Môj profil 
Predplatné
Pár dní potom ako predseda parlamentu Danko navštívil Moskvu a vyslovil sa za priateľské vzťahy, dialóg a zrušenie sankcií, iný z trojice najvyšších predstaviteľov Slovenska sa na varšavskej schôdzke prezidentov krajín skupiny B9 vyjadril v úplne inom duchu.
Kiska povedal, že „hybridná vojna, ktorú vedie Rusko proti nám, stále pokračuje, a preto nie je dôvod meniť nejako náš postoj, musíme veľmi intenzívne premýšľať, ako všetkým týmto hrozbám čeliť“. Podľa neho prezidenti krajín potvrdili, že ich občania majú strach z Ruska a z toho, čo sa deje na ich hraniciach. „Boja sa, že scenár, ktorý sa udial na Ukrajine s Krymom, sa môže zopakovať aj v ich krajinách.“
Kiska nespomenul taký detail, že navráteniu Krymu do Ruskej federácie predchádzali Spojenými štátmi podporované udalosti na Ukrajine (hybridná vojna USA proti Rusku), vrátane protiústavného prevratu, piatich amerických miliárd dolárov vynaložených na „demokratizáciu“ Ukrajiny, Nulandovej koláčikov a protiruského besnenia, a následné legitímne krymské referendum, v ktorom sa drvivá väčšina obyvateľstva vyslovila za pripojenie k Rusku. V žiadnej z krajín EÚ podobná situácia neprichádza do úvahy. Naopak, bývalý český premiér Václav Klaus včera povedal, že „Rusko pre Českú republiku nepredstavuje žiadnu hrozbu, naopak, je to Brusel s jeho každotýždennými direktívami, ktoré musia krajiny povinne zavádzať, aby boli považované za dobré a poslušné.“
„Musíme zostať jednotní a jasne ukázať celému svetu, že sme pripravení brániť sa, postaviť sa za ktorúkoľvek krajinu Severoatlantickej aliancie, ak by bola napadnutá,“ vyzdvihol Kiska aktuálnosť zvýšenia obranyschopnosti NATO. Má to hlboký zmysel, lebo každý potenciálny útočník by musel byť iste mimoriadne divoký a zúrivý, vzhľadom na svoju mnohonásobne menšiu vojenskú silu, než má NATO, keďže krajiny výlučne obranného paktu NATO spolu tvoria väčšinu vojenskej sily na planéte.
Prezidenti diskutovali aj o tom, ako v rámci Európy budovať spoločnú obranu ako neoddeliteľnú súčasť NATO. Venovali sa i Ukrajine. „Všetci, ktorí sme sedeli za týmto stolom, sme vyjadrili podporu Ukrajine. Počítame s nimi, pokiaľ jej občania budú chcieť, vo všetkých európskych inštitúciách,“ povedal Kiska. Otázka však je, v koho mene hovoril. Holandský premiér Mark Rutte totiž vyhlásil, že Ukrajina by sa nikdy nemala stať členom EÚ, a podobne sú v tomto zmysle skeptickí aj ďalší európski politici, nehovoriac už o veľkej časti európskeho obyvateľstva.
Andrej Kiska bol rád, že mohol v mene Slovenska deklarovať to, čo potvrdila vláda SR: že „do roku 2024 dosiahneme obranný rozpočet vo výške dvoch percent z nášho HDP,“ povedal a pokračoval: „Dnes tento záväzok, žiaľ, viac ako polovica štátov NATO neplní, ale som veľmi rád, že každý o tom začína veľmi intenzívne uvažovať, aj tu za týmto stolom.“ Keď sa zo splnenia príkazu z centrály teší náš prezident, tak je to iste dôvod, aby sme sa tešili aj my, občania Slovenska. Zvýšenie rozpočtu na zbrojenie je nepochybne vždy dôvodom na radosť.
Oficiálne deklarovaným cieľom piatkových rokovaní bolo potvrdiť jednotu (niekto by možno dal radšej prednosť slovu poslušnosť) členských krajín na východnej hranici pred nadchádzajúcim samitom NATO, ktorý sa v júli bude konať v Bruseli. Zdá sa, že tieto krajiny, ktoré boli pred tromi dekádami oddanými stavebnými kameňmi Varšavskej zmluvy a Socialistického tábora, a ich obyvateľstvo vo voľbách vždy drvivou väčšinou vyjadrovalo politike veľkého centra podporu, sú teraz rovnako nadšenými a vernými členmi EÚ a výlučne obranného paktu NATO. A ak vtedy neváhali prísť na pomoc krajine v údajnom ohrození, na pozvanie politikov oddaných systému (Československo 1968), zdá sa, že s tým nebudú váhať ani teraz. Teda aspoň tak sa vyjadrili v piatok vo Varšave.
Ivan Lehotský
.jpg)
