Bratislava 20. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Ak nesmie byť EÚ nikdy kritizovaná, aby sa náhodou niečo na nej nepoškodilo, nenapraví sa a debaty o nej môžu byť prázdne. V rozhovore pre TASR to uviedol poslanec Národnej rady SR a kandidát do Európskeho parlamentu (EP) za stranu SaS Eugen Jurzyca

Ako europoslanec by sa chcel venovať problematike verejných financií. Myslí si tiež, že je dôležité, aby EÚ uzatvárala zmluvy o voľnom obchode s ďalšími demokratickými štátmi. Dôležité je to podľa Jurzycu osobitne pre Slovensko, ktoré je malou krajinou, a teda potrebuje oveľa viac otvorenie možností obchodovať než veľké krajiny.

V čom môže EP pomôcť Slovensku, keď sa pozrieme na nadchádzajúce obdobie?

Takmer 50 percent zákonov a nariadení vlády, ktoré sa prijímajú na Slovensku, má svoj pôvod v EÚ. Od makroekonomických záležitostí až po úplne praktické veci, poštové služby alebo internet. Čiže EP pomáha vo veľmi veľa veciach.

Ako europoslanec by ste napríklad chceli presadiť, aby sa z vyzbieraných financií vrátilo občanom čo najviac viditeľných výsledkov. Ako konkrétne by sa to dalo presadiť? V čom nevyhovuje súčasná situácia? A ako sa dá zlepšiť?

Veľmi sa mi na Slovensku páči princíp hodnoty za peniaze. Chcel by som, aby takto postupovali aj orgány EÚ. Znamená to, že každé euro sa sleduje tak, aby z neho bol čo najväčší úžitok. Najväčším problémom je, že dnes EÚ rozdeľuje peniaze tak, že vo veľkej miere monitoruje ich rozdeľovanie pomocou výstupov, nie pomocou výsledkov. Spôsobuje to obrovské straty na peniazoch aj na morálke vo všetkých krajinách EÚ. Ak sa napríklad cez výstupy monitoruje vzdelávací kurz, pozerá sa na to, koľko ľudí ho absolvovalo. Ak ale meriame výsledky, pozeráme na to, ako sa absolventom v praxi darilo, či sa im zvýšili platy, či sa zamestnali, či sa niečo naučili. Je veľmi dôležité, aby čo najviac peňazí, ktoré sa prideľujú cez eurofondy, bolo monitorovaných cez výsledky, nie výstupy. To sa týka aj množstva iných projektov. Aj Európsky dvor audítorov hovorí o tom, že Únia sa má viac sústrediť na meranie výsledkov, nie výstupov.

Ako sa môže EÚ podľa vašich slov “pripraviť na horšie časy nižšími verejnými dlhmi”?

Na horšie časy je lepšie pripraviť sa nízkymi verejnými dlhmi, než veľkým fondom. O znižovaní verejných dlhov hovorí Pakt stability a rastu. Členské krajiny sa dohodli, že si budú znižovať dlhy tak, aby sa nestalo, že v jednej, dvoch krajinách nakoniec dlhy vybuchnú a ostatné krajiny im budú musieť pomáhať. Na Slovensku máme vyrátané, aká je výška bezpečného dlhu a ak k nej nesmerujeme, aktivuje sa tzv. dlhová brzda. Tá má svoje sankcie, ktoré bývajú aj nepríjemné, keď je dlh príliš veľký. Európska komisia (EK) by mala takto postupovať voči všetkým členským krajinám a neumožňovať napríklad skupovanie dlhov cez Európsku centrálnu banku. V EÚ sú krajiny, ktoré mali dlhodobo všetky rozpočty deficitné. Keď takýmto krajinám nechceme pomôcť so znižovaním dlhu, nie je to preto, že by sme neboli solidárni. Ale keď budeme pomáhať tým, ktorí takto dlho hospodária zle, narastie počet krajín s nezodpovedným hospodárením. Doplatí na to celá Únia. Tak ako má teraz EK problém dotlačiť krajiny k tomu, aby si znižovali dlhy a deficity, tak by ho mala, aj keby sa vytvoril veľký fond. Hrozilo by veľké riziko, že z fondu by sa financovali presne tieto krajiny a fond by investoval zle.

