Môj profil 
Predplatné
Bratislava 6. septembra (TASR) – Do roku 1978 lietali do vesmíru len americkí alebo sovietski kozmonauti. Občan Československa Vladimír Remek bol prvý kozmonaut z inej krajiny, ktorý sa dostal na obežnú dráhu. Dôvodov bolo viac. Podľa českého spisovateľa a novinára Karla Pacnera Američania po roku 1975 stratili záujem o spoločné projekty so Sovietskym zväzom. Medzi oboma veľmocami sa v tom čase opäť prehĺbilo napätie a Američania sa obávali úniku citlivých informácií, využiteľných v zbrojárskom priemysle. Sovietsky zväz si preto našiel nový propagandistický cieľ, že do vesmíru sa dostanú aj zástupcovia krajín zo socialistického bloku.
Pacner tvrdí, že Sovieti napokon uprednostnili Československo z politických dôvodov. "Ja si myslím, že na rozhodnutí o lete československého kozmonauta najviac zavážil zámer kompenzovať udalosti roku 1968 a dal sa zdôvodniť podielom vedeckého výskumu," povedal pre TASR Pacner. Československo malo totiž najväčší podiel na nepilotovanej časti vesmírneho programu Interkozmos, čo zahŕňalo najviac prístrojov na družiciach a sondách, ktoré leteli k Venuši a Marsu.
Do vesmíru na sovietskej kozmickej lodi Sojuz 28 vyštartoval Vladimír Remek 2. marca 1978. Veliteľom letu bol sovietsky plukovník Alexej Gubarev. Celkovo bol vo vesmíre sedem dní, 22 hodín a 18 minút. Na obežnej dráhe pracoval na šiestich experimentoch, ktoré pripravovali československí vedci. Napríklad cieľom pokusu Chlorella bolo sledovanie rozmnožovania morských rias v bezváhovom stave.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
