“Sú ľudia, ktorí sú radi, že som tu, a sú ľudia, ktorým sa nepáči, že som tu. Mne sa páči predstava, že som tu,” povedal na úvod svojho vystúpenia Juncker. Jeho účasť na ekonomickom fóre v Petrohrade, ktoré médiá nazývajú aj “Putinov Davos”, sa stretla s kritikou viacerých európskych štátnikov. Už aj preto, že koncom júna diplomati EÚ budú prehodnocovať režim sankcií voči Rusku a je viac ako pravdepodobné, že ich platnosť predĺžia najmenej o pol roka.
Juncker pripomenul, že petrohradské fórum sa počas posledných dvoch desaťročí stalo styčným bodom pre podnikanie a politiku. Zároveň dodal, že v nasledujúcich týždňoch Európsku úniu a jej členské štáty čakajú významné rokovania, počas ktorých sa bude hovoriť aj vzťahoch EÚ s Ruskom.
“Som toho názoru, že musíme hovoriť aj s Ruskom – s jeho vedením a s jeho ľuďmi. Pre niektorých to môže byť radikálna myšlienka, podľa mňa je to zdravý rozum,” skonštatoval Juncker. Pripomenul, že od začiatku svojho politického pôsobenia bol vždy zástancom “stavania mostov a dialógu”.
Podľa jeho slov program tohtoročného fóra v Petrohrade, zameraného na migráciu, klimatické zmeny, nerovnosti a počítačovú kriminalitu, rozpráva príbeh ľudstva, lebo ide o veľké výzvy 21. storočia, ktoré si vyžadujú spoluprácu medzi všetkými národmi “ašpirujúcimi na mier, prosperitu a sociálnu spravodlivosť”.
Dodal, že tieto problémy nemôže nikto vyriešiť sám, lebo svet v roku 2016 znamená aj to, že naše ekonomiky a naše spoločnosti sú prepojenejšie než kedykoľvek predtým a EÚ a Rusko nie sú výnimkou.
Juncker v tejto súvislosti pripomenul, že milióny ľudí z EÚ a Ruska medzi sebou komunikujú a obchodujú každý deň, občania Ruskej federácie dostávajú viac schengenských víz než ktokoľvek iný na svete (viac ako tri milióny v roku 2015) a štatistiky tvrdia, že vlani si EÚ a Rusko medzi sebou vymenili tovar a služby v hodnote 210 miliárd eur.
“Je to ale oveľa viac než len otázka obchodu. Dnes, aj napriek našim rozdielom, EÚ spolupracuje s Ruskom na riešení celej série globálnych problémov a regionálnych konfliktov, od boja proti terorizmu cez jadrový program v Iráne až po konflikt v Sýrii,” poznamenal Juncker. Opäť v tejto súvislosti dodal, že EÚ s Rusko sú na sebe vzájomne závislé.
Šéf eurokomisie neobišiel ani citlivú otázku diania na Ukrajine. Pripomenul, že nelegálne zabranie Krymu a Sevastopola, ako aj konflikt na východe Ukrajiny vystavil vzájomné vzťahy EÚ a Ruska ťažkým skúškam, keď konanie Ruska otriaslo samotnými princípmi európskeho bezpečnostného poriadku.
Dodal, že z hľadiska EÚ rovnosť medzi suverénnymi národmi, nepoužitie sily a otázky územnej celistvosti nemôžu byť ignorované. Podľa jeho slov je pozícia krajín EÚ jednotná z hľadiska plnenia minských dohôd, kde má aj Rusko svoje jasné záväzky.
“Ale ešte predtým, než došlo k týmto dramatickým udalostiam, naše vzťahy boli napäté. Vysvetľovacie úsilie EÚ nebolo vždy vítané a prijímané,” uviedol ma adresu Ruska. Vzápätí dodal, že ak sú dnes vzťahy medzi EÚ a Ruskom naštrbené a poznačené nedôverou, tento stav nie je “neopraviteľný”.
“Musíme to napraviť, a ja verím, že môžeme. Vždy som veril v silu dialógu. Keď sú naše vzťahy napäté, musíme viesť dialóg. Dokonca aj keď sú tu platné ekonomické sankcie, musíme udržiavať otvorené dvere. A to, že som tu dnes s vami, je preto, že chcem postaviť most,” zdôraznil Juncker v Petrohrade.
V tejto súvislosti dodal, že pozná Putina už dlhé roky, často spolu hovoria a chce, aby aj naďalej hovorili veľmi otvorene, dnes aj v budúcnosti. “Nebude to prvýkrát a zrejme ani nie poslednýkrát. Budeme hovoriť tak dlho, ako to bude potrebné,” odkázal Juncker.