Jeffrey D. Sachs: Objavil sa nový záblesk nádeje na rýchle ukončenie vojny na Ukrajine

Bratislava 7. decembra 2022 (HSP/Jeffsachs/Foto:TASR/AP-Andrii Marienko,TASR/AP-Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP, TASR/AP-Andrew Kravchenko)

 

Na nedávnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom prezident Joe Biden vyhlásil: “Som pripravený hovoriť s pánom Putinom, ak v skutočnosti existuje záujem, aby sa rozhodol, že hľadá spôsob, ako ukončiť vojnu. Zatiaľ to neurobil. Ak je to tak, po konzultácii s mojimi francúzskymi priateľmi a priateľmi z NATO si rád sadnem s Putinom, aby som zistil, čo chce, čo má na mysli.” Hovorca prezidenta Vladimira Putina odpovedal, že Rusko je pripravené na rokovania zamerané na “zabezpečenie našich záujmov”.  

ukrajina vojna
Ilustračné foto

Teraz je čas na sprostredkovanie, ktoré vychádza zo základných záujmov a priestoru na vyjednávanie troch hlavných strán konfliktu: Rusko, Ukrajina a Spojené štáty, píše vo svojom poslednom príspevku Jeffrey D. Sachs. Jeho preklad vám prinášame:

Reklama

Vojna ničí Ukrajinu. Podľa predsedníčky EÚ Ursuly von der Leyenovej Ukrajina už stratila 100 000 vojakov a 20 000 civilistov.  Nielen Ukrajina, ale aj Rusko, USA, EÚ a vlastne celý svet by mali z ukončenia konfliktu obrovský prospech, pretože by sa odstránila jadrová hrôza, ktorá dnes visí nad svetom, ako aj ničivé hospodárske dôsledky vojny.

Nemenej významná autorita ako predseda Zboru náčelníkov štábov USA generál Mark A. Milley vyzval na dohodnuté politické riešenie konfliktu, pričom poznamenal, že šanca Ukrajiny na vojenské víťazstvo “nie je vysoká”.

Reklama

Existujú štyri základné otázky, o ktorých treba rokovať: Suverenita a bezpečnosť Ukrajiny, zložitá otázka rozšírenia NATO, osud Krymu a budúcnosť Donbasu.

Ukrajina požaduje predovšetkým to, aby bola suverénnou krajinou bez nadvlády Ruska a s bezpečnými hranicami.  Niektorí v Rusku, možno vrátane samotného Putina, sú presvedčení, že Ukrajina je skutočne súčasťou Ruska.  Bez toho, aby Rusko uznalo zvrchovanosť a národnú bezpečnosť Ukrajiny podporenú výslovnými medzinárodnými zárukami Bezpečnostnej rady OSN a štátov vrátane Nemecka, Indie a Türkije, nebude možné dosiahnuť mier na základe rokovaní.

Rusko predovšetkým požaduje, aby sa NATO vzdalo svojho zámeru rozšíriť sa na Ukrajinu a Gruzínsko, čo by úplne obklopilo Rusko v Čiernom mori (pridaním Ukrajiny a Gruzínska k existujúcim čiernomorským členom NATO Bulharsku, Rumunsku a Turecku).  NATO sa označuje za obrannú alianciu, Rusko je však presvedčené o opaku, keďže dobre vie o záľube USA v operáciách na zmenu režimu proti vládam, ktoré sú proti nim (vrátane Ukrajiny v roku 2014, kde USA zohrali úlohu pri zvrhnutí vtedajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča).

Rusko si tiež nárokuje Krym ako domov ruskej Čiernomorskej flotily od roku 1783.  Putin v roku 2008 varoval Georgea Busha mladšieho, že ak USA zatlačia NATO na Ukrajinu, Rusko si znovu vezme Krym, ktorý sovietsky vodca Nikita Chruščov v roku 1954 previedol z Ruska na Ukrajinu.  Až do zvrhnutia Janukovyča sa otázka Krymu riešila obozretne na základe rusko-ukrajinských dohôd, ktoré Rusku poskytli dlhodobý prenájom jeho námorných zariadení v Sevastopole na Kryme.

