Posledná rozlúčka so zosnulým Petrom Mankoveckým bude v piatok 10. mája

Bratislava 6. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)

Mankovecký bol jedným z najvýraznejších a najvyhľadávanejších skladateľov scénickej a filmovej hudby

Vynikajúci pedagóg i človek, ktorý navyše výrazne pomohol úspechu hry Na koho to slovo padne. Tak si na zosnulého herca, režiséra a hudobníka Petra Mankoveckého spomína jeden z jeho bývalých žiakov, herec Juraj Kemka. Mankovecký sa rozhodol dobrovoľne ukončiť život v nedeľu 5. mája.

Mankovecký viedol Kemku štyri roky na VŠMU. “Bol asistentom Emílie Vášáryovej a Martina Hubu, ktorý nás učili herectvo, no v čase zdravotných problémov Martina Hubu ho dokázal plnohodnotne nahradiť, bol to výborný pedagóg,” uviedol pre TASR Kemka.

Smutnú správu sa dozvedel od kolegu Roberta Jakaba v nedeľu(5.5.) večer. Dôvody, ktoré viedli Mankoveckého k tomu, že si vzal život, Kemka netuší. “Bolo to nečakané, nikto z nás by nepovedal, že také niečo urobí.”

Kemka pripomenul, že Mankovecký bol režisérom hry Na koho to slovo padne, ktorú študenti naštudovali ešte na VŠMU. “Zhodou okolností to tento týždeň hráme v divadle Astorka, je jasné, že Petrovi Mankoveckému toto predstavenie budeme venovať, ” dodal Juraj Kemka.

Mankovecký pôsobil ako vedúci katedry herectva na Divadelnej fakulte VŠMU. Ako herec si zahral aj v Slovenskom národnom divadle, kde tesne sa po ukončení svojho štúdia stvárnil hlavnú postavu v predstavení Rómeo a Júlia. Objavil sa aj v televíznom filme Fontána pre Zuzanu 2, kde stvárnil menšiu úlohu bodyguarda Maroša Kramára.

Posledná rozlúčka bude v Sále činohry v novej budove SND

Posledná rozlúčka so zosnulým hercom, režisérom, pedagógom a hudobným skladateľom Petrom Mankoveckým bude v Sále činohry v novej budove SND v piatok 10. mája 2013 o 11. hodine. Peter Mankovecký si siahol na život 2. mája 2013 vo veku 45 rokov.

Ako pre TASR uviedla tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková, Mankovecký po absolutóriu herectva na Vysokej škole múzických umení získal v roku 1992 angažmán v divadle SNP v Martine, kde odohral tri sezóny. Práve s týmto divadlom sa spájal aj jeho režijný debut hry Slawomira Mrožka Dom na hranici. Od roku 1995 až dodnes pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. V tom istom čase vstúpil prvýkrát na akademické pole. Najprv v rokoch 1995 až 1998 ako doktorand a od roku 1996 až do roku 2002 ako pedagóg hereckej tvorby. Práve so svojimi študentmi pripravil oceňovanú inscenáciu G. Görgeye Na koho to slovo padne, ktorá je dodnes jednou z najúspešnejších inscenácií Divadla Astorka.

Bol vedúcim Katedry herectva na Divadelnej fakulte VŠMU

Druhý vstup Petra Mankoveckého na pedagogickú pôdu sa začal v roku 2010 a už v roku 2011 sa stal vedúcim Katedry herectva na Divadelnej fakulte VŠMU. Jeho pôsobenie bolo síce krátke, ale veľmi intenzívne. Na katedre realizoval výrazné zmeny, režijne naštudoval niekoľko inscenácií a k ďalším pripravil hudbu.

S Činohrou SND bol spätý intenzívne už od začiatkov svojej hereckej kariéry. Už ako študent sa objavil v postave Romea v inscenácii Romeo a Júlia (1992). Ďalšia Shakespearovská rola prišla so Zurvalcom v Skrotení zlej ženy (2008). Skomponoval hudbu k 53 inscenáciám Činohry SND. Napríklad W. Shakespeare Sen noci svätojánskej (1994), W. Shakespeare Búrka (2000), Sofokles Král Oidipus (2001), B. Slančíková-Timrava – P. Pavlac Veľké šťastie (2003), R. Schimmelpfennig Arabská noc (2004), W. Shakespeare Hamlet (2007), W. Shakespeare Skrotenie zlej ženy (2008), M. Kukučín – P. Pavlac Dom v stráni (2008), Tracy Letts August: stratení v Oklahome (2011), Ronald Harwood Kvarteto (2012), Shelagh Stephensonová Pamäť vody (2012), Horace McCoy Aj kone sa strieľajú (2013), Ivan Horváth – Peter Pavlac Bratia Jurgovci (2013).

Skladateľ scénickej a filmovej hudby

Peter Mankovecký bol jedným z najvýraznejších a najvyhľadávanejších skladateľov scénickej a filmovej hudby, ktorého pôsobnosť prekračovala hranice Slovenska. Napísal hudbu k vyše 80 inscenáciám pre rôzne slovenské, české i zahraničné divadlá. Napríklad Divadlo Astorka – Korzo 90: E. Rostand Cyrano (1993), W. Shakespeare Kupec benátský (1994), A. N. Ostrovskij Les (1996), A. P. Čechov Ujo Váňa (1995); pražské Národní divadlo: F. Schiller Marie Stuartovna (2000), H. Ibsen John Gabriel Borkman (1998), Lope de Vega Záhradníkov pes (2005); Národní divadlo v Brne: L. Pirandelo Čapka s rolničkami (1999), P. O. Enquist Obrázkáři (2001); Radošínske naivné divadlo: S. Štepka Desatoro (2006), Stvorenie sveta (2007); Théâtre Moliére, Paríž: A. S. Puškin Kamenný hosť alebo Don Juan (1999).