Bratislava 11. mája 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Mala to byť vláda zmeny, vláda novej politickej kultúry. Predvolebné sľuby o konci politiky „našich ľudí“ a o okamžitom vyvodzovaní politickej zodpovednosti, čo i len pri podozreniach na korupciu, rodinkárstvo či klientelizmus sa však nepretavili do reality

Predvolebné sľuby hodili do koša

Do polohy tých najmorálnejších sa pasovali paradoxne najmä strany OĽaNO a Za ľudí. Nakoniec sa však ukazuje, že práve tieto strany sa správajú horšie než tak silno kritizované vlády Roberta Fica.

Hneď prvé po nástupe vlády Igora Matoviča si hnutie OĽaNO dosadilo za prednostov okresných úradov svojich ľudí – bez výberového konania. Nasledovali rôzne rodinkárske kauzy ako napríklad zamestnanie manželky ministra obrany Naďa na ministerstve vnútra – ktoré taktiež vedie nominant OĽaNO – Roman Mikulec.

Veľkou témou boli tiež plagiátorske kauzy Igora Matoviča, Borisa Kollára a Branislava Grohlinga. Nikto z nich politickú zodpovednosť nevyvodil. Tá nebola vyvodená ani po kauze nákupu antigénových testov cez trnavskú firmičku, ktorej majiteľ mal prepojenia okrem manželky Igora Matoviča, aj na Richarda Sulíka.

Je paradoxom, že politická zodpovednosť Igora Matoviča bola vyvodená až po nákupe ruskej vakcíny Sputnik V – čo bola jediná pozitívna vec, ktorú Matovič spravil. Po tlaku jeho rusofóbnych koaličných partnerov, musel Matovič zo svojho premiérskeho postu odísť. Ale to je už iná téma.

Kolíková mala odstúpiť už dávno

V súčasnosti je najhorúcejšou témou kauza, respektíve kauzy ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej ohľadom jej podnikania. Tu si treba ale jasne povedať, že Kolíková už na svojom poste ministerky spravodlivosti nemá čo hľadať už dávno. Kvôli svojej neschopnosti a spackanej reforme súdnictva.

Kolíkovej súdna reforma je totálnym fiaskom. Súčasťou jej reformy je zriadenie Najvyššieho správneho súdu. V hierarchii má byť na podobnej úrovni ako Najvyšší súd.

Najvyšší správny súd by mal okrem iného plniť aj úlohu disciplinárneho súdu pre sudcov. Jeho zavádzanie do praxe však zatiaľ nevyzerá ružovo.

Proti Kolíkovej reforme sa vzbúrili takmer všetci sudcovia. S vytvorením Najvyššieho správneho súdu sú od začiatku veľké problémy. Sudcovia ho totiž bojkotujú.

Ďalším problematickým bodom Kolíkovej reformy súdnictva je tzv. súdna mapa.  Stovky sudcov v januári zverejnili otvorený list, v ktorom túto súdnu mapu ministerky Kolíkovej ostro skritizovali.

Kauza Lučanský

Asi najväčšou Kolíkovej kauzou je však smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo väzení. Už od začiatku, keď sa mal Lučanský zraniť v Prešovskej väznici údajne podtknutím sa na šľapke a pádom na konštrukciu postele, ministerka Kolíková celý incident zľahčovala a tvrdila, že to bolo len nejaké ľahké zranenie. V skutočnosti bolo zranenie dosť vážne.

Ukázalo sa tiež, že s Lučanským bolo zaobchádzané veľmi kruto. Vo väzení nemal prístup ani len k telefonátu so svojou manželkou a bol držaný vo väzenskej cele sám. Na povrch sa dostalo aj desivé zaobchádzanie s ním v nemocnici, kde príslušníci ZVJS mali Lučanského údajne priviazaného na vôdzke ako nejaké cirkusové zviera, napriek tomu, že bol po operácii absolútne bezbranný a neškodný.

Lučanský mal spútané ruky aj nohy, a ruky aj nohy mal pripútané k spútavaciemu opasku, – bol mu nasadený tzv. medveď. Informoval o tom člen zriadeného vyšetrovacieho tímu Marian Kotleba.

