Praha 8. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Hasan Jamali)
Člen Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) Jan Klán sa prostredníctvom Facebooku vyjadril k tomu, o čo ide podľa jeho názoru Spojeným štátom na Blízkom východe. V tejto súvislosti sa však dotkol tiež NATO. Čo si politik o celej veci myslí?
Na oficiálnom facebookovom profile KSČM sa objavil názor Jana Klána, ktorý sa zameral na súčasné dianie vo svete a na to, prečo sa USA a NATO správajú tak, ako sa správajú.
“A je to tu. NATO stojí za Trumpom až za hrob. Prečo? Že by len preto, že je to spojenec a hlavne zakladateľ dnes už útočného paktu ako obranného. V poslednej dobe navyše NATO zaujalo novú stratégiu – expanziu na pozvanie. Síce nemáme nepriateľa v podobe Sovietskeho zväzu, ale my si nejakého vymyslíme. Položme si zásadnú otázku: Je vojna medzi dvoma demokratickými krajinami možná?” pýta sa politik.
Následne v príspevku píše, že vojna z logiky veci možno nie je, ale zároveň sa zamýšľa nad tým, kto určí, či tá či oná krajina je demokratická/nedemokratická. “Že by USA? Aké sú rozpoznávacie merítka? Tie sa predsa dajú meniť…” podotýka.
“USA sa hrajú na svetového žandára a snažia sa vyvážať svoj typ demokracie za pomoci násilia a vnucovania. K tomu požívajú rétoriku ochrany ľudských práv, pretože ten či onen štát, ktorý sa im znepáči, môže byť automaticky presunutý do novej ‘osi zla’,“ myslí si Klán.
V závere sa potom snaží zhrnúť, o čo vlastne Spojeným štátom ide.
“USA ide prioritne o nerastné bohatstvo (ropa), ktorej je najviac práve v oblasti Perzie, potom ide o to vyskúšať si nové zbraňové systémy (drony). Všetko je ale dômyselne zaobalené do ochrany ľudských práv, pretože vraj tam ľudia nesmierne trpia, a preto je nutné ich predsa zachrániť,” predstavil svoj názor na vec.
Pod názorom Klána strana KSČM pripojila ešte odkaz na článok s názvom NATO vyzýva k zdržanlivosti po zabití Solejmáního, ktorý zverejnil portál ct24.cz. V ňom sa píše, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zvolal na pondelok mimoriadnu schôdzku veľvyslancov členských krajín, kde sa riešilo napätie na Blízkom východe. Situácia sa vyostrila po tom, čo americký dron zabil v Iraku iránskeho generála Kásema Solejmáního a mnohých ďalších.
Podľa informácií v článku sa členské štáty zhodli na potrebe zdržanlivosti a deeskalácie situácie. Pojednáva tiež o tom, čo Američanovi viedlo k zabitie Solejmáního.
Smrť iránskeho generála Solejmáního v Bagdade
V piatok v noci na 3. januára vykonali USA na pokyn prezidenta Trumpa raketový útok v oblasti bagdadskeho letiska v Iraku, v dôsledku ktorého zahynul veliteľ jednotiek Kuds, generál Kásem Solejmání, a ďalších jedenásť ľudí, vrátane dôstojníkov Iránskych revolučných gárd a vysoko postavených činiteľov šiitskej domobrany Iraku.
Trump dodal, že je po zabití iránskeho generála Kásema Solejmáního pripravený na ďalšie akcie proti Iránu.
“Pokiaľ bude Američanom niekde hroziť nebezpečenstvo, definovali sme naše ciele a ja som pripravený podniknúť všetky potrebné opatrenia. Týka sa to predovšetkým Iránu,” vyhlásil Trump počas svojho televízneho prejavu.
Zároveň prezident USA označil Solejmáního za “teroristu číslo jeden na svete“ a obvinil ho z prípravy útokov na amerických diplomatov a členov armády. Vyhlásil, že Washington sa údajne pokúsil vojnu zastaviť zabitím iránskeho generála. Trump súčasne zdôraznil, že Spojené štáty neusilujú o zmenu moci v Iráne.
5.4°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
Piatok 
Štvrtok 
.jpg)
.jpg)
