Môj profil 
Predplatné
Budúcnosť je nejasná, len minulosť je istá. Angela Merkelová je na čele vlády 4 698 dní (toľko to bolo presne na Deň nemeckej jednoty 3. októbra). Po celej krajine sa už ale špekuluje, koľko dní tam ešte vydrží. A celá Európa čaká s napätím tiež.
O niekoľko dní, 14. októbra, budú v najväčšej z republík Nemecka, v Bavorsku, voľby. Merkelovej partnerská strana, CSU, ktorá tam doteraz prakticky vždy mala nadpolovičnú väčšinu, tam tentoraz zaznamená výraznú stratu. Bavorsko, stabilný hrad konzevatívcov, krojov a pivných slávností, si konzervatívci sami búrajú svojou multikulti politikou. Pravda, aj po voľbách sa samozrejme podarí zostaviť bavorskú vládu – ale skutočná politická stabilita, ako tá za starých časov, tá je už stratená. Krojovaní Bavoráci určite nebudú spokojní s tým, že im nejaká východonemecká byrokratka svojou nepochopiteľnou politikou ničí už aj ich vlastnú politickú moc u nich doma, na juhu.
O ďalšie dva týždne sú voľby v inej spolkovej republike, v Hesensku. Aj tam súčasná koalícia už nebude mať väčšinu, budú musieť vytvárať väčší zlepenec. Detaily nie sú pre nás podstatné, ale vieme, že zlepence sú vždy znakom slabosti. Aj tie voľby teda budú znamenať porážku Merkelovej.
Ďalšie zemské voľby sú až na budúci rok v Sasku, Durínsku, Brandenbursku – všetko zemí vo východnom Nemecku. Tam to majú súčasné vládne strany naozaj ťažké, lebo tam začína dominovať alternatívna AfD.
Ale až potom, až v roku 2021, sú spolkové voľby. Vtedy najneskôr skonči vláda “večnej kancelárky” Merkelovej. Bude treba naozaj až tak dlho čakať?
V CDU/CSU sa ozývajú nové hlasy, zjavujú sa noví ľudia na čele. Nový predseda frakcie CDU/CSU v parlamente, Ralph Brinkhaus, necháva zaznievať vety, ktoré sú celkom iné, ako stará Merkelkina politika. A dostáva za to nadšený potlesk. Napríklad túto sobotu pred 300 delegátmi na zjazde JU (Junge Union Deutschlands), to jest mládežníckej organizácie CDU/CSU.
“Nemôžeme sa ďalej správať tak, ako chce mainstream, to sa musí zmeniť. Treba sa vrátiť k podstate vlastnej strany, v tomto treba treba byť pevný a neustupovať médiám.”
“Musíme ako Únia (strany CDU/CSU) prestať byť defenzívny. Musíme nastoliť naše témy. Protestné strany nám nastavujú latku, cez ktorú my potom musíme skákať. Ale my sa nesmieme riadiť nimi, ale nami samými.”
Už za tieto slová dostal frenetický aplauz, žiadne zdvorilostné ťapkanie, aké sa ušlo kancelárke Merkelovej deň predtým.
Pritom je dôležité, že nespomenul priamo AfD, hlavnú alternatívnu a opozičnú silu Nemecka. Radšej hovoril v množnom čísle, o akýchsi “protestných stranách” (Protestparteien), nepoužil bežný urážlivý výraz “populisti”. Nie, pre neho tí, čo protestujú, majú na to plné právo a Brinkhaus práve že chce, aby konzervatívne strany prevzali ich témy, aby sa CDU/CSU zaoberala tým, o čo sa doteraz snaží len ľudová opozícia.
A ku voličom alternatívnych strán zameral aj ďalšie svoje slová:
“Chcem viesť s vami dialóg, nechcem vás odsudzovať”.
A ešte “horšie”: Brinkhaus vníma ako nepriateľov nie alternatívne strany, ale rôzne ľavicové mimovládne organizácie.
Nasledovala kritika nedemokratických pomerov v samotnej strane, kde o všetkom “rozhoduje jedna hlava”.
Za tento prejav dostal Brinkhaus päťminútové (!) ovácie.
To sú všetko vety, ktorými päťdesiatročný Brinkhaus pripomína reformných politikov typu Orbán.
Brinkhaus nie je jediná taká osoba na nemeckej politickej scéne, je ich tam viacero – ale jediná osoba je tá, ktorá tam brzdí akýkoľvek pokus o nadýchnutie sa – bývala funkcionárka komunistickej mládeže FDJ, súdružka Merkelová.
.jpg)
.jpg)
