Bratislava 16. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)

Zažili sme hektický rok. Od minuloročných Vianoc až do marca tohto roku nás politici zaťažovali parlamentnými voľbami, ktoré nakoniec skončili dobre pre všetkých, okrem samotných voličov. Ale ani voľbami, sa problém s názvom: “slovenská anti-demokracia” neskončil. Naopak. “Slovenské galeje” voľbami len začali!

Smer-SD, ktorý vo voľbách odmietlo 72% voličov, “revolučne-proti vôli väčšiny, na spôsob Pancha Villu a Antónia Zapatu, ustanovil škandalóznu vládu, ktorá, ak aj má so sociálnou demokraciou niečo spoločné, potom je to iba názov. Opozícia následne spustila štvavú anti-vládnu kampaň. Zo samého dna revolucionárskeho pekla, vytiahla kauzu Bašternák a absurdné peklo opozičnej revolúcie tak mohlo začať. Až tak absurdné, že keď som na tribúne pred rezidenciou Bonaparte, priamo pred davom ľudí v tričkách s čudným nápisom “Fico chráni zlodejov” a párkom v ruke, uvidela tváre Sorosom zaplatenej revolúcie z roku ’89 – Budaja s Kňažkom, ktoré rovnako, ako v minulosti tvrdili, že ich nikto nezaplatil ani neovplyvňoval a rečniť prišli na tribúnu sami a opäť len z čistej lásky ku Slovensku, ako v roku ’89, tak som začala uvažovať nad psychickým zdravím organizátorov protestov. Revolucionárov nakoniec schladil mafiánsky vyzerajúci Kaliňák, keď národu ukázal svoj “NAKA-fortieľ” a za prehrešky v banke “zostrelil” poslaneckého asistenta Rybaniča, ako ukrajinský vládny sniper svoju separatistickú obeť v Lufthansku…

Ďalší šok prišiel, keď liberálni poslanci natoľko na Slovensku “zliberálneli,” že revolucionársky poslanec Osuský, vyfackal na politickom proteste ďalšieho kontroverzného, tentokrát “roxorového revolucionára” Vaskyho. Vtedy sa mi nachvíľu zazdalo, že s voľbami 2016, sa nám do politiky vrátila zábava, akú v minulosti nerobil ani sám Slota. Ten síce oplzlo nadával, pil, ale, že by vyfackal demonštranta? Rozdiel Slotovej, politickej humoresky a dnešnej politickej tragikomédie je len jediný. Nacionalisti, obvykle radikálne sklony majú, ale aby liberáli fackali ľudí rovno na protestoch? To nejako nesedí, dokonca ani s liberálnou manipuláciou, ktorej sa dnes štandardné strany bežne dopúšťajú. Ale možno som miesto Osuského čudná ja, keď som si doteraz myslela, že liberalizmus je principiálne o ľudských slobodách, nie o násilí! Smiech ma však prešiel, keď opoziční poslanci natoľko vystupňovali svoj tlak na odstúpenie Kaliňáka, že Danko im vyhlásil v parlamente vojnu a na spôsob “vivat Beňovský” spolu s poslancami rozhodol, že novým zákonom dá opozičným politikom náhubky ako zúrivým, bojovým psom. Vtedy odomňa dostala nová vláda, okrem povolebnej nálepky “štátna mafia”, ďalšiu konturáciu – nedemokratickosti-sociálna totalitnosť!

Revolucionársky sa zachoval aj ďalší anjel, zachraňujúci náš národ Slovanov, prezident Kiska, keď nakoniec “náhubkový zákon,” pravdepodobne na príkaz štátneho radcu Bútoru, odmietol podpísať! Samozrejme rovnako z čistej lásky k národu! Ako inak? Záhadou však naďalej zostáva, prečo neodmietol totalitný a protiústavný zákon z dielne ministerky Žitňanskej, prijatý pod rúškom proti-extrémizmu, ktorý ak nič iné, tak dáva Slovákom aspoň novú istotu! Do basy sa dostanete vždy, keď bude niekto chcieť! Nie len vtedy, keď budete vinní!

