Nitra 24. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)

Biskupské svätenie prijal už ako 27-ročný 

Nitriansky emeritný biskup kardinál Ján Chryzostom Korec je pravdepodobne služobne najstarším katolíckym biskupom na svete. Práve dnes si 88-ročný kardinál pripomína 61. výročie svojej biskupskej vysviacky.

Kardinál a emeritný rímskokatolícky biskup nitrianskej diecézy Mons. Ján Chryzostom Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. V roku 1939 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu na viacerých miestach. Po likvidácii kláštorov v roku 1950 ho internovali do sústreďovacích táborov v Jasove, Podolínci a Pezinku.

Po prepustení do civilného života pracoval do roku 1960 ako robotník na viacerých miestach v Nitre a Bratislave. Neustále vo svojom okolí aktívne pôsobil ako posol a šíriteľ kresťanskej viery a Božieho slova.

Jeho duchovnú prácu ocenila cirkev už v roku 1950. V Rožňave ho tajne vysvätili za kňaza rímskokatolíckej cirkvi a o rok neskôr, v auguste 1951 ho biskup Pavol Hnilica opäť tajne vysvätil za biskupa. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt pápeža Pia XII. pre naše krajiny. Úrad však nesmel vykonávať.

Kvôli viere spoznal väznice na Pankráci, Ruzyni i Valdiciach 

Práca so študentmi teológie, laikmi, duchovné pôsobenie i rastúci vplyv osobnosti biskupa Korca na veriacich i ďalšiu verejnosť vzbudili pozornosť Štátnej bezpečnosti a totalitnej moci. V marci 1960 ho na základe vykonštruovaných obvinení zatkli a v máji toho istého roku odsúdili na 12 rokov väzenia za údajnú vlastizradu. Uväznený bol v Prahe na Pankráci, v Ruzyni a Valdiciach. Slobodu mu vrátil až obrodný proces spoločnosti v roku 1968. V roku 1969 na audiencii u pápeža Pavla VI. dostal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však naďalej pracoval ako robotník. V roku 1990 bol rektorom Kňazského seminára v Bratislave.

Zásluhy J. Ch. Korca o duchovnú a kresťanskú obrodu Slovenska vysoko hodnotil Vatikán. V roku 1990 ho vymenovali za nitrianskeho diecézneho biskupa a 28. júna 1991 za kardinála. Stal sa tak prvým kardinálom na území Slovenska.

Apoštolským administrátorom nitrianskej diecézy sa stal 15. júna 2005 a od 16. júla 2005 bol emeritným biskupom.

Neoceniteľný je prínos Mons. Korca v oblasti ľudských práv, ktorý ohodnotili mnohé vedecké, univerzitné, kultúrne a cirkevné inštitúcie celého sveta.

Dvakrát honoris causa, plus Rád Ľudovíta Štúra 

Ján Chryzostom kardinál Korec bol biskupom najstaršej diecézy na Slovensku. Jeho prínos pre duchovné a kultúrne povznesenie obyvateľov Slovenska ocenil niekoľko ráz osobne Svätý otec Ján Pavol II., ktorý pri príležitosti návštevy Nitry v júni 1995 označil jeho život a prácu pre kresťanské Slovensko za Boží dar najvyššej hodnoty. Jeho život a prácu ocenili aj renomované univerzity v zahraničí (vo Washingtone- USA, vo Varšave – Poľsko). Titul doctor honoris causa udelila kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi 22. novembra 2004 aj Trnavská univerzita. Ocenila tak jeho úsilie o duchovnú obnovu a náboženskú slobodu na Slovensku, ako aj významný prínos k prehĺbeniu filozofickej a historickej reflexie bytia s osobitným zreteľom na slovenské dejiny. Katolícka univerzita v Ružomberku ocenila jeho život a literárnu tvorbu, predstavujúcu desiatky cirkevných, filozofických, duchovných a historických prác čestným titulom doctor honoris causa.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, najvyššie štátne vyznamenanie udelil v auguste 1995 prezident SR Michal Kováč Mons. Korcovi za zásluhy v zápase o demokraciu a obranu ľudských práv v časoch neslobody slovenského národa, za mimoriadne významné zásluhy v rozvoji kultúry reprezentované jeho literárnou a publicistickou činnosťou, za osobitný prínos pri konštituovaní a upevňovaní slovenskej štátnosti, za výrazný prínos k duchovnej obnove Slovenska, ako aj za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Pri príležitosti vzniku SR a jeho 75. narodenín mu 21. januára 1999 predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR udelil štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.

Kardinál Korec si zaslúži úctu aj za svoju rozsiahlu a tematicky rôznorodú literárnu tvorbu, ktorej sa venoval už od svojich študentských čias. V mnohých desiatkach svojich diel sa prejavil ako teológ, filozof, historik, etik či sociológ, ako veľký znalec ľudskej duše. Veľkú časť jeho diela tvorí duchovná literatúra. Je autorom náboženských diel a publikácií z oblasti literatúry faktu, prominentným členom Spolku slovenských spisovateľov a čestným predsedom Spoločnosti Fiodora Michajloviča Dostojevského. Písal o problémoch náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku. Osobitnú pozornosť si zaslúži jeho trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím cirkvi na Slovensku – Od barbarskej noci, ktoré bolo preložené do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť tvorby J. Ch. Korca vyšla počas bývalého režimu v samizdatoch. Vydal vyše 80 knižne a samizdatovo publikovaných prác spirituálneho, esejistického, reflexívneho, a historiografického charakteru. Viaceré jeho rukopisy sa dostali do zahraničia a knižne vyšli v Kanade, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme (Taliansko), v Rakúsku a v Poľsku a tajne sa potom šírili v Československu. Písal knihy o histórii Katolíckej cirkvi na Slovensku i v Európe, knihy z oblasti filozofie, kultúry, psychológie, religionistiky. Bibliografia diel kardinála Korca z roku 2005 uvádza 120 kníh vydaných pred rokom 1989. Kardinál Korec publikoval aj mnohé články v novinách a časopisoch a príspevky v iných médiách. Spolok slovenských spisovateľov, Národné literárne centrum a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre v roku 1999 usporiadali seminár Život a dielo Jána Chryzostoma Korca, z ktorého vzišiel rovnomenný zborník štúdií skúmajúcich rozličné aspekty kreatívnych výkonov významnej osobnosti, ktorá sa podstatnou mierou zaslúžila o vnútorné zveľaďovanie slovenskej spoločnosti.