KDH oklamalo seba i svojho voliča, volič mu to opäť spočítal

Bratislava 10. apríla 2024 (HSP/Foto:Facebook/KDH)

O zrade svojho voliča vedením KDH pred prvým kolom prezidentských volieb sme písali (tu). Svojho kandidáta KDH nepostavilo. A tým neumožnilo ani v prvom kole svojmu voličovi voliť srdcom. Namiesto toho vsadilo na poslušnosť ich voliča a odporučilo mu voliť progresívca Ivana Korčoka

Opojení Korčokovým náskokom, ktorý v prvom kole voči Petrovi Pellegrinimu dosiahol,  a to aj s významnou podporou voliča v tradične konzervatívnych regiónoch Slovenska, poponáhľali sa KDHáci vyjadriť Ivanovi Korčokovi neochvejnú podporu aj do druhého kola. Vytvorili si falošnú predstavu o Korčokovi ako umiernenom konzervatívcovi. Svoju podporu opreli o tiež kresťanské hodnoty, ktoré sú pre tradičného kresťana, konzervatívca dôležité, ale nie kriticky. A síce boj za spravodlivosť, boj za právny štát, či demokraciu. Potlačili skutočné konzervatívne hodnoty ako ochrana života od počatia, tradičná rodina ako základ štátu, vlasť, národ. K niektorým sa Ivan Korčok nehlási vôbec. Jeho áno ústavnej ochrane života od narodenia má bližšie k progresivistickému právu na potrat. A vyhlásenie, že slovenská spoločnosť dozrela na schválenie registrovaných partnerstiev tiež nie je v súlade s ústavne zakotveným manželstvom ako zväzku muža a ženy.

Opojený bol aj Ivan Korčok, lebo si myslel, že pred druhým kolom o voliča KDH bojovať netreba, veď v prvom kole podpora KDH zafungovala. A tak namiesto ústretového kroku nie smerom ku KDH, ale jeho voličovi, sa pred týmto demaskoval a KDH poslal bozk smrti, tým, že sa vyfotil s radikálnou dúhovou evanjelickou farárkou. Ďalších voličov z jeho organického progresívneho tábora mu to priniesť nemohlo. Pre pastierov konzervatívneho voliča to bol naopak signál, aby jeho slepú podporu, vyjadrenú vedením KDH, nahlodali.

Prišla výzva zakladateľov KDH, ktorí sa na tento rozpor medzi tým, čo chce kresťanský, konzervatívny volič a tým, po čom túži vedenie KDH, aby chcel, nemohli viac nečinne prizerať. Dali jasne najavo, že vedenie KDH, tým, že podporuje protesty proti reforme RTVS, ktoré ju označujú za útok voči verejnoprávnosti, naopak podporuje už niekoľko rokov trvajúcu cenzúru. Kedy celý mienkotvorný mediálny priestor, súkromný, či verejný ovládol jeden jedine správny progresivistický názor, kým ten iný si musel hľadať priestor v alternatívnych médiách. Kriticky sa postavili aj k tomu, že KDH sa stalo pod novým vedením prisluhovačom strán, ktoré na Slovensku šíria, Slovensku cudzie, progresivistické ideológie. A vytkli vedeniu KDH aj to, že nepostavilo do volieb vlastného kandidáta, ale v nich podporilo kandidáta PS. Výzvu zakladateľov KDH sme zverejnili v plnom znení (tu).

Pridal sa prolife aktivista Anton Chromík, ktorý medzi prvým a druhým kolom doručil do parlamentu výzvu adresovanú Petrovi Pellegrinimu ako predsedovi NR SR, ministrovi vnútra a ministerke zdravotníctva (všetci Hlas-SD). Obsahovala tri požiadavky: predložiť zákon, ktorý zagarantuje, že „absurdity o tehotných a rodiacich mužoch sa nebudú týkať Slovenska,“ zabezpečiť, aby ministerka zdravotníctva zrušila štandardný postup týkajúci sa transsexuality. A zabezpečiť, aby minister vnútra „vydal jasné pokyny matrikám, že sa má zapisovať do matrík len skutočné pohlavie.“ Doslova na tácke priniesol Hlasu-SD príležitosť uchmatnúť voliča KDH. A Hlas toto volanie konzervatívneho voliča vypočul a Ministerka zdravotníctva štandardný postup týkajúci sa transsexuality tesne pred druhým kolom zrušila. Písali sme o tom (tu). Aktivisti nedostali naraz všetko, ale ústretový čin nepochybne ocenili.

Klinec do rakvy neochvejnej podpory Ivana Korčoka voličom KDH zasadil skromný kňaz zo Žákoviec, Marián Kuffa. Jeho horúcosť vo viere konvenuje širokým vrstvám kresťanov naprieč Slovenskom. Problém s ním má naopak vlažné vo viere Kresťansko Demokratické Hnutie. Jeho facebookovú výzvu kresťanom voliť v druhom kole Petra Pellegríniho, zverejnenú v predvečer volebného moratória, vzhliadlo do volebnej soboty takmer pol milióna Slovákov. Aj Konzervatívny denník Hlavné správy pomohol túto jeho výzvu šíriť na svojom telegramovom kanáli (tu)

Ivan Korčok svoj umiernený konzervativizmus len deklaroval. Počas samotnej kampane ukazoval, ako to s jeho konzervativizmom naozaj je. Na druhej strane Peter Pellegríni sa nemusel na konzervatívca hrať. Všetci dobre vedia, že ním nie je. Jeho strana je pri kormidle a zrušenie transrodovej vyhlášky ministerkou Dolinkovou bol skutočný, hmatateľný ústretový čin voči kresťanskému voličovi.

Róbert Fico na adresu KDH po prezidentských voľbách poznamenal, že sa budeme musieť na KDH pozrieť bližšie, „Ako sa dajú politicky vykostiť.”. Pričom skonštatoval, že to asi nebude veľmi náročná úloha.

Predstavitelia KDH to považujú za útok, že im chce Smer zhltnúť voliča. Tu je dobré poznamenať, že KDH sa vykosťuje roky samo. Súhlasím so zakladateľmi KDH, ktorí svoju výzvu vedeniu KDH začali slovami: „My, zakladatelia Kresťanskodemokratického hnutia sme toto hnutie zakladali ako hnutie všetkých kresťanov, ktorí v totalitnom režime boli prenasledovaní, resp. minimálne odsunutí do pozície občanov druhej kategórie. Bola nás väčšina obyvateľov Slovenska a tak sa očakávalo, že v demokratickom štáte budeme mať dôležitú úlohu pri jeho spravovaní.“Presne takto som vnímal KDH na začiatku 90tych rokov aj ja a očakával som, že ak Slovensko budú spravovať ľudia s tak masívnou podporou  s hodnotami väčšinovej populácie, tak bude na Slovensku za pár rokov sveta žiť.

Vnútorné vykosťovanie KDH začalo tým, že odmietli Slovensku štátnosť, nedokázali uchopiť príležitosť na zavŕšenie emancipačných snáh Slovenského národa. Taká príležitosť sa v histórii národa a tak malého, akým je 5,5 mil. Slovensko zvlášť, neopakuje často. To, ako by sme dopadli, keby sme počkali, kým sa v rámci Československa staneme súčasťou rodiny členských štátov EÚ, nám EÚ ilustrovala, keď Katalánci zatúžili po vlastnom štáte a dostali palicou cez kríže.

Po strate národného piliera pokračovalo jeho vykosťovanie postupným odklonom od konzervatívnych hodnôt. Ktoré hnutie síce dodnes navonok deklaruje, ale koná na prospech liberálnych ideológov. Odrazom zúfalstva postaviť sa pevne na základné stĺpy kresťanstva (národný, kresťanský a sociálny) bolo, že do svojho čela zvolilo Alojza Hlinu. Jeho snaha o modernizáciu a liberalizáciu KDH, či koketovanie pred voľbami s PS, viedla k ďalšiemu nahlodaniu jeho voličskej základne. O voličov KDH, ktorým vedenie KDH miatlo ich morálny kompas, zabojoval Igor Matovič, ktorý na svojej kandidátke do parlamentných volieb 2020 prichýlil odpadlíkov z KDH, Kresťanskú úniu.

Dnes je KDH parlamentnou stranou. Avšak opäť raz nepochopilo svoju historickú úlohu, nevypočulo hlas svojho voliča. Pri povolebných kortešačkách sa síce dokázalo vymedziť voči Smeru, ale už nie voči Progresívnemu Slovensku. So stranou s úplne antagonistickým programom bolo pripravené vládnuť. Bolo by vo vláde PS rovnakým piatym kolesom u vozu, akým je momentálne po jeho boku v opozícii.

Nebude to Róbert Fico, kto proces vykosťovania KDH prehĺbi. O konzervatívnych, kresťanských  voličov majú záujem Kuffovci na čele s Tomášom Tarabom. Na kandidátke vládnej strany toho pre túto skupinu voličov dokážu spraviť oveľa viac ako bezzubé KDH v opozičnom závese progresívcov. Počas prezidentskej kampane ukázali, že vedia vhodne komunikovať aj s Hlasom. Súhlasím s analýzou Lukáša Krivošíka v denníku Postoj, v ktorej naznačuje aj čo by malo KDH robiť, aby z politickej mapy Slovenska nezmizlo úplne. Určite by to nemalo byť to, čo predviedlo v prezidentských voľbách. Ani asistencia pri nekonečných protivládnych protestov opozície a tých, čo sa nedokázali zmieriť s výsledkami demokratických parlamentných volieb. Naopak, KDH, ak chce prežiť, musí sa vymedziť jednak voči národným socialistom s Róbertom Ficom na čele, ale aj progresívcom, ktorí sa na čele so Šimečkovcami pokúšajú o záchranu neexistujúcich morálnych princípov západu ako aj o falošnú záchranu demokracie a právneho štátu na Slovensku, ktorého likvidácii pomáhali počas Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej vlády.

Kým bude vedenie KDH za chybu v prezidentských voľbách považovať nedostatočnú komunikáciu hodnôt umierneného konzervatívca Korčoka a nie neschopnosť načúvať tomu, čo chce kresťanský, konzervatívny, slovenský volič, bude korózia ich voličskej základne pokračovať. V takom prípade je otázkou už len to, že čo nastane skôr, či zánik KDH alebo jeho voličskej základne.