Prezidentka Zuzana Čaputová odletela na dvojdňovú návštevu Francúzska. V Paríži ju príjme francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa hnutia netreba zabúdať, že nás Francúzskom spája nielen Štefánik a Peugeot. “Prítomnosť Francúzska v strednej Európe klesá a treba ju posilniť. Na prvom mieste si za to môže Francúzsko samotné, že bolo vytlačené zo strednej Európy Nemeckom.”
KDŽP vo svojom príspevku tiež pripomína, že po vzniku Slovenska ako samostatného štátu trvalo viac ako 10 rokov, kým ju navštívil francúzsky prezident. “Francúzsko dalo Európe de Gaulla, ktorý chcel silnú kresťanskú Európu, ktorá bude vedieť jasne definovať vlastné záujmy, tak pred USA, ako aj Ruskom,” upozorňujú straníci.
Francúzsko dnes prechádza ťažkým obdobím. “Pán Macron je najnepopulárnejší francúzsky politik v dejinách. Jeho dekadentné pseudoliberálne názory netreba preto prijímať a ani sa nimi zaoberať, pretože on znovuzvolený nebude.”
Preto KDŽP očakáva, že Čaputová bude na návšteve jasne obhajovať záujmy Slovenska: “ekonomických migrantov nepríjmeme, vydierať eurofondami sa nenecháme a pokiaľ nevieme, čo všetko obsahuje to čarovné slovíčko “byť v jadre Európy,” tak do neho nevstúpime.”
“Chceme silnú európsku armádu, ktorá bude chrániť európske hranice, chceme nízke dane a odbyrokratizovanie EÚ. Najmä chceme, aby sa dodržiavali zakladateľské dohody EÚ, ktoré Bruselu nedali žiadne právomoci v rozširovaní politiky proti životu a rodinám,” dodávajú na záver.
nbsp;
Cesta do Francúzska
Prezidentka bude počas návštevy Francúzska na rokovaní diskutovať o aktuálnej situácii v Európskej únii, V4 a o bilaterálnych vzťahoch či možnostiach ďalšej spolupráce.
Okrem toho v Paríži položí kyticu pred klub Bataclan. Tento klub bol súčasťou série teroristických útokov, ktoré sa stali 13. novembra 2015 a vyžiadali si 130 obetí. Vo štvrtok položí kyticu k soche Milana Rastislava Štefánika. Informovala o tom Martina Goffová z tlačového odboru prezidentkinej kancelárie.
Všetky Čaputovej návštevy v krajinách Visegrádu boli pozorne sledované. Jej prvá návšteva viedla tradične do Prahy. Desať dní po inaugurácii navštívila Brusel – aj ako hlavné mesto Belgicka, aj ako sídlo inštitúcií Európskej únie a NATO. Vtedy rezonoval jej výrok, že návštevu bruselských inštitúcií, ktorých je Slovensko členom, nepovažuje za návštevu zahraničia.
Následne išla do Maďarska. Na rokovaní s maďarským premiérom Viktorom Orbánom sa zaujímala o otázky fungovania justície a súdneho systému. Práve pre problémy v rovnakej oblasti sa o Poľsko začala zaujímať aj Európska komisia. Vo Varšave zase ocenila podporu Poľska Ukrajine.