Prvýkrát vstúpil Kočner do povedomia verejnosti s prípadom podvodu na Technopole, v ktorom figuroval spolu s Michalom Kováčom mladším. Išlo o fingovaný dovoz textilu v hodnote 2,3 milióna dolárov. Vec bola tak vážna, že počas trvania kauzy sa Kočner údajne skrýval v zahraničí. Ako je všeobecne známe, prezident Kováč udelil vtedy aktérom tohto podvodu úplne bezdôvodne a bezprecedentne amnestiu. Kočner teda vtedy vystupoval jednoznačne na strane odporcov Mečiara, na strane prozápadnej pravice.

Druhý prípad, kde bol Kočner medializovaný, bolo jeho obsadenie areálu Markíza v roku 1998 – prípad Gamatex. Vtedy sa prvýkrát nechala verejnosť vyprovokovať k relatívne búrlivým reakciám a demonštráciám, označovaným neskôr posmešne “Zachráňme Markízu”. Napriek varovaniu znalých, že boj o Markízu nie je politický ale ide “len” o peniaze, verejnosť naletela na vtedajšie patetické prejavy politikov (na tribúne vtedy bránili Markízu spoločne Dzurinda aj Fico).

Kočner bol teda vtedy už na “nedemokratickej strane barikády”, ale napodiv to nebolo až tak rozmazávané, ako by sa dalo čakať. Dá sa povedať, že Kočnerovo spojenie s menom Kováč bolo ešte silné, takže ho naozaj bolo len ťažko možné spájať s Mečiarom (ktorý bol vtedy obviňovaný z tohto “útoku” na Markízu).

Kočnerovo meno je aj jedno z 321 mien na tzv. “mafiánskych zoznamoch”, ktoré z polície unikli v roku 2011, keď bol minister vnútra Daniel Lipšic. Zoznamy zostali nakoniec bez nejakej väčšej odozvy verejnosti. Ako sa priznal vtedajší policajný prezident Spišiak: “Tie zoznamy bolo jedno z tzv. rozkladných opatrení, ktoré som vymyslel. To znamená zákonným spôsobom nazhromaždiť údaje. Vedel som, že policajti to vyzradia novinárom, ktorým som dal do rúk argument, aby mohli písať aspoň o tom, kto je na tom zozname.” Úniky informácii z polície boli teda už vtedy zámerné, pričom za údaje v nich nik nemusel niesť zodpovednosť.

Na konci januára 2012, krátko pred predčasnými voľbami po páde vlády Radičovej, sa na verejnosť dostala SMS komunikácia z novembra 2010 medzi Kočnerom a vtedajším predsedom parlamentu Richardom Sulíkom (SaS). Rozoberali v nich tajnú voľbu generálneho prokurátora. Neskôr bolo zverejnené aj video z Kočnerovho domu.

So Sulíkom tu Kočner rozoberal zlú politiku premiérky Radičovej i požiadavku Sulíka, aby Kočner cez svojho známeho generálneho prokurátora Trnku ovplyvnil vymenovanie šéfa Vojenskej spravodajskej služby. Tento prípad politickej korupcie dostal meno Sasanka. Je zatiaľ jediný naozaj zdokumentovaný prípad Kočnerovho ovplyvňovania vysokopostaveného slovenského politika, ale Sulík z postu predsedu Národnej rady neodstúpil.

Kauza Gatex spočívala v tom, že táto spoločnosť, ktorej majiteľom bol Kočner, si vzala bankový úver 25 miliónov korún (830-tisíc eur) na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností v Kučišdorfskej doline pri Pezinku. Po jeho získaní vyplatila predávajúcemu 16 miliónov, ale keďže vraj nemal pripravenú kúpnu zmluvu, na žiadosť Kočnera poslal peniaze späť, a to na Kočnerov osobný účet. Z firmy si podnikateľ ešte vybral 4,5 milióna korún (150-tisíc eur) údajne ako províziu za sprostredkovanie úveru, a Gatex predal svojej bývalej účtovníčke, ktorá o jeho prevodoch nevedela. Po viacerých trestných oznámeniach 8. augusta 2017 bol Kočner obvinený zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Ďalšie kauzy, v ktorých figuruje Kočner, sú Pezinská skládka, Glance House, hotely na Donovaloch, Five Stars Residence, Welten či Technopol Services.

V júni 2016 si Kočnerova spoločnosť Správa a inkaso zmeniek začala na Okresnom súde Bratislava V uplatňovať zmenky za takmer 70 miliónov eur. Ich vystaviteľom má byť bývalý riaditeľ Markízy Rusko a ručiteľom Markíza. Televízia tvrdí, že zmenky sú falošné. Národná kriminálna agentúra NAKA 20. júna 2018 zatkla Kočnera a deň nato aj Ruska. Vyšetrovateľ ich obvinil z trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov.

Kočner teda skončil vo väzbe, ale celý predošlý spomínaný čas pôsobil ako výkvet kapitalistického sveta a médiá ho tolerovali, dokonca velebili. Najťažšie pomenovanie, ktoré sa mu ušlo, bolo “kontraverzný podnikateľ” aj to až v poslednej dobe.

Spolu s partnerkou sa často objavoval na prominentných akciách. Hrdo sa prezentoval svojimi známosťami s politikmi, umelcami či modelkami. Rovnako sa netajil ani majetkom. S rodinou žil vo vile na bratislavskej Kolibe. Vlastnil rodinný dom v Bernolákove, pozemky pri Čunove a Vinohradoch či niekoľko bytov v Bratislave. Viacero nehnuteľností mu patrilo aj v lyžiarskom stredisku Donovaly. V jeho vozovom parku nechýbali luxusné autá a v Chorvátsku rodinná jachta.

Pozoruhodný bol postoj TV Markíza, kde sa M. Kočner opakovane objavoval v televíznej celebritnej relácii Smotánka . Televízia ho prezentovala ako súčasť slovenskej celebritnej scény: „medzi pozvanými nechýbal ani totálne zmenený podnikateľ Marián Kočner, ktorý oproti nasledujúcej fotografii spred dvoch rokov zhodil neuveriteľných 40 kilogramov. Zmenil životný štýl, začal zdravo jesť, vynecháva mastné jedlá a sladké nápoje.“ (1.11.2014) V rokoch 2014 do marca 2016 sa Kočner vyskytuje temer výhradne len v Smotánke, spravodajstvo sa Kočnerovým kauzám nevenuje.

Podobne sa k postave M. Kočnera stavia Plus 7 dní. Neváha sa venovať aj jeho súkromiu (operácia žalúdka, apríl 2013), čím vytváral obraz človeka, ktorému záleží aj na vlastnom zdraví.

Ako píše Fakulta masmédií vo svojej práci “Analýza-Marián Kočner v médiách”:

“Kočner je zobrazovaný konvenčne, ako štandardná „slovenská celebrita“ – známy boháč, kontroverzný podnikateľ, priateľ toho a toho… Nie je vedec, športovec, filantrop, dokonca ani politik, nie je zobrazovaný v situáciách , ktoré by boli obsahovo závažné. Nepíšeme nezaujímavé, pretože ľudia nakoniec považujú za zaujímavé to, čo im médiá podsúvajú často”.

A dialo sa to naozaj často. Kočnera poznal proste každý. V posledných rokoch sa do mediálneho prostredia aktívne snažil zapájať aj Kočner sám, konieckoncov bol pôvodne novinár, v branži sa vyznal. Začal usporadúvať tlačové konferencie, kde napádal svojich politických oponentov. Prinášal tam svoje videonahrávky, odposluchy či SMS, pričom nebolo jasné, či vznikli zákonným spôsobom a či sú autentické. Ale kým sa Kočner nestal definitívne “zlým mužom” ( okolo rok 2016 – zmenky Markíza), boli jeho informácie mediálne akceptované. Niektoré zdroje jeho informácií sú naozaj pozoruhodné.

Kočnerovi pomocníci, napríklad Peter T. a údajne aj Alena Zs., boli bývalými členmi Slovenskej Informačnej Služby. Prepojenie samotného Kočnera na nejaké tajné služby nie je známe, ale napodiv si túto otázku ani nik nekladie. Arogancia jeho činov a jeho pocit nedotknuteľnosti ale vyvoláva pocit, že nestaval len na svojich slabých jednotlivých známostiach lokálnych osobností, ale cíti sa krytý niečim väčším a mocnejším. V roku 2016 akoby si toto mocnejšie znepriatelil, alebo prinajmenšom ho toto mocné obetovalo ako slabšiu figúru v hre.

Teória o tom, ako Kočner sám ovládal slovenskú politiku, ako nám ju v týchto dňoch predkladá Denník N, Sme a Aktuality, je bezpochyby tá najviac konšpiračná teória, aká o vrcholnej politike na Slovensku vznikla. Jej motív je triviálne jednoznačný – očierniť súčasnú politickú a spoločenskú situáciu na Slovensku a utvoriť tak priestor revolučným aktérom nových strán.

Peter Vanád