“Po páde komunizmu sme uskutočnili fundamentálnu systémovú zmenu, lebo sme vedeli, že čiastkové reformy nestačia. Chceli sme trhovú ekonomiku, nechceli sme nemecké soziale Marktwirtschaft. Chceli sme klasickú parlamentnú demokraciu s ideologicky jasne definovanými politickými stranami, nie post-demokratické inštitúcie Európskej únie. Chceli sme tradičné usporiadanie ľudských vzťahov, rodinu v klasickom štýle. Dnešná realita v našej krajine a v celej Európe je pre mňa vo všetkých týchto ohľadoch veľkým sklamaním,” uviedol Klaus k tomu, že terajší život v EÚ sa výrazne líši od toho, za ktorý ľudia bojovali počas nežnej revolúcie.
Skutočná politická súťaž ideí a politických programov bola podľa neho v dnešnej Európe nahradená politickou korektnosťou, moralistickými výrokmi, enormnou mediálnou manipuláciou, ale – v neposlednom rade – aj mlčaním a tabuizováním mnohých dôležitých tém. “Žijeme v politicky korektnom (to znamená neúprimnom), viac a viac monoideologickém svete, ktorý je svojimi vierozvestcami prezentovaný ako svet neideologický, v ktorom bude unikátny európsky mix konzervatívnych a liberálnych hodnôt platiť naveky.”
Skúsený český politik tiež povedal, že aj v rámci EÚ sa začína otvorene hovoriť o demokratickom deficite. “Jej protagonisti a ideológovia to však ako negatívum nevidia, z ich pohľadu je to naopak obrovská výhoda. Umožňuje im to uskutočňovať svoje nedemokratické plány bez ohľadu na názory občanov európskych krajín. Európsky démos, ľud v politickom slova zmysle, nielen nepotrebujú, ale ani nechcú. Ten by im ich plány znemožňoval. A pretože politický ľud existuje len v národných štátoch, sú “staré” európske štáty hlavným predmetom ataku dnešných európskych progresivistov,” uviedol s tým, že preto sa snažia tieto štáty maximálne oslabiť.
Otázka, či je možné, aby krajiny strednej a východnej Európy uhájil v Európskej únii svoju identitu, je podľa Václava Klausa kardinálnou témou našej doby a aj jeho vlastného života.
Klaus zároveň dodáva, že dnes je normálne, ak nie dokonca povinné Európsku úniu kritizovať, aj keď len v určitých medziach. “To robia skoro všetci – s výnimkou bruselskej administratívy a na ňu napojených skupín eurofilných aktivistov v jednotlivých členských krajinách,” spresnil a dodal: “Človek musí byť mimoriadne vzdorovitý, necitlivý a ideologicky predpojatý, aby tragické defekty Európskej únie nevidel.”
“Dnes dominantná EÚ-ideológia (ktorú nazývam evropeizmom) narušuje kľúčové, historicky preverené piliere tradičnej európskej spoločnosti. Po prvé národný štát, ktorý je považovaný za podhubie nacionalizmu (a vojen) a preto je nahradzovaný regióny; a po druhé rodina, ktorá je narušovaná agresívnym genderizmom a feminizmom, presadzovaním rôznych typov registrovaného partnerstva a manželstva osôb rovnakého pohlavia a spochybňovaním prirodzenej sexuálnej orientácie mužov a žien.”