Chceli by ste rozšíriť voľný obchod aj na krajiny mimo EÚ. V čom by to Slovensku pomohlo? Pomohlo by to aj spoločenstvu Únie?

Je dôležité, aby EÚ uzatvárala zmluvy o voľnom obchode s ďalšími demokratickými štátmi. Je to dôležité osobitne pre Slovensko, ktoré je malou krajinou. Malé krajiny potrebujú otvorenie možností obchodovať, napríklad exportovať oveľa viac, než veľké krajiny. Keby naozaj došlo k brexitu, náš export bude veľmi postihnutý. Ak vypadne Británia, treba ju nahradiť nejakou inou krajinou, do ktorej budeme môcť exportovať napríklad autá.

Je ešte agenda, okrem verejných financií, ktorej by ste sa ako europoslanec chceli venovať? Do akej frakcie budete patriť?

Viem si predstaviť prácu v oblasti transparentnosti. Mám pocit, že EK používa tzv. “eurospeech”, smernice a nariadenia niekedy bývajú nezrozumiteľné, nie sú pri nich pripnuté dôvodové správy. Čo sa týka frakcie, dnes je ťažké odhadnúť, ako bude vyzerať EP po 26. máji. Nevieme, či Británia bude súčasťou Únie. Netýka sa to len počtu poslancov, ale aj toho, akí poslanci budú v akých frakciách. Vedel by som si predstaviť členstvo vo frakcii, v ktorej bol Richard Sulík (Európski konzervatívci a reformisti, pozn. TASR). V prípade, že by odišli Briti a frakcia by smerovala viac k extrémizmu, nechcel by som v nej byť. Nechcem byť vo frakcii, v ktorej bude Le Penová, ani v tej, v ktorej by sa mohli zhromaždiť populisti.

Podľa odhadov bude v budúcom europarlamente viac antisystémových a radikálnych strán ako teraz. Čím to je? Ako sa to dá zastaviť?

Jedna z príčin je, že ľudia o tom, čo sa deje v EÚ, nie sú dobre informovaní. Je potrebné zjednodušiť jazyk, viac vysvetľovať. Veľmi dôležité je, aby sme sa nebáli v záujme Únie ju niekedy aj skritizovať. Ak nesmie byť nikdy kritizovaná, aby sme náhodou niečo na nej nepoškodili, tým ju ani nenapravíme. Ak strana, ktorá kritizuje, bude označená za euroskeptickú, debaty sú prázdne. S rozvojom sociálnych médií sa šíria aj dezinformácie a nepravdy. S tým treba tiež bojovať. Bude to chcieť nejaký čas, ale verím, že sa podarí extrémistov dostať tam, kde majú byť.

Väčšina politikov a analytikov sa zhoduje, že EÚ je dobrý projekt. Ale objavili sa aj názory, ktoré naznačovali, že nemusí vydržať donekonečna. Ako to vidíte vy?

Základné ekonomické piliere, na ktorých bola Únia postavená, čiže voľný pohyb tovaru, služieb, ľudí a kapitálu, a možno aj informácií, tu budú veľmi dlho. Potom je iný druh kompetencií, ktoré sú na úrovni EK, o ktorých budú debaty. Veľa vecí je otvorených, napríklad to, či sa bude zjednocovať daňový základ. My sme za to, aby sa nezjednocoval. Chceme, aby daňové systémy súťažili. Chceme, aby nebola rovnaká sadzba minimálnej mzdy, aby neplatilo to, čo hovorí Macron, že jedna firma musí platiť v každej krajine rovnakú mzdu. Nie preto, že by sme nedožičili Slovákom vyššiu mzdu. Ale keď firma v Luxembursku dáva 5000-eurové platy a prinútili by sme ju, aby aj jej pobočka na Slovensku dávala takéto platy, nepríde sem. Niektoré veci Únia z dlhodobého hľadiska nescentralizuje a niektoré scentralizuje, ako napríklad ochranu vonkajších hraníc. To by členské štáty nedokázali urobiť samostatne. Je tu jadro, ktoré bude určite fungovať a niektoré veci budú pribúdať a ubúdať. Napríklad sme za to, aby sa vytvoril úrad európskeho prokurátora s Laurou Kövesiovou, ktorá ma skúsenosti z boja proti korupcii.

