K čomu povedie boj Európy a Ázie o ruský plyn?

Bratislava 9. augusta 2022 (HSP/vz.ru/Foto:TASR/AP-Stefan Sauer)

“Zima v Európe by mohla byť pre Putina jarou,” takto západné médiá opisujú nepripravenosť krajín EÚ na vykurovaciu sezónu. Jediným východiskom je, aby Európania zvýšili nákup LNG, ale na to budú musieť viesť boj s ázijskými krajinami. Čo by bol výsledok takejto konfrontácie?

Denník Wall Street Journal sa domnieva, že Európa bude v nasledujúcich mesiacoch nútená bojovať s Áziou o ruský skvapalnený zemný plyn (LNG). Autori článku naznačujú, že s blížiacou sa zimou sa situácia v krajinách EÚ zhorší a pokles životnej úrovne môže oslabiť odolnosť podpory EÚ Ukrajine. WSJ predpovedá, že v dôsledku toho sa v európskych krajinách môžu dostať k moci vlády, ktoré protiruskú koalíciu zničia.

“Vysoké ceny energií ovplyvňujú európske hospodárstvo a spôsobujú ťažkosti, ktoré povedú k nepokojom verejnosti. Ľudia začnú hlasovať prázdnymi peňaženkami,” navrhuje WSJ.

“Bitka o Ukrajinu otvorila druhý front – energetickú vojnu v Európe. Stratégia Vladimíra Putina nie je žiadnym tajomstvom. Toto všetko uviedol v júni na ekonomickom fóre v Petrohrade,” píše sa v článku.

Autori článku tiež naznačujú, že “aj v prípade dodávok ruského LNG by mohlo dôjsť k prerušeniam”.

“Hospodárske oživenie v Číne po zastavení zo šírenia koronavírusu alebo studená zima v Ázii budú zámienkou na boj s Európou o vývoz LNG, čo povedie k ďalšiemu zvyšovaniu cien,” uvádza sa v dokumente.

“Podobne ako v prípade Napoleonovho útoku na Rusko v roku 1812 a nemeckej invázie do Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny bude výsledok závisieť od nepriaznivého počasia. To je niečo, čo Putin ani európski lídri nemôžu ovplyvniť. Všetci sa však zhodujú v jednom: zima sa blíži,” uvádza sa v závere článku.

“Globálna energetická kríza sa v skutočnosti nezačala tento rok, ale oveľa skôr. Príčinou bol pokles výroby energie počas pandémie v dôsledku naznačeného poklesu hospodárstva. V rozpore s očakávaniami však ázijské krajiny a napríklad Čína naštartovali svoje ekonomiky oveľa rýchlejšie. V dôsledku toho sa zvýšil dopyt po energii a výroba nedokázala držať krok. To viedlo k vyšším cenám v Ázii. Európa potom čelila rovnakému problému,” vysvetľuje politológ a ekonóm Ivan Lizan.

“Problém Ázie spočíva v tom, že sa nezameriava na plyn z plynovodov, ale najmä na plyn so zľavou. Ten je však drahší, pretože si vyžaduje vyššie náklady na prípravu a prepravu,” uviedol odborník.

“V Ázii bol LNG vždy drahší, takže Američania a krajiny Blízkeho východu zamerali svoje dodávky na tento trh. Na druhej strane Európa nakupuje plyn najmä prostredníctvom plynovodov. V súčasnosti je tento zdroj energie vďaka úsiliu samotných Európanov veľmi drahý a už aj fyzicky vzácny. Preto sa zvýšila aj cena skvapalneného plynu,” dodal Lizan.

“V konkurencii s Áziou bude mať Európa len jednu možnosť – zvýšiť cenu za nákup plynu. Ak cena LNG v Ázii predbehne cenu v EÚ, veľká časť toho, čo Európa dúfala získať ako alternatívu k dodávkam potrubím, pôjde na východ. To ešte viac prehĺbi energetický deficit v Európe,” domnieva sa ekonóm.

Ekonóm vysvetlil, že “mnohé odvetvia európskeho hospodárstva sa stávajú nerentabilnými pri cene tisíc dolárov za tisíc metrov kubických plynu a v Európe je to už viac ako dvetisíc dolárov.

“V skutočnosti dnes nakupuje všetok LNG, ktorý môže. Existujúca infraštruktúra je vyťažená a vysoké ceny sú spôsobené nedostatkom ponuky na trhu. Je však veľkou otázkou, či dostupné objemy umožnia bezproblémový priebeh vykurovacej sezóny,” zdôraznil hovorca.

“Aj keď Európania splnia svoje plány a do 1. novembra naplnia svoje podzemné zásobníky na 80 až 90 % kapacity, ešte to nezaručuje úspešnú vykurovaciu sezónu. Dodávky z Ruska sú veľmi nízke,” povedal Juškov.

“Ak sa otázka turbín pre Nord Stream 1 čoskoro nevyrieši, prevádzka plynovodu sa môže zastaviť. Okrem toho, ak Ukrajina stratí kontrolu nad úsekom hranice, kde plynovod vstupuje cez stanicu Sudža, preruší tranzit, ako to urobila predtým s plynovodom, ktorý prechádza cez stanicu Sochranovka,” povedal.

“V dôsledku toho sa budú do Európy denne dodávať malé objemy plynu. To povedie k tomu, že miestne orgány začnú odrezávať časť spotrebiteľov od energetických zdrojov. Prirodzene, najprv začnú odstavovať priemyselné závody, aby ušetrili teplo a energiu pre obyvateľstvo. V Európe ako celku spotreba plynu klesá z dôvodu jeho vysokej ceny,” dodal odborník.

“Priemyselné podniky potom jednoducho nebudú schopné predávať svoj tovar vyrobený pri takýchto nákladoch na energiu, pretože tie sú zapracované do výrobných nákladov. Takisto nebudú môcť konkurovať americkým a ázijským výrobkom, pretože ceny energií sú tam oveľa nižšie,” povedal respondent.

“Preto spotreba plynu v Európe už klesá. V EÚ vidíme v podstate deindustrializáciu, priemysel zaniká. Koľko plynu spotrebujú Európania počas vykurovacej sezóny, je zatiaľ ťažké predpovedať,” povedal Juškov, – zdôraznil Juškov.

Vyjadril tiež presvedčenie, že Európa “sa v žiadnom prípade nevzdá ani ruského zemného plynu, ani LNG”.

“Okrem toho žiadajú o zvýšenie dodávok plynu, ale pre každý z plynovodov boli iné dôvody na zníženie,” povedal.

“Pokiaľ ide o Nord Stream 1, Európa pravdepodobne chápe potrebu obnoviť jeho normálnu prevádzku. Preto si myslím, že problém s dokumentáciou k turbínam ešte vyriešia,” myslí si Juškov.

“Európania tiež naznačujú, že môžu kedykoľvek spustiť Nord Stream 2, ale zatiaľ túto možnosť považujú z politických dôvodov za neprijateľnú. Podľa ich chápania spustenie plynovodu znamená, že pred Ruskom vyvesili bielu zástavu. Sami tento projekt spolitizovali a teraz sa stali rukojemníkmi situácie,” povedal Juškov.

“Rusko sa zároveň na spustenie Nord Stream 2 pozerá inak. Nebudeme ho spúšťať len na jednu sezónu. Záruky dlhodobého zaťaženia a prevádzky potrubia sú pre nás dôležité. Rusko preto bude trvať na dodatočných dohodách, že určitá časť jeho dodávok plynu do Európy bude prebiehať cez Nord Stream 2. Európania veria, že sa v kritickej chvíli dohodnú s Ruskom na jeho spustení a potom na jar ho zastavia a navždy naň zabudne. To sa však nestane,” uzavrel.