Symbolom politiky na Slovensku a nie len tam, ale aj v celej EÚ, sa teda stal podvod na občana. Kto by tomu neveril, nech si prosím spomenie na politika Procházku a jeho podvodný kabaret a následne si uvedomí, že sa má stať Európskym sudcom s podporou Slovenskej súdnej rady!

Podvod s názvom: “slovenská revolučná nálada,” sa na Slovensku stal politicky hrozne populárny, lebo manipulačné podvody sa osvedčili zo všetkých manipulačných, politických techník najviac! Navyše, na Slovensku ich nikto netrestá, lebo politici vyšetrujú samých seba! Tak prečo nie?

Analyzujme podvedomie podvodníka. Je to človek, ktorý si o sebe prvorado myslí, že je chytrejší ako vy, keď sa neštíti vás podviesť. Toto je zároveň najvýraznejšia črta slovenského politika, za posledných 27 rokov. Chytráckosť napríklad Dzurindu či Mikloša, zašla dokonca tak ďaleko, že sa neštítia zúčastňovať na genocíde na Ukrajine! A aby to nebolo všetko, tak títo “polo-bohovia s krvavými paprčami,” sa nechali počuť, že sa chcú vrátiť do Slovenskej politiky! Inými slovami, s troškou satiry: “naši politici nás ľudí majú skutočne radi, natoľko, že nás kľudne pozabíjajú!” Politika, nie je však ani zďaleka jediná vec, čo na Slovensku nebezpečne ochorelo.

Občianski aktivisti! To je ďalšia nová méta, slovenského, manipulatívne zameraného podvodu! Za skvelý príklad svojej názorovej pravdy, považujem “tradičného” aktivistu Smatanu a jeho tohtoročné video, prostredníctvom ktorého, len dva dni po teroristickom útoku v Nice, kde zomrelo 86 ľudí, presviedčal národ, že terorizmus v Európe a utečenecká kríza, sú dve rozdielne veci, ktoré spolu nijak nesúvisia! No nie je tá podvodná, slovenská, aktivistická nátura úsmevná?

Na rovinu. Ja len čakám, kedy sa na Slovensku začnú fackať aj sami novinári! Nevedia sa totiž dohodnúť, kto z nich, novinár je a kto nie je! Napriklad novinár Daňo o sebe tvrdí, že novinár je a mainstream-oví novinári zase tvrdia, že nie je. Neviem, ale keď som čítala naposledy Kordov článok o “červenej dyni,” alebo neskôr iný komentár, ako zapaľoval na sviatok zosnulých sviečku nad hrobom Slovenska, ktoré ustálo tisíc rokov poroby a nezomrelo a podľa Kordu zomiera práve dnes, alebo tiež, najnovšie článok od Toma Nicholsona o tom, že americké demonštrácie proti Trumpovi, kde vraždia ľudí na ulici len preto, že nevyhral ich kandidát sú opodstatnené a správne, potom mám pocit, že Daňo je to posledné, čo by ma na Slovenskej novinárčine znepokojovalo.

Na Slovensku je stále dosť múdrych ľudí a rok sa ešte neskončil. Máme pred sebou Vianoce, sviatky šťastia, lásky a mieru. Využime preto vianočnú náladu pokoja a pouvažujme aj nad tým, či to, čo nás ako ľudí na Slovensku, ale vlastne všade na svete rozoštváva a následne neľudsky rozdeľuje, stojí vôbec zato. Nie je totiž nič horšie a nebezpečnejšie, ako manipulatívni štváči národa, ktorí nám otravovali život po celé tie roky, len kvôli svojmu “bigóznemu egu” a úplne bezvýsledne, pretože ak nás politika na Slovensku za posledné roky nejako zmenila, tak len k horšiemu.

Sonia Nieder