Duka si v kontexte tragédie na Srí Lanke všimol, že niektorí svetoví politici označili obete na Srí Lanke termínom “uctievači Veľkej noci” (Easter worshippers) – “snáď analogicky k snahe opísať termín Vianoce (Christmas) niečím iným, teda bezobsažným”.

“Áno, Veľká noc sú sviatky, ktorými začína jar, ale predovšetkým sú sviatkom vyslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva (Pascha) a pre kresťanov naprieč kultúrami je potom Veľká noc sviatkami Ježišovej obete, ktorú podstupuje v duchu svojich slov: “Najväčšiu lásku má ten, kto dáva život za svojich priateľov “.”

“Na Veľkú noc oslavujeme jeho odvahu, lásku a víťazstvo života nad smrťou. Oslavujeme Krista, nie Veľkú noc. Bez jeho obete by totiž Veľká noc bola len prázdnym obalom bez obsahu, ktorý by sme mohli oslavovať podobne, ako sme kedysi oslavovali Prvý máj, či výročie Veľkej októbrovej revolúcie,” vysvetľuje český kardinál.

Dodal, že pre kresťanov – “vyznávačov Ježiša Krista” – bola tohtoročná Veľká noc skutočným sviatkom solidarity s trpiacimi.

“V ich súvislosti sa mi vybavuje veta, ktorú často opakujem: Veľká noc je zvláštny sviatok: zrada, utrpenie, odsúdenie na smrť a nakoniec vzkriesenie. Slovami kardinála Pouparda, skazou katedrály Notre-Dame sa rozhoreli ľudské srdcia a viera ukrytá v srdciach Francúzov sa mohla prejaviť. Možno sa tu symbolicky rozhorela aj svieca za viac ako tri stovky zavraždených kresťanov (prevažne katolíkov) a viac než celú tisícku zranených na Srí Lanke.”

Duka ďalej uviedol, že keď sa pozrieme na štatistické dáta zo Srí Lanky, vidíme že na tomto ostrove žijú budhisti, hinduisti, vyznávači islamu a takmer 10% kresťanov, prevažne katolíkov.

“Médiá nám hovoria, že táto spoločnosť je už dlhé roky v permanentnom boji: na jednej strane je pôvodné obyvateľstvo a na druhej strane tí, ktorí prišli. Nie je to ale celá pravda: v napätí tu sú vyznávači budhizmu, islamu i hinduizmu. Kresťania mi v tejto situácii prídu ako akýsi fackovací panák pre všetkých ostatných, súdim tak teda na základe toho, že ku mne nikdy nedoľahla správa, že by tu kresťania či katolícke milície napádali ostatných.”

“A to si o kresťanoch rozhodne nemyslím, že by boli holubičej povahy, hromadne nastúpení na cestu svätosti. Aj kresťanstvo má svoje dejiny a svoje temné dejinné stránky, kedy sa samo stalo prenasledovateľom. Takéto kresťanstvo je však usvedčovanie samotným Ježišom Kristom, pretože tu neplatí jeho zlatá zásada: “Čokoľvek ste urobili jednému z najmenších, mne ste urobili”. To sa skutočne s nespravodlivosťou, mučením a nenávisťou nezlučuje.”

Súčasný svet preto kardinálovi Dukovi príde, akoby sa ocitol v podivnom momente: “Zdá sa, že všetky idey sú mŕtve a zostal nám len tanec okolo zlatého teľaťa. Politické rozhodnutia sa zameriavajú na ekonomické alebo finančné sľuby, ale nikto sa nechce zaoberať hodnotami, ktoré udržujú spoločnosť pohromade. Preto nás označia za “uctievačov Veľkej noci” a prajú nám “šťastné sviatky” či “prázdniny”. Nikto nevidí, že odznak s horiacim kostolom, krížom naruby a sloganom “Nič neúctivé”, predávaný ako anarchistická nálepka v susednom Nemecku, sa potom ľahko môže stať novým heslom tých, ktorí nevidia v človeku nič iné ako protivníka, nepriateľa, alebo nehodnú bytosť, ktorá by nemala byť na tomto svete ergo by mala byť zlikvidovaná. Zaznel tiež výrok, že jediný ľudský život má vyššiu cenu ako celá katedrála v Notre-Dame. Áno, ten výrok je pravdivý, človek je bytosť nadaná rozumom, schopnosťou lásky a zasluhuje si najvyššie úctu a dôstojnosť. Zároveň sa ale tiež opýtajme, čo sme urobili pre ktoréhokoľvek jedného zavraždeného na Srí Lanke?”

“Rád by som súčasnej spoločnosti položil otázku, ako s kresťanmi ďalej: V súčasnosti patrí k najprenasledovanejším populáciám dneška, ročne ich pre svoju vieru v podobe väznenia, mučenia a smrti padne zhruba 100-150 tisíc. Podľa správy agentúry Fides bolo vlani celosvetovo zabitých 40 pracovníkov v pastorácii, čo predstavuje dvojnásobný nárast oproti roku 2017. Ďalšie veľavravné čísla sme si pripomenuli 24. apríla, na ktorý pripadá Deň modlitby a pôstu za misionárov. Čo je príčinou? Čím si toto “prioritné” zaobchádzanie kresťania zaslúžia? Áno, Kristus sa stavia na stranu obetí a hovorí: nastav aj druhú tvár (Mt 5, 39-40). To však neznamená, že by legitimizoval správanie tých, ktorí utláčajú, mučia či zabíjajú.”

Kardinál na záver položil otázku: “Nie je rozsievanie nenávisti, závisti a ohovárania tou jedinou veľkou príčinou toho, čo sa v súčasnom svete deje? Aké je poslanie tých, ktorých prvou starosťou má byť bezpečnosť a šírenie úcty a podpora ľudskej dôstojnosti? Dovoľte mi túto otázku položiť každému z nás a hľadať na ňu nie frázy, pekná heslá, PR či iné politické proklamácie. Hľadajme poctivú odpoveď za ktorú sa môžeme postaviť, nie prázdne heslá, falošnú korektnosť a nové termíny, ktoré nič nepovedia.”