Ministerka spravodlivosti navyše krátko po incidente šla do kontroverznej humoristickej relácie RTVS, Pumpa, kde mala nemiestne poznámky voči nebohému generálovi Lučanskému – napríklad, že to nie je ani Palach ani Kuciak.

Kolíková napriek tomu zo svojej pozície neodstúpila – aj keď nesie plnú zodpovednosť za to, čo jej podriadení s Lučanským povystrájali. Porovnajme to napríklad so situáciou po vražde s novinárom Jánom Kuciakom. Vtedy odstúpil minister kultúry Marek Maďarič, minister vnútra Robert Kaliňák a dokonca aj premiér Robert Fico. A pritom nikto z menovaných nemal s vraždou nič spoločné.

Kolíkovej rodinné kauzy

Ministerka spravodlivosti sa však drží svojej stoličky ako kliešť aj napriek novým zisteniam o jej podnikaní. Kolíková je totiž spoluvlastníčkou rodinnej firmy MK REAL, ktorej konateľka – nevlastná sestra Kolíkovej spreneverila peniaze a tým okradla bytových vlastníkov o zhuba 15 000 eur.

Máme ministerku spravodlivosti, ktorá má firmu a tá okradla vlastníkov obyčajných bytov v Moste pri Bratislave,“ povedal Fico na tlačovke. Kolíková sa však bráni a tvrdí, že o konaní svoje nevlastnej sestry nevedela.

Ďalšou kauzou Kolíkovej sú podozrivé zákazky firmy jej brata. Firma Elektronika, kde v minulosti bola členkou predstavenstva aj samotná Kolíková, bola podozrivo úspešná pri zákazkach so štátom najmä v rokoch, keď Kolíková pôsobila ako štátna tajomníčka a ministerka.

Firma Kolíkovej brata napríklad získavala zákazy vo verejnoprávnej RTVS v miliónoch eur práve v čase, keď Kolíkova pôsobila ako štátna tajomníčka a neskôr ako ministerka, zatiaľčo v čase keď bola Kolíková mimo funkcií, firme sa v RTVS až tak nedarilo.

Do tretice tu máme kauzu prenájmu priestorov ministerstvu spravodlivosti. A znova je tam prepojenie cez brata Márie Kolíkovej. Michal Kolík totiž podnikal spoločne s biznismenom, ktorý prenajal budovu ministerstvu spravodlivosti – teda tomu ministerstvu kde pôsobila Kolíková. Prenájom sa uzavrel za ministra Gábora Gála, ktorý bol nominantom strany Most-Híd, rovnako ako Kolíková.

Hegerova vláda chráni svojich ľudí

Napriek týmto závažným podozreniam Kolíková ostáva na svojej funkcií a nikam sa nechystá. Najprv sa zdalo , že hnutie OĽaNO, ktoré sa označuje za protikorupčné, protirodinkárske a protiklientelistické, sa vzbúri, no nakoniec stiahlo chvost. Kolíková dostala podporu aj na koaličnej rade od ministrov, pričom minister financií Igor Matovič na rokovaní ani nebol.

Takto vyzerá v praxi „nová politická kultúra“, o ktorej najmä strany OĽaNO a Za ľudí básnili pred voľbami. Zmena skutočne prišla. Ale k horšiemu. Hegerova vláda chráni svojich ľudí a preto nemá žiadne morálne právo poukazovať a pohoršovať sa nad kauzami minulých vlád.

Kolíková má v režimistických médiách imunitu

Kolíková je taktiež chránenkyňou liberálnych – režimistických médií. Kým bežne by bol pre nich problém aj to, ak by niekto mal čo i len menšie napojenie na bývalú Ficovu vládu, pri Kolíkovej neprekáža ani to, že vo Ficovej vláde pôsobila mnoho rokov ako štátna tajomníčka.

Absolútne stačí, že Kolíková je liberálka, ktorá podporuje LGBT agendu, zúčastňuje sa na dúhových pochodoch a dáva státisíce eur liberálnym mimovládnym organizáciám, ktoré vytvárajú projekty typu „teplá vlna.“ To absolútne stačí na to, aby ju médiá oslavovali, a kryli jej kauzy.

Samuel Gdovin