Ste spoluautorom Manifestu slovenského eurorealizmu. Obsahuje pomerne odvážne kroky, ako ich odôvodňujete? Je manifest vašou predstavou, ako reformovať EÚ alebo máte aj inú predstavu?

Máme dva programové dokumenty, hodnotový kompas a manifest. Ich kombinácia tvorí to, čo chceme robiť. Príklady z manifestu sú to tvrdší postup voči dlžníkom, dohody s demokratickými štátmi o voľnom obchode aj lepšie sledovanie peňazí. Chceme štíhlejšiu Úniu a audit úradov a politík. Európsky dvor audítorov by bol schopný takéto audity robiť. Keď sa napríklad ukáže súčasná politika Európskej únie týkajúca sa znižovania rozdielov medzi regiónmi ako neefektívna, budeme navrhovať jej zrušenie. A budeme navrhovať aj zrušenie tej časti administratívy, ktorá nevykazuje efektívne dosahovanie výsledkov.

Prečo má SR dlhodobo nízku volebnú účasť pri voľbách do EP a ako by sa to dalo zmeniť? Čo robí vaša strana konkrétne preto, aby sa účasť zvýšila?

Stretávame sa s ľuďmi, rozdávame naše brožúrky a vysvetľujeme. Snažíme sa, aby prišlo voliť čo najviac ľudí. Zdôrazňujeme aj to, že keď neprídu voliť, zvýšia pravdepodobnosť, že sa do EP dostanú extrémisti, ktorí chcú Úniu rozbiť. Snažili sme sa v parlamente spojiť termín niektorých volieb tak, aby sa ľuďom viac oplatilo na ne chodiť. Nedávno sme mali prezidentské voľby, veľa ľudí si povie, že investovali do politiky dosť a teraz musia investovať do záhradky a neprídu voliť. Naši kandidáti tiež hovoria, že Slovensko je krajina, ktorú budeme naďalej brániť a z ktorej ani my nikam neodchádzame.

Čo priniesla EÚ občanom ako pozitívum za posledné obdobie?

Dôležité je, že stále trvá mier. Dostávame tiež európske know-how o spravovaní krajiny, ktoré bolo u nás prerušené socializmom. Keď sme zavádzali dôležité európske reformy a keď sme vstupovali do EÚ, mali sme rekordné hospodárske rasty. Za ostatné štyri roky Slovensko prestalo dobiehať priemer EÚ, pretože sa niektoré reformy demontujú a nerobia sa nové. Napriek tomu stále platí, že členstvo v EÚ má pre nás viac výhod než nevýhod. Dnes oproti časom pred vstupom do EÚ si ľudia môžu za priemerný plat reálne kúpiť takmer dvakrát toľko, ako mohli vtedy.

Ste za užšiu integráciu členských krajín? Mala by SR patriť do jadra Únie?

Centralizácia sa nemá robiť len pre centralizáciu. Sú niektoré prípady a kompetencie, ktoré patria Bruselu. Tie, ktoré zvládajú členské štáty, si ich majú aj ponechať. Systémy medzi sebou môžu súťažiť. Je chybou, že sa Komisia snaží zjednotiť daňové základy. Estónsko zdaňuje firmy tak, že im zdaní zisk, až keď si ho vyberajú z firmy. Dlhodobo to nemá negatívny vplyv na verejné financie. Toto by sa ťažko vymyslelo, keby sme mali jednotný systém. Je dobré, že máme rôzne krajiny, prichádzajú s dobrými nápadmi nielen v oblasti sadzieb, ale aj v oblasti daňového systému. V tomto prípade by som sa netlačil do jadra. Je dobré mať jadro v oblasti obrany hraníc a v tlaku na znižovanie verejných dlhov.