Bratislava 2. augusta 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)
Akákoľvek diskriminácia či elitárstvo sú proti princípom kresťanstva a ľudskosti a môžu viesť až k vraždeniu ľudí, čo sa už nesmie nikdy zopakovať. Na oficiálnej webovej stránke Konferencie biskupov Slovenska (KBS) to napísal predseda Rady KBS pre Rómov a menšiny košický arcibiskup Bernard Bober. Je preto podľa neho dôležité pripomínať si obete rómskeho holokaustu
„Likvidácia Rómov počas druhej svetovej vojny prichádzala postupne. Najskôr to bolo vydanie obežníka o ,vykazovaní cigánskeho obyvateľstva do domovských obcí´, potom ústavný zákon z roku 1939 o štátnom občianstve, keď sa Rómovia dostali medzi tzv. ,cudzie živly´, pretože nemali domovské právo a nepretržité zamestnanie. Potom dostali tzv. cigánske legitimácie. Za tým nasledovali pracovné tábory, pričom prvý z nich bol v Hanušovciach nad Topľou. V pracovných táboroch sa pre nedostatok stravy a katastrofálne hygienické podmienky začal šíriť týfus. Tak začali chorých Rómov nakladať do áut a hromadne popravovať. V Dubnici nad Váhom, Kremničke, Kvetnici pri Poprade, Zvolene, Brezne, Tisovci,” priblížil Bober. Pripomenul, že celkový počet obetí rómskeho holokaustu počas druhej svetovej vojny sa odhaduje na 500-tisíc.
Bober vyzval ľudí, aby sa “modlili za obete rómskeho holokaustu i za ich potomkov, aby boli uzdravené zranenia z minulosti a zachránené ich duše”.
Rómsky holokaust bol pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie Rómov v Európe počas druhej svetovej vojny. Za vlády Adolfa Hitlera bolo 26. novembra 1935 vydané doplnenie Norimberských zákonov, ktoré zaradilo Rómov do rovnakej kategórie ako Židov a definovalo ich ako „nepriateľov rasovo čistého štátu“. Historici odhadujú, že nacisti a ich spolupracovníci zabili 220-tisíc až 500-tisíc Rómov, čo je asi štvrtina až polovica z menej ako jedného milióna všetkých Rómov v Európe v tom čase.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.