Štyri udalosti zničili nádeje neoconov na rozšírenie NATO na východ, na Ukrajinu, do Gruzínska a ďalej. Prvá je jednoduchá. Ukrajina bola na bojisku zničená, s tragickými a strašnými stratami. Rusko vyhráva opotrebovaciu vojnu, výsledok, ktorý sa dal predvídať od začiatku, ale ktorý neokonzervatívci a mainstreamové médiá dodnes popierajú.

Druhým dôvodom je upadajúca podpora neokonzervatívnej stratégie USA v Európe. Poľsko sa už s Ukrajinou nerozpráva. Maďarsko sa už dlho stavia proti neokonzervatívcom. Slovensko si zvolilo protineokonzervatívnu vládu. Lídri EÚ (Macron, Meloni, Sanchez, Scholz, Sunak a ďalší) majú oveľa vyšší počet nesúhlasných hodnotení ako schvaľovacích.

Tretím dôvodom je zníženie finančnej podpory USA pre Ukrajinu. Základná časť Republikánskej strany, niekoľko republikánskych prezidentských kandidátov a čoraz viac republikánskych členov Kongresu je proti ďalším výdavkom na Ukrajinu. V dočasnom návrhu zákona na udržanie vlády v chode republikáni zrušili novú finančnú podporu pre Ukrajinu. Biely dom vyzval na prijatie nových právnych predpisov o pomoci, ale bude to ťažký boj.

Štvrtým a z pohľadu Ukrajiny najnaliehavejším problémom je pravdepodobnosť ruskej ofenzívy. Ukrajinské obete sa počítajú na státisíce a Ukrajina prepálila svoje delostrelectvo, protivzdušnú obranu, tanky a ďalšie ťažké zbrane. Rusko pravdepodobne bude nasledovať masívnu ofenzívu.

Neokonzervatívci spôsobili úplné katastrofy v Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyi a teraz na Ukrajine. Politický systém USA zatiaľ nepožaduje od neokonzervatívcov zodpovednosť, keďže zahraničná politika sa doteraz vykonáva bez väčšej kontroly verejnosti alebo Kongresu. Mainstreamové médiá sa postavili na stranu sloganov neokonzervatívcov.

Ukrajine hrozí hospodársky, demografický a vojenský kolaps. Čo by mala vláda USA urobiť, aby čelila tejto potenciálnej katastrofe?

Naliehavo by mala zmeniť kurz. Británia radí USA, aby eskalovali, pretože Británia je zaseknutá v imperiálnych predstavách z 19. storočia. Americkí neokonzervatívci sú zaseknutí v imperiálnej bravúre. Naliehavo musia prevládnuť chladné hlavy.

Prezident Joe Biden by mal okamžite informovať prezidenta Vladimira Putina, že USA ukončia rozširovanie NATO na východ, ak USA a Rusko dosiahnu novú dohodu o bezpečnostných opatreniach. Ukončením rozširovania NATO môžu USA ešte stále zachrániť Ukrajinu pred politickými debaklami posledných 30 rokov.

Biden by mal súhlasiť s rokovaniami o bezpečnostnej dohode takého druhu, hoci nie s presnými podrobnosťami, ako sú návrhy prezidenta Putina zo 17. decembra 2021. Biden hlúpo odmietol rokovať s Putinom v decembri 2021. Je čas rokovať teraz.

Na dosiahnutie dohody sú štyri kľúčové body. Po prvé, v rámci celkovej dohody by mal Biden súhlasiť s tým, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ, ale nezvráti minulé rozširovanie NATO. NATO by, samozrejme, netolerovalo ruské zásahy do existujúcich štátov NATO. Rusko aj USA by sa zaviazali, že sa vyhnú provokáciám v blízkosti ruských hraníc vrátane provokatívneho umiestňovania rakiet, vojenských cvičení a podobne.

Po druhé, nová bezpečnostná dohoda medzi USA a Ruskom by sa mala vzťahovať na jadrové zbrane. Jednostranné odstúpenie USA od Zmluvy o likvidácii balistických rakiet v roku 2002, po ktorom nasledovalo umiestnenie rakiet Aegis v Poľsku a Rumunsku, vážne zvýšilo napätie, ktoré sa ešte viac vystupňovalo odstúpením USA od Dohody o likvidácii rakiet stredného doletu (INF) v roku 2019 a pozastavením platnosti Zmluvy o likvidácii rakiet stredného doletu (New Start) zo strany Ruska v roku 2023. Ruskí lídri opakovane poukazovali na americké rakety v blízkosti Ruska, ktoré nie sú obmedzené odstúpenou zmluvou ABM, ako na vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť Ruska.

Po tretie, Rusko a Ukrajina by sa dohodli na nových hraniciach, v rámci ktorých by prevažne etnicky ruský Krym a silne etnicky ruské oblasti východnej Ukrajiny zostali súčasťou Ruska. Zmeny hraníc by sprevádzali bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré by jednomyseľne podporila Bezpečnostná rada OSN a ďalšie štáty, ako napríklad Nemecko, Turecko a India.

Po štvrté, v rámci urovnania by USA, Rusko a EÚ obnovili obchodné, finančné, kultúrne a turistické vzťahy. Určite nastal čas, aby sme v koncertných sálach USA a Európy opäť počuli Rachmaninova a Čajkovského.

Zmeny hraníc sú poslednou možnosťou a mali by sa uskutočniť pod záštitou Bezpečnostnej rady OSN. Nikdy nesmú byť výzvou na ďalšie územné požiadavky, ako napríklad zo strany Ruska v súvislosti s etnickými Rusmi v iných krajinách. Napriek tomu sa hranice menia a USA nedávno podporili dve zmeny hraníc. NATO 47 dní bombardovalo Srbsko, kým sa nevzdalo regiónu Kosovo s albánskou väčšinou. V roku 2008 USA uznali Kosovo ako suverénny štát. USA podobne podporili povstanie v Južnom Sudáne s cieľom odtrhnúť sa od Sudánu.

Ak by Rusko, Ukrajina alebo USA následne porušili novú dohodu, vyzvali by zvyšok sveta. Ako poznamenal JFK, “aj na tie najnepriateľskejšie národy sa možno spoľahnúť, že prijmú a dodržia tie zmluvné záväzky, a to len tie zmluvné záväzky, ktoré sú v ich vlastnom záujme”.

Americkí neokonzervatívci nesú veľkú vinu za podkopanie hraníc Ukrajiny v roku 1991. Rusko si nárokovalo Krym až po zvrhnutí ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča podporovaného USA v roku 2014. Rusko po roku 2014 neanektovalo ani Donbas, namiesto toho vyzvalo Ukrajinu, aby dodržiavala dohodu Minsk II podporovanú OSN, založenú na autonómii Donbasu. Neokonzervatívci uprednostnili vyzbrojenie Ukrajiny, aby Donbas získala späť silou, namiesto toho, aby Donbasu poskytli autonómiu.

Dlhodobým kľúčom k mieru v Európe je kolektívna bezpečnosť, ku ktorej vyzýva Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Podľa dohôd OBSE členské štáty OBSE “nebudú posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov”. Neokonzervatívny unilateralizmus podkopal kolektívnu bezpečnosť Európy presadzovaním rozširovania NATO bez ohľadu na tretie strany, najmä Rusko. Európa – vrátane EÚ, Ruska a Ukrajiny – potrebuje viac OBSE a menej neokonzervatívneho unilateralizmu ako kľúč k trvalému mieru v Európe.