Kollárovcom neprešlo zníženie kvóra pre referendum ani pravidlá lobingu. Priama demokracia vládnej koalícií nevonia

Bratislava 27. októbra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo ustanoviť právnu reguláciu lobingu, ako aj zabezpečiť transparentnosť lobingových aktivít.

Lobista je povinný v prípade uskutočnenia lobistického kontaktu s verejným funkcionárom oznamovať pravidelne, písomne i elektronicky zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností je možné uložiť lobistovi pokutu až do výšky 50 000 € alebo zákaz činnosti do 5 rokov.

Verejný funkcionár nesmie vykonávať lobing a taktiež nesmie prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Verejní funkcionári sú taktiež povinní zverejniť za uplynulý polrok pracovné schôdzky s lobistami.

Lobistickým kontaktom sa rozumie taký kontakt, resp. komunikácia s verejným činiteľom, ktorá má za cieľ priamo ovplyvniť obsah pripravovaného, resp. schvaľovaného dokumentu legislatívnej alebo inej povahy. Následne sa ustanovuje aj negatívna definícia lobistického kontaktu, ktorá má za cieľ vylúčiť z pôsobnosti tohto zákona niektoré typy komunikácie s predstaviteľmi alebo orgánmi verejnej moci, napr. podanie sťažnosti či petície, uplatnenie pripomienky v pripomienkovom konaní alebo komunikácia prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov a pod..

Ak je lobing vykonávaný ako podnikanie, t. j. najmä sústavne, za odplatu a v prospech tretích osôb, je ho možné vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia na výkon lobingu. Vzhľadom na to, že sa neustanovujú žiadne ďalšie požiadavky na výkon lobingu, pôjde o voľnú živnosť, ktorú je možné prevádzkovať po splnení ohlasovacej povinnosti.

Po získaní oprávnenia podnikať v oblasti lobingu bude mať lobista povinnosť zapísať sa do zoznamu lobistov, čo zaručí jednak transparentnosť a aj prístup verejnosti k informáciám, ktoré budú v zoznamoch vedené. V zoznamoch sa budú tiež viesť informácie, ktoré bude lobista povinný predkladať a to

1. a) štvrťročne, pokiaľ ide o informácie o lobistických kontaktoch,
2. b) raz ročne pokiaľ ide o informácie o príjmoch a výdavkoch súvisiacich s vykonávaním lobingu a o klientoch.

Medzi povinnosti lobistov podľa tohto ustanovenia patrí najmä povinnosť predkladať kancelárii Národnej rady SR správu o vykonaných lobistických kontaktoch a raz ročne aj správu o príjmoch a výdavkoch v súvislosti s výkonom lobingu. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu.

Vykonať lobing sa zakazuje, ak by zasahoval do nezávislosti a nestrannosti v rozhodovaní. Ide o oblasti, kde podľa predkladateľa je veľmi zúžený priestor pre „zákonný lobing“ a rozhodovanie v nich by v zásade nemalo byť ovplyvnené osobami, ktoré nemajú žiadne procesné postavenie v týchto konaniach.

Zakázaný je taký lobing, ktorý zasahuje alebo by mohol zasahovať do nezávislosti a nestrannosti rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci alebo neprimeraným spôsobom ovplyvňovať rozhodovací orgán aby rozhodol určitým spôsobom.

Predmetnými článkami sa navrhuje novelizovať zákon o združovaní občanov, v ktorom sa zakazuje vykonávať lobing mimovládnej organizácií, ktorá si nesplnila povinnosti podľa tohto zákona.

Kvórum potrebné na platnosť výsledkov referenda sa nezníži. Naďalej zostáva 50-percentné. Hnutie Sme rodina totiž v hlasovaní v pléne neuspelo s novelou Ústavy SR, ktorá ho mala znížiť na 30 percent. Hlasovaním ukončili poslanci 10. schôdzu Národnej rady SR, ktorá trvala deväť dní.

Návrh zákona o lobingu schválený nebol. Zo 115 prítomných hlasovalo za 20, proti 36,zdržalo sa 59