Bratislava 7. decembra 2022 (HSP/Jeffsachs/Foto:TASR/AP-Andrii Marienko,TASR/AP-Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP, TASR/AP-Andrew Kravchenko)

Na nedávnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom prezident Joe Biden vyhlásil: “Som pripravený hovoriť s pánom Putinom, ak v skutočnosti existuje záujem, aby sa rozhodol, že hľadá spôsob, ako ukončiť vojnu. Zatiaľ to neurobil. Ak je to tak, po konzultácii s mojimi francúzskymi priateľmi a priateľmi z NATO si rád sadnem s Putinom, aby som zistil, čo chce, čo má na mysli.” Hovorca prezidenta Vladimira Putina odpovedal, že Rusko je pripravené na rokovania zamerané na “zabezpečenie našich záujmov”.  

Teraz je čas na sprostredkovanie, ktoré vychádza zo základných záujmov a priestoru na vyjednávanie troch hlavných strán konfliktu: Rusko, Ukrajina a Spojené štáty, píše vo svojom poslednom príspevku Jeffrey D. Sachs. Jeho preklad vám prinášame:

Vojna ničí Ukrajinu. Podľa predsedníčky EÚ Ursuly von der Leyenovej Ukrajina už stratila 100 000 vojakov a 20 000 civilistov.  Nielen Ukrajina, ale aj Rusko, USA, EÚ a vlastne celý svet by mali z ukončenia konfliktu obrovský prospech, pretože by sa odstránila jadrová hrôza, ktorá dnes visí nad svetom, ako aj ničivé hospodárske dôsledky vojny.

Nemenej významná autorita ako predseda Zboru náčelníkov štábov USA generál Mark A. Milley vyzval na dohodnuté politické riešenie konfliktu, pričom poznamenal, že šanca Ukrajiny na vojenské víťazstvo “nie je vysoká”.

Existujