KDH zrádza svojich voličov. Opäť

Zvolen 19. februára 2024 (HSP/Foto:TASR-Lukáš Mužla, TASR/AP-Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin)

Víkendová celoslovenská rada KDH vo Zvolene vyslala do voličskej základne dva dôležité odkazy. Kandidátku KDH do volieb do Európskeho parlamentu povedie Miriam Lexmann. Po zasadnutí celoslovenskej rady KDH o tom informoval podpredseda hnutia Marián Čaučík. A v prezidentských voľbách podporí KDH Ivana Korčoka

Miriam Lexmann v čele kandidátky do eurovolieb

Rozhodnutie KDH postaviť do čela kandidátky pre eurovoľby Miriam Lexmann vnímam ako logický krok konzervatívneho subjektu na Slovensku. Prečo by mali skúšať niečo nové? Majú osvedčeného lídra, o ktorom bývalá nezisková organizácia VoteWatch Europe so sídlom v Bruseli vyhlásila, že Miriam Lexmann je najvplynejším slovenským europoslancom v ostatnom volebnom období. VoteWatch Europe v rámci svojho projektu od júla 2004 až do februára 2022 zbierala a analyzovala údaje o hlasovaniach podľa mien do roku 2022.

Podľa vyjadrenia KDH v období od augusta 2020 do augusta 2021, za ktoré bola Miriam Lexmann ocenená „V Indexe vplyvu boli hodnotené dve základné kategórie. Jednak politický vplyv, ktorý meria schopnosť tvoriť legislatívu, formovať debatu či ovplyvniť hlasovanie. Hodnotitelia si však zároveň všímali sociálny vplyv, ktorý meria schopnosť informovať o svojej práci, viesť a posúvať verejnú diskusiu, formovať komunity či vplyv na sociálnych sieťach. Práve najmä vďaka nadpriemernému výsledku v kategórii sociálny vplyv sa Miriam Lexmann stala najlepšie hodnotenou slovenskou europoslankyňou v rebríčku. Miriam Lexmann obsadila v celkovom poradí spomedzi 705 poslancov Európskeho parlamentu 141. miesto.

Naposledy v EP nepodporila návrh uznesenia o prioritách EÚ pre 68. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien, nakoľko ju v ňom vyrušovali odporúčania, ktoré významne zasahovali do výlučných kompetencií členských štátov. K týmto patrili najmä odporúčania týkajúce sa sexuálnych a reprodukčných práv a práva na potrat, ale aj výzvy na zavedenie sexuálneho vzdelávania, ktoré je výlučnou právomocou členských štátov.

Ivan Korčok kandidátom KDH už v prvom kole

Vyjadrenie podpory Ivanovi Korčokovi už pred prvým kolom je prinajmenšom zvláštne. Minimálne v tom, že pre dvojkolové voľby platí to, že v prvom kole väčšinový volič dáva svoj hlas tomu kandidátovi, ktorý najlepšie zosobňuje jeho hodnotové nastavenie, vnímanie sveta, ktorého morálny kompas ukazuje najbližšie voličovým smerom. Naproti tomu v druhom kole volí proti tomu, koho nechce vidieť na volenej funkcii, volí sa tzv. menšie zlo. Navyše pôvodne chcelo KDH nechať voličom voľnú ruku a podporiť Ivana Korčoka v druhom kole. Prečo sa konzervatívne KDH tejto železnej logiky vzdalo?

Podľa Milana Majerského, predsedu KDH má Ivan Korčok reálnu šancu stať sa prezidentom SR. Navyše očakáva, že Ivan Korčok bude po svojom zvolení zastupovať všetkých občanov vrátane kresťanov a konzervatívcov a ich hodnoty. Kým prvý argument sa hodí skôr pre 2. kolo. Ten druhý je len zbožným prianím a stojí zato hodnotový a morálny kompas preskúmať.

Sám Ivan Korčok sa následne vyjadril, že oceňuje fakt, že KDH vníma potrebu rovnováhy moci. Aby jeden mocenský prúd neovládol všetky ústavné posty v našej krajine. Toto jeho vyhlásenie je oveľa bližšie k prezidentskému sloganu Progresívcov „Nemôžu mať všetko“, ako k hľadaniu toho, čo nás spája. Je vzdialený aj od budovania mostov cez zákopy, ktoré v našej spoločnosti vykopali ostatní prezidenti.

Prvú brázdu vyryl Andrej Kiska, keď nepozval do prezidentského paláca lídra strany, ktorá získala v parlamentných voľbách 200 000 hlasov voličov. A Zuzana Čaputová ju ešte prehĺbila. Obhajovala práva vybraných menšín, vybraných policajných vyšetrovateľov, či prokurátorov. Bola citlivá na agresiu prejavovanú najmä voči sebe samej. Naproti tomu hodila do koša vôľu 600 000 občanov podpísaných pod petíciou za predčasné voľby. Ignorovala šliapanie po ústavných právach, ľudských právach, či ľudskej dôstojnosti občanov počas pandémie. A po vyhlásení, že už nebude kandidovať, sa stala hovorcom Progresívneho Slovenska a politických mimovládok. Naposledy odignorovala nevyberavé útoky na ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.

Ako môže Ivan Korčok zastupovať všetkých občanov, keď už dnes tých, čo nezdieľajú jeho hodnotový svet nazýva žumpou? Navyše Ivan Korčok nám ukazuje, že je rovnejší medzi rovnými. Veď za ktorého občana by sa behom 24h, dokonca počas víkendu postavil Ústav pamäti národa a dokonca vykonal analýzu, ktorá by za normálnych okolností trvala mesiace skúmania. Dokonca túto nadprácu v prospech Korčoka vykonal aj Archív bezpečnostních složek v ČR.

Aká je záruka že si Ivan Korčok bude ctiť zákony a Ústavu SR, keď mu nevadí, že mu cez protesty proti vláde robia progresívci predvolebnú kampaň, čím obchádzajú zákon. Tak ako to potvrdila už aj Transparency International Slovensko?

Ani KDH nechce, aby Slovensko reprezentovali na MS v hokej tí najlepší hokejisti. Craig Ramsay sa vyjadril, že by veľmi rád doplnil reprezentáciu o kvalitných slovenských hráčov z KHL. Len že k tomu potrebuje politickú podporu. Od Ivana Korčoka sa mu jej určite nedostane. Vyjadril sa jasne „Chcem veriť, že aj SZĽH má jasne nastavený morálny kompas a postoje, v tomto prípade voči lige, ktorá je otvoreným propagandistickým nástrojom diktátorského režimu, ktorý vedie agresívnu vojnu proti nášmu susedovi,“ Skutočne Ivan Korčok predstavuje hodnotový svet súčasného KDH?

Čo sa týka práva veta v EÚ, ku zrušeniu ktorého pre oblasť zahraničnej politiky sa v EÚ ozýva, čoraz viac hlasov sa Ivan Korčok blysol takýmto vyjadrením „Ak pod rúškom suverenity a zachovania práva veta budeme naďalej takto postupovať, budeme vo svete absolútne bezvýznamní.“ Má takto prezidentský kandidát na prvom mieste Slovensko a jeho záujmy, alebo je pre neho dôležitejší záujem EÚ, prípadne Spojených štátov? Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že ako Prezident SR bude robiť Ivan Korčok nesvojprávnu, servilnú zahraničnú politiku bývalého kariérneho diplomata, ktorý nebude hlasom Slovenska v EÚ, ale hlasom EÚ a USA na Slovensku. V tejto súvislosti mu Jozef Banáš pripomenul Štefánikove slová „Nemôžeme mať v úcte iné národy skôr, kým nemáme v úcte svoj vlastný.“

V čase pandémie nadradil geopolitický záujem Spojených štátov a obchodný záujem západných farmaceutických spoločností pred životom a zdravím občanov Slovenskej republiky, keď v čase, keď Ruská federácia bola schopná dodať vakcínu Sputnik voči Covid-19 a západ tú svoju ešte na trhu nemal vyhlásil, že Sputnik nie je len vakcína, ale aj nástroj hybridnej vojny.

Ivan Korčok reprezentuje hlas tých, čo tvrdia, že Rusko spustilo inváziu na Ukrajine nielen v rozpore z medzinárodným právom, čo je fakt, ale aj úplne nevyprovokovane. Hlas tých, kto nechcú vidieť podiel západu na vývoji vzťahov medzi NATO a Ruskom po rozpade Sovietskeho zväzu. Vzťahu, v ktorom boli dôsledne ignorované bezpečnostné záujmy Ruska. Vzťahu, ktorý nás cez niekoľko vĺn rozširovania NATO na východ a sériu majdanov na Ukrajine po roku 1991 doviedol v roku 2014 k občianskej vojne na východe Ukrajiny a vo februári 2022 k horúcej proxy vojne medzi Ruskom a USA. Vojne, na ktorej zarábajú veľké zbrojárske koncerny, kvôli sankciám a na podpore nekončiacej vojny na Ukrajine na úkor vlastného rozvoja chudobnie Európa a na bojisku umierajú Ukrajinci a Rusi. Ivan Korčok zaujíma postoj tých, čo spustili na Tuckera Calrsona zato, že natočil rozhovor s Vladimirom Putinom útoky ad hominem. Z ich dvojhodiného rozhovoru nezavnímali odhodlanie Putina rokovať o mieri, ale len ruskú propagandu. Putinom hodenú rukavicu nezdvihli. Pritom len mier môže vrátiť na Ukrajinu život, kým pokračujúca vojna prinesie na Ukrajinu nevinným len ďalšie utrpenie a smrť.

Ivan Korčok má oveľa bližšie k Progresívnemu Slovensku. Je ich kandidátom, nie kandidátom KDH. Stal by sa len predĺženou rukou moci progresívcov v Grasalkovičovom paláci, tak ako ňou bola aj Zuzana Čapútová. Hodnotou Progresívneho Slovenska nie je ochrana života od jeho počatia až po jeho prirodzenú smrť. Chráni vari potratová tabletka život? Nie, je to nástroj na jeho ukončenie v zárodku. Ani ústavný pohľad na manželstvo ako muža a ženu a rodinu nemajú KDH a Progresívne Slovensko kompatibilný.

KDH malo obrovský potenciál v 90tych rokoch s najväčšou voličskou základňou. Na národnom, sociálnom a kresťanskom piliere sa dalo stavať silné a sebavedomé Slovensko. Tým, že odmietlo vznik samostatného Slovenska v roku 1992 a jej čelní predstavitelia dali prednosť hviezdičke na vlajke EÚ v rámci Československa, zasadilo národnému pilieru ranu. Odvtedy sa ich potenciál spravovať Slovensko postupne prepadal. Ak ich po vzniku Slovenskej republiky niečo zviditeľňovalo, tak to bol boj proti Mečiarovi a neskôr za zrušenie jeho amnestií. Po zrušení Mečiarových amnestií hodnotové veci na seba preberali iné subjekty Kresťanská Únia Anny Záborskej, či Strana Život Národná Strana, dokonca OĽaNO. KDH opäť zviditeľnil Alojz Hlina, ktorý pred eurovoľbami 2019 obalil kostolík v Dražovciach vlajkou EÚ, čím dal opäť najavo, kam sa KDH hodnotovo počas jeho predsedníctva posunulo. Jeho ambíciou bolo vybudovať z KDH modernú kresťanskú stranu akou bola v tom čase CDU, ktorú po Merkelovej prevzala Annegret Kramp – Karrenbauerová v Nemecku.

Dnes, ak v čase keď vôbec nemusí, vyšle celoslovenská rada KDH svojej voličskej základni signál, že ich preferovaným kandidátom má byť liberál, euroatlantista a oportunista Ivan Korčok, kandidát Progresívneho Slovenska, tak vyvstáva otázka: Kam dnes smeruje morálny a hodnotový kompas KDH? A čo na to ich volič?