Môj profil 
Predplatné
Klaus nedávno zaujal širšiu verejnosť manifestom, v ktorom hovoril o zásadnom konflikte medzi občianstvom a establishmentom, vládnucimi elitami pod heslom “demokracia versus liberálna demokracia”. Slová “liberálna” a “demokracia” sú podľa neho pekné a pozitívne, ale ak sa spoja, dostaneme “mačkopsa”. Tento termín sa ako “fundamentálna otázka dneška” dostal do českých krajín kvôli importu zo západnej Európy.
Demokracia rešpektovala celok, v minulosti to bol najčastejšie národný štát, v ktorom na základe štandardných demokratických procedúr vládol ten, kto vyhral voľby. Ale podľa Klausa súčasná doba “národný štát nonstop atakuje, akémukoľvek celku sa posmieva a odmieta ho, čím potom nikoho nezaujíma, nikto sa s ním neidentifikuje a každý si myslí, že bude obhajovať len svoje dielčie a skupinové záujmy”. Navyše, “jednotlivec a jeho slobody sú opäť pošliapávané a víťazia skupinové záujmy, a tie skupiny sú menšiny”.
Klaus už pred dvadsiatimi rokmi hovoril o novej refeudalizácii spoločnosti, v ktorej existujú léna a cechy. To prirovnáva ku “korporátnemu štátu”, pričom klasická demokracia chcela niečo iné, vychádzala z jedinca a nie z rôznych kolektivít, ktoré sú ale menšinami. Ide o rôzne národnosti, sexuálne orientácie či náboženstvá, ktoré chcú ovládnuť vôľu väčšiny, “aj keď tá vo voľbách rozhodla inak”.
Liberálna demokracia je podľa Klausa väčšie nebezpečie ako napríklad aktuálne Rusko. Kým Rusko nás “nijako neohrozuje”, liberálna demokracia nás zasahuje denne tisícami zákonov, ktoré schvaľuje parlament a “často nevychádzajú z našej domácej dielne”. Jeho syn Václav Klaus ml. vo svojom komentári uviedol, že v Česku sa od minuloročných volieb prijalo 11 zákonov alebo noviel, z ktorých len tri boli domáce a ostatné boli “povinnou recepciou európskej legislatívy”.
“Európska únia v poňatí, do akého sa vyvinula, je hlavný nástroj, ako sa celá táto nová ideológia k nám dostáva. Rozbila národné štáty, kde demokratické princípy tu lepšie, tu horšie fungovali, ale v EÚ nič z toho fungovať nemôže,” konštatuje Klaus.
Poukazuje na to, že nikoho ani nezaujíma, čo “povinne a bez povšimnutia” preberáme do nášho právneho poriadku z Bruselu. Keď ako prezident vetoval zákon o námornej doprave, pretože Česko žiadne námorné loďstvo nemá, niekto z ľavicových poslancov sa vtedy rozčúlil, že to bola legislatíva EÚ a keď príde pokuta za omeškanie, mal by to za ČR zaplatiť Klaus ako prezident.
Nedávno na každoročnom aténskom seminári jeden bývalý britský minister Blairovej vlády povedal, že krajiny V4 “odmietajú zdieľať základné európske hodnoty”. Klaus k tomu poznamenáva: “Po prvé neviem, kto má právo definovať ich, či pán Juncker – zvlášť po svojom extempore s Marxom – alebo pán Tusk. Po druhé, krajiny Visegrádu neodmietajú core european values (základné európske hodnoty), ale konkrétne projekty a akcie, ktoré dnes v Európe prebiehajú. To je fundamentálny rozdiel.”
