Môj profil 
Predplatné
O riešenie rómskeho problému sa chce v pozícii hlavy štátu aktívne zaujímať. “V prvom rade sa budem veľa pýtať na to, čo sa v tejto sfére deje a čo sa už podarilo. Potom sa budem veľmi rád stretávať a iniciovať rokovania za okrúhlymi stolmi, kde by sme mali spolu dávať návrhy a riešenia, ktoré sa potom môžu predložiť vláde,” povedal Kiska.
V Košiciach sa dnes Kiska zúčastnil na lekárskom sympóziu o rizikových faktoroch pre zdravie obyvateľstva žijúceho v rómskych osadách. Rómsky problém, v minulosti dlhodobo neriešený, označil za jeden z najťažších na Slovensku, vyvolávajúci pnutie v spoločnosti. Do diskusie o jeho riešení by sa podľa neho mali zapojiť pracovníci ako učitelia, lekári, pre ktorých je tento problém každodennou realitou. Zároveň by ich mali počúvať politici pri rozhodovaní o prijatí konkrétnych opatrení.
“Som presvedčený, že najlepšie, ako riešiť tento dlhotrvajúci problém, je začať pracovať už v predškolskom veku, aby rómske deti mali šancu získať vzdelanie. Keď bude vzdelanie, potom sa zlepšia aj ich hygienické a stravovacie návyky, dokáže sa tak riešiť mnoho problémov, ktoré dnes máme,” povedal Kiska. V tejto súvislosti ako príklad ocenil projekt rodičovského centra pre mladé rómske matky s deťmi, ktoré vlani vzniklo v Dobšinej z iniciatívy dvoch tamojších učiteliek.
Dnešné sympózium na pôde Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) bolo venované téme Hepatálne a kardiometabolické rizikové faktory v skupine obyvateľstva žijúceho v rómskych osadách. Výsledky prezentovanej štúdie HepaMeta ukázali okrem iného alarmujúce šírenie hepatitídy typu B v segregovaných lokalitách. Podľa údajov z roku 2011 bol výskyt tohto zápalového ochorenia pečene u Rómov na úrovni 12,5 percenta. Aktívnu alebo prekonanú hepatitídu malo dokonca až 53 percent obyvateľov. Štúdia zahŕňala 457 Rómov vo veku 18-55 rokov z 12 osád v Košickom kraji.
mž
.JPG)
.jpg)
