Juraj Hrabko: Smeru-SD sa môže vypomstiť, že v minulosti odmietol Ľubomíra Galka

Bratislava 5. septembra 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš, Martin Baumann)

Smer-SD má na základe výsledkov volieb neformálny nárok na post podpredsedu Národnej rady (NR) SR, to však neznamená, že ak Peter Pellegrini túto funkciu uvoľní, parlament do nej zvolí akéhokoľvek nominanta tejto strany. „Kreslo Smeru-SD naozaj patrí, otázka je však aj personálna. V minulom období bol Ľubomír Galko neprijateľný pre vtedajšiu vládnu koalíciu, teraz sa im to môže vypomstiť,“ povedal v diskusii na Tablet.TV publicista Juraj Hrabko

Líder Hlasu-SD už avizoval, že funkciu uvoľní na nasledujúcej riadnej schôdzi parlamentu. „Smeru-SD by možno aj politicky viac vyhovovalo, ak by sa parlament vzpieral akceptovať, že to kreslo patrí Smeru-SD. Lebo to si nikto nevymýšľa, také boli výsledky volieb,“ poznamenal Hrabko.

Reklama

Druhá vec je podľa neho personálna otázka, napríklad samotného Roberta Fica by vládna koalícia do kresla podpredsedu Národnej rady zrejme nezvolila. Smer-SD však avizuje iné meno, podpredsedu strany Juraja Blanára. „Záleží na tom, nakoľko bude pán Blanár na túto funkciu prijateľný,“ reagoval Hrabko.

Tragická smrť Jozefa Chovanca

Národná rada prijala uznesenie k tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca na belgickom letisku. „To uznesenie, samozrejme, nemôže zaviazať k ničomu belgickú vládu. Na druhej strane, slovenský parlament môže, a aj to je v tom uznesení, zaviazať našu vládu, aby konala,“ reagoval Hrabko.

„Žiaľ, zrejme aj v Belgicku v niektorých prípadoch platí, že ‘skutok sa nestal’. Ťahalo sa to viac ako dva roky až po zverejnenie videa, z ktorého boli všetci šokovaní. Záleží od belgických inštitúcií, ako si s tým poradia, ale je to už pod veľkým mediálnym a verejným dozorom nielen u nás, ale aj v Belgicku,“ dodal.

Trojica vrátených zákonov

Parlament na mimoriadnej schôdzi znovu prerokoval trojicu zákonov vrátených prezidentkou Zuzanou Čaputovou, zákon o elektronických komunikáciách, zákon o prokuratúre a novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.

„Výsledok rokovania parlamentu o zákonoch vrátených prezidentkou hodnotím ako rozpačitý,“ reagoval Hrabko. „V prípade zákona o prokuratúre parlament akceptoval pripomienky hlavy štátu a urobil dobre. Inak by vládna koalícia mohla zametať s novým generálnym prokurátorom a vyžadovať od neho poslušnosť, lebo dôvody na jeho odvolanie boli formulované naozaj veľmi vágne,“ konštatoval.

„Čo sa týka zákona o komisároch, tam prezidentka namietala najmä skrátené legislatívne konanie a parlament to akceptoval, hoci pred mesiacom na to nedbali a vládna koalícia jednoducho presadila skrátené konanie. Teda poslanci hlasovali raz tak a potom inak, hoci sa medzitým nič nezmenilo,“ tvrdí Hrabko.

V prípade zákona o elektronických komunikáciách parlament veto prezidentky prelomil. „Podľa mňa je tento zákon v rozpore s ústavou. Teraz už bude iba na opozícii, či dá zákon opäť posúdiť Ústavnému súdu,“ upozornil Hrabko.

Téma odluky cirkvi od štátu, ktorú v poslednej dobe nastoľuje Sloboda a solidarita (SaS), môže podľa Hrabka v konečnom dôsledku spôsobiť presun časti voličov Progresívneho Slovenska (PS) k parlamentnej liberálnej strane. „Ten, kto otvára tému odluky cirkvi od štátu vie, aké je aktuálne zloženie parlamentu a že je v tomto období nepriechodná,“ poznamenal Hrabko. Na druhej strane, súboj strán o voliča je podľa neho legitímny.

„Ak sa progresívci dostanú pod päť percent, bude to chyba PS a nie SaS,“ dodal.