Ukrajina a Rusko sa ostro rozchádzajú v otázke Donbasu s prevažne ruským etnickým obyvateľstvom.  Zatiaľ čo na väčšine územia Ukrajiny prevláda ukrajinský jazyk a kultúrna identita, v Donbase prevláda ruská kultúrna identita a jazyk.  Po zvrhnutí Janukovyča sa Donbas stal bojiskom medzi proruskými a proukrajinskými polovojenskými jednotkami, pričom proruské sily vyhlásili nezávislosť Donbasu.

Reklama

Dohoda Minsk II z roku 2015 bola diplomatickou dohodou o ukončení bojov, ktorá bola založená na autonómii (samospráve) regiónu Donbas v rámci ukrajinských hraníc a rešpektovaní ruského jazyka a kultúry.  Po jej podpísaní dali ukrajinskí predstavitelia jasne najavo, že sa im dohoda nepáči a nebudú ju dodržiavať.  Hoci Francúzsko a Nemecko boli garantmi dohody, netlačili na Ukrajinu, aby ju dodržiavala.  Z pohľadu Ruska tým Ukrajina a Západ odmietli diplomatické riešenie konfliktu.

Koncom roka 2021 Putin zopakoval požiadavku Ruska, aby sa NATO ďalej nerozširovalo, najmä o Ukrajinu.  USA odmietli rokovať o rozšírení NATO.  Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vtedy provokatívne vyhlásil, že Rusko nebude mať v tejto veci žiadne slovo a že o obkľúčení Ruska v Čiernom mori budú rozhodovať len členovia NATO.

Jeffrey Sachs
Na snímke Jeffrey Sachs

V marci 2022, mesiac po ruskej invázii, Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dosiahli podstatný pokrok v pragmatickom vyjednávaní o ukončení vojny na základe nerozširovania NATO, medzinárodných záruk suverenity a bezpečnosti Ukrajiny a otázky Krymu a Donbasu, ktoré sa mali vyriešiť mierovou cestou neskôr.  Veľmi kvalifikovanými sprostredkovateľmi boli tureckí diplomati.

Ukrajina však potom odišla od rokovacieho stola, možno na popud Spojeného kráľovstva a USA, a prijala politiku odmietania rokovaní, kým Rusko nebude z Ukrajiny vyhnané vojenskou akciou.  Konflikt sa potom vystupňoval a Rusko anektovalo nielen dve oblasti Donbasu (Luganskú a Doneckú), ale aj Chersonskú a Záporožskú oblasť.  Nedávno Zelenskyj rozdúchal situáciu požiadavkou na prerušenie ukrajinských väzieb s ruskými pravoslávnymi inštitúciami, čím prerušil náboženské väzby etnických Rusov a mnohých etnických Ukrajincov, ktoré sa datujú tisícročie dozadu.

Vzhľadom na to, že USA aj Rusko teraz opatrne pristupujú k rokovaciemu stolu, nastal čas na sprostredkovanie.  Medzi možných sprostredkovateľov patrí Organizácia Spojených národov, Turecko, pápež František, Čína a možno aj ďalšie krajiny v určitej kombinácii.  Obrysy úspešnej mediácie sú vlastne jasné, rovnako ako základ mierového riešenia.

Reklama

Hlavným bodom pre mediáciu je, že všetky strany majú legitímne záujmy a oprávnené sťažnosti.  Rusko neoprávnene a násilne napadlo Ukrajinu.  USA sa neprávom spolčili pri zvrhnutí Janukovyča v roku 2014 a potom silno vyzbrojovali Ukrajinu, pričom presadzovali rozšírenie NATO s cieľom obkľúčiť Rusko v Čiernom mori.  Po Janukovyčovi ukrajinskí prezidenti Petro Porošenko a Volodymyr Zelenskyj odmietli vykonávať dohodu Minsk II.

