Kaviareň klame, ak tvrdí, že s týmto prišla alternatíva. Zlom nastal vytvorením denníka SME

Bratislava 18. septembra 2023 (HSP/Foto:Facebook)

Ako sa to obracalo: kaviareň klame, ak tvrdí, že s manipulačnými technikami prišla alternatíva, píše vo svojom statuse exminister Juraj Draxler

Podľa kaviarne a mainstreamových propagandistov kedysi občania sledovali “objektívne médiá”. Potom prišli sociálne siete a nový typ mediálnej komunikácie a zrazu sa začalo manipulovať. A kvôli tomu tu máme ten rozpad do kmeňov a “bublín”.

Podľa Draxlera je to inak. “V skutočnosti je to tak, že po roku 1989 si nielen spoločnosť, ale aj veľká časť novinárskeho stavu vcelku radostne vydýchla.
Novinári boli radi, že môžu písať slobodnejšie a slobodnejšie aj pátrať.”

“Nechcem to obdobie idealizovať, technicky sa dnes veľa vecí robí lepšie, jazyk býva presnejší a pragmatickejší. Ale fungovali elegantné komentáre nad vecou. Fungovala investigatíva – od odhalenia plánu ľudí okolo Michala Kováča na predaj tatranských hotelov Američanom, cez hrdinské reportáže o vekslákoch typu Žaluďa, až po rôznorodé odhalenia čachrov rezešovcov a podobných.” dodáva.

Potom nastal zlom. “Vytvorením denníka Sme. Paradoxne práve toto “pravicové”, “prodemokratické” médium prinieslo do žurnalistiky späť ako propagandistický tón, tak aj propagandistickú, normalizačnú mentalitu. Súčasťou toho všetkého bolo podávanie ultra zjednodušených obrazov reality, čierno-biele videnie sveta, žlčovitý a hulvátsky tón pri vyjadrovaní sa o politike či názorových oponentoch. Veľmi rýchlo to začali kopírovať aj ďalšie médiá. A práve tu sa začalo vo veľkom páchať ohýbanie reality v mene “správnej veci”,” píše Draxler.

Neskôr sa na scéne objavil vo veľkej sile bulvár.”Nie ten starý, klebetníkový, ako v 90 rokoch, ale nový, tvrdý bulvár zameraný na úplné prerobenie čitateľov na beztvarú, manipulovateľnú, konzumnú masu. Dialo sa to až po roku 2000, keď do Markízy nabehli reality šou, alebo keď vlastníci do Nového Času vyslali českého šéfredaktora, po tom, ako sa model tvrdého bulváru otestoval na českom Blesku.”

“No vrchol nastal nástupom angažovaného spájania aktivít médií a snahy o umenie. Najlepší príklad: kniha a najmä film Sviňa, šialená, totálna hlúposť, ktorá nemá nič spoločné s realitou, a ktorá masívne pomohla chorému človeku s menom Igor Matovič dostať sa k moci. To už si ale všetci tí, ktorí sa na tom šialenom paškvile podieľali, samozrejme, dnes nepriznajú. Zároveň sa takto začali úplne zmazávať hranice medzi realitou a blúznením. Politika sa stala obrazom hysterických, drásajúcich výlevov, špeciálnym typom reality šou. To, čo sa začalo diať pred niekoľkými rokmi masívnejším nástupom sociálnych sietí aj alternatívy je v skutočnosti už len prirodzeným vyústením celého tohto vývoja (plus socio-ekonomického vývoja, rozsiahlej lumpenproletarizácie).
Isteže je to vývoj zlý a spoločnosť bude musieť dospieť k radikálnym korekciám, inak neprežije v podobe toho, čo si predstavujeme pod pojmom civilizácia.
Ale pevné základy tomuto všetkému tvorila kaviareň, poddanská kaviareň. Vzývala hlúpe pravičiacke pravdy o tom, ako všetko je len podnikanie, vrátane mediálneho, a ako, naopak, ich propagandistické hlásne veže sú ultraprivilegovanými baštami pravdy a nikto sa ich nesmie dotýkať,” poznamenáva Draxler v závere s tým, že to, čo máme dnes, sa tvorilo mnoho, mnoho rokov.