Banská Bystrica 4. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Ak by bol Karol Konárik zvolený rozvíjal by niekoľko dôležitých oblastí pre Banskobystrický kraj

Nájsť kľúč na podporu malých podnikateľov a živnostníkov v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK), aplikovať cezhraničnú spoluprácu v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti či rozvíjať cestovný ruch ako ekonomickú prioritu kraja. To sú plány kandidáta na predsedu BBSK, podnikateľa Karola Konárika mladšieho (SNS) v prípade jeho úspešnej kandidatúry. Rozhovor s ním je súčasťou projektu TASR, v rámci ktorého predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).

Čo je pre vás prioritou v BBSK?

Kandidujem za predsedu BBSK, ktorý by mal byť podľa mojich predstáv lokálpatriotom až natoľko, že prevezme zodpovednosť nielen za jeho tabuľkový rozvoj v rámci strategických vízií vypracovávaných od stola, ale najmä za životnú realitu jeho obyvateľov. To je pre mňa priorita. Priorita človeka. Počas jedného rozhovoru mi istý pán v rokoch povedal veľmi zaujímavú múdrosť: “Starkí hovorievali, že reťaz je taká silná, aké silné je jej najslabšie oko” a mal pravdu. Nesmieme zabúdať, odkiaľ sme, ale ružové okuliare si dávať nebudem, lebo malé Švajčiarsko tu zatiaľ nebude. Kraj bude prosperovať len vtedy, keď ľudia v ňom nebudú chudobní. Na druhej strane, nevyužitý potenciál kraja tu stále ostáva v podobe krajiny, pôdy, rovnako tak ako ľudia, ktorí sú tým okom v reťazi.

Máte v pláne podporovať v kraji poľnohospodárstvo a priemysel.  V čom konkrétne by sa odrazila podpora samosprávneho kraja v týchto dvoch odvetviach? Kraj by podporoval priemyselné odvetvia, ktoré sú v BBSK už takpovediac zakorenené?

BBSK je kraj s druhou najvyššou nezamestnanosťou, pričom sa v ňom zatvára jedna fabrika za druhou. BBSK by mal poznať stav každého dôležitého zamestnávateľa v kraji a spolu so štátom by mu mal byť nápomocný. Prečo sa nadštandardne staráme o zahraničných investorov, ktorí po vyčerpaní výhod zo Slovenska odídu? Prečo radšej nepodporíme domáce podniky s dlhodobou históriou a nepodnikneme zásadné kroky na ich záchranu? Pozrite sa na dnešný stav napríklad sklární v Poltári, LIAZu vo Veľkom Krtíši, Smrečiny v Banskej Bystrici… a potom si položte otázku, kde je VÚC spolu so štátom. Rozpredávanie roľníckych družstiev spolu s pozemkami do zahraničných rúk je nebezpečná hra s ohňom! Prečo si nevydupeme väčšie dotácie z EÚ na poľnohospodárstvo, podobne ako to spravili Francúzi, Nemci? Keby sme to dokázali, poľnohospodárstvo by určite viac prosperovalo a hlavne by s výrobkami mohlo byť konečne konkurencieschopné! VÚC je na Slovensku, žiaľ, len štatista bez väčších kompetencií. Pozrite sa na kantóny vo Švajčiarsku, ktoré si samy prispôsobujú daňovú a odvodovú politiku. Nezdieľam názor, že dokonalá infraštruktúra je lákadlom do daného kraja. Skôr prilákame zamestnávateľov nízkym daňovým, odvodovým zaťažením, a to všetko podporené zjednodušenou administratívou odbremenenou od byrokracie.

Máte záujem podporovať miestnych podnikateľov v rámci cestovného ruchu. Akým spôsobom?

Predovšetkým treba zmeniť pohľad dotknutých strán na cestovný ruch. Máme nádherný kraj, ktorý keby bol kdesi v Rakúsku, prosperuje neuveriteľným spôsobom. Ak sa tento kredit bohatstva v kraji správne a citlivo zhodnotí do praxe, ľuďom sa vytvorí množstvo príležitostí. Absencia regionálnych podporných programov či mikrograntov, ktoré by mali ísť práve do “bohom zabudnutých oblastí”, je zrejme jedným zo závažných dôvodov, prečo to, čo odjakživa ponúka tento kraj, nie je tak podporené, ako by sa dalo čakať. Tu treba zvýšiť tlak, aby sme sa nemuseli stále vyhovárať na nepripravenosť investičných ponúk v oblasti cestovného ruchu či slabú infraštruktúru alebo informovanosť. Netreba sa vyhovárať ani na kvalitu služieb či jazykovú zdatnosť ľudí. Tu by mal na plné obrátky zabrať VÚC. Lebo ľudia, ak by cítili z tejto strany oporu, ale tú naozajstnú podporu, iste by nepovedali “nie”! Či je to podnikateľ, alebo obyčajný človek, ktorý by dokázal svoje produkty, čo mu zvýšia, turistovi ponúknuť priamo doma. Všetci vedia, že turisti za oddych a relax radi donesú do regiónu peniaze. S tým súvisí aj vytváranie nových pracovných miest. Čím viac sa pohybujeme počas posledného obdobia po Banskobystrickom kraji, nedá mi neuvažovať nad tým, že cestovný ruch a jeho rýchly a trefný rozvoj, zamierený na ojedinelosť v rámci tradičnej regionality, bude v mnohých jeho častiach pre prežitie jeho obyvateľov jediným možným riešením. Všetky skúsenosti o účasti cestovného ruchu na zmierňovaní regionálnych rozdielností ukazujú totiž jediné – význam rozvoja cestovného ruchu ako ekonomickej priority pri využití potenciálu krajiny riešením je! Práve on by mohol významne prispieť k rastovému potenciálu hlavne takých regiónov, ktoré múdre strategické dokumenty radia pod oblasti s nevýraznými ekonomickými parametrami. Teda, kde je nedostatok pracovných príležitostí, dlhodobá nezamestnanosť, nízke príjmy či migrácia mladých ľudí. Som si vedomý, že sú to investície s dlhšou návratnosťou, no riešenie pre náš kraj to určite je. Pravdou ale je, že cestovný ruch by mal tvoriť tak 20 percent z rozvíjajúcich sa odvetví.

Na Slovensku sa veľa hovorí o zadlženosti nemocníc. U vás v programe je napísané, že plánujete podporiť zdravotníctvo. Čím konkrétne?

Vieme, že problémov s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v kraji je neúrekom, ale povedzme napríklad, ako funguje cezhraničná spolupráca v tejto oblasti. Ľudia žijúci v pohraničí, v prípade potreby rýchlej zdravotnej služby, musia volať o pomoc do 10 – 20 kilometrov vzdialených miest, pričom niekoľko kilometrov od nich v Maďarsku stojí záchranka. Toto je tiež jedno z riešení, ktoré je potrebné presadzovať.

V čom konkrétne plánujete podporiť školstvo v kraji?

Je to všeobecná téma, ktorá môže byť zodpovedaná jedine odborníkmi z oblasti školstva. V prípade, že by som vo svojom programe školstvo neuviedol, tak verím, že by sa ma všetci pre zmenu pýtali, prečo vo svojom programe na školstvo nemyslím. Rušíme stredné priemyselné školy, na druhej strane máme prebytok inžinierov, magistrov a ďalších, bez možnosti uplatnenia sa vo svojom odbore. Znamená to, že o tieto školy nie je záujem, alebo že nie sú dosť atraktívne, aby sa na ne študenti hlásili. Čo nastane o desať – dvadsať rokov, keď zrušíme všetky priemyslovky a budeme potrebovať vodára, klampiara, zámočníka…? Otvoríme trh Rumunom, Bulharom, Turkom?

Budete sa zaoberať aj cestnou infraštruktúrou? Máte v pláne zrealizovať nejaké veľkoplošné opravy ciest, ako vnímate stav ciest v správe VÚC?

Samozrejme, každý VÚC sa musí zaoberať stavom ciest v regióne. Väčšina ciest je v dezolátnom a nevyhovujúcom stave. Cesty sú sústavne preťažované a nové, žiaľ, nie sú budované tak, aby vydržali niekoľko rokov bez vzniku koľají a prasklín, z ktorých sa následne v zime vytvárajú výtlky. Tu je potrebné presné určenie trás pre kamiónovú prepravu, ktorá je, žiaľ, vo väčšine prípadov preťažená a tým narúša stav vozoviek. Nie sme taká bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť opravovať tie isté cesty každé dva – tri roky. Keď dokážu u našich susedov v alpských oblastiach zabezpečiť dlhodobú kvalitu vozoviek, tak verím, že to dokážeme aj u nás. Tu stojí za zváženie poznanie zaťaženia dopravy a kompetencie VÚC pri získavaní podielu dani z motorových vozidiel. S tým následne súvisí aj letná a hlavne zimná údržba ciest pod správou VÚC.

mž