Mier nastane, keď USA ustúpia od ďalšieho rozširovania NATO smerom k hraniciam Ruska; Rusko stiahne svoje vojenské sily z Ukrajiny a ustúpi od jednostrannej anexie ukrajinského územia; Ukrajina ustúpi od svojich pokusov o znovuzískanie Krymu a od odmietnutia rámca Minsk II; a všetky strany sa dohodnú na zabezpečení suverénnych hraníc Ukrajiny podľa Charty OSN a s podporou záruk Bezpečnostnej rady OSN a ďalších krajín.

Vojna na Ukrajine je mimoriadne nebezpečnou vojnou medzi jadrovými veľmocami vo svete, ktorý zúfalo potrebuje mier a spoluprácu.  Je načase, aby USA a Rusko, dve veľmoci minulosti aj budúcnosti, ukázali svoju veľkosť prostredníctvom vzájomného rešpektu, diplomacie a spoločného úsilia o zabezpečenie udržateľného rozvoja pre všetkých – vrátane obyvateľov Ukrajiny, ktorí naliehavo potrebujú mier a obnovu.

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

18:17

Izrael bude po spustení vojenskej operácie v meste Rafah na juhu Pásma Gazy od úplného víťazstva nad hnutím Hamas deliť už len niekoľko týždňov. Uviedol to v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

18:14

Ukrajinskí prokurátori zaznamenali vyše 120.000 prípadov vojnových zločinov spáchaných ruskými vojakmi od začiatku vojny vo februári 2022, oznámil v nedeľu generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin.

17:36

Srbsko v nedeľu poslalo Chorvátsku protestnú nótu po tom, ako chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič Radman označil srbského prezidenta Aleksandra Vučiča za “ruský satelit” na Balkáne.

17:34

Ukrajina vlani strojnásobila svoju výrobu zbraní a v ukrajinskom zbrojárskom sektore teraz pracuje 500 firiem, oznámil v nedeľu na konferencii v Kyjeve minister pre strategický priemysel Olexandr Kamyšin.

17:33

Vo vojne s Ruskom zomrelo 31.000 ukrajinských vojakov, oznámil v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

17:31

Víťazstvo Ukrajiny v konflikte s Ruskom závisí od podpory krajín Západu, uviedol v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Takisto vyjadril presvedčenie, že americký Kongres schváli dôležitý balík pomoci pre jeho krajinu.

Volodymyr Zelenskyj
Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj
16:27

Futbalisti Cadizu remizovali v 25. kole španielskej La Ligy so Celtou Vigo 2:2. Domáci vyrovnali v 90+10. minúte vďaka exportnej strele striedajúceho Darwina Machisa.

16:25

Futbalisti AS Monaca vyhrali v nedeľňajšom zápase 23. kola francúzskej Ligue 1 na ihrisku Lens 3:2. Víťazný gól dal v druhej minúte nadstaveného času druhého polčasu japonský útočník Takumi Minamino.

16:22

Futbalisti Juventusu Turín zvíťazili v nedeľňajšom stretnutí 26. kola talianskej Serie A nad Frosinone 3:2. O ich triumfe rozhodol z poslednej akcie zápasu v 96. minúte Daniele Rugani, ktorý sa presadil po rohovom kope. O dva presné zásahy Turínčanov sa postaral Srb Dušan Vlahovič. Juventus zabodoval naplno po štyroch dueloch.

16:20

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v nedeľu vyhlásil, že Rusko môže byť pozvané na mierový summit, ak “chce Kremeľ túto vojnu naozaj ukončiť”.

16:19

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková musela v nedeľu predčasne ukončiť návštevu vodárne v juhoukrajinskom meste Mykolajiv. Dôvodom bolo spozorovanie ruského prieskumného dronu, oznámil hovorca nemeckého rezortu diplomacie.

16:12

Ruský prezident Vladimir Putin by na území Spojeného kráľovstva mohol opäť uskutočniť útoky podobné tým, pri ktorých bola použitá nervovoparalytická látka novičok. Uviedol to britský minister obrany Grant Shapps v rozhovore pre britské médiá.

15:59

Ratingová agentúra Fitch ponechala rating Českej republiky na úrovni AA-. Zlepšila však výhľad ratingu a z pôvodne negatívneho ho upravila na stabilný.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke výstava Orchidey - skvosty v ríši rastlín v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Autor: TASR-František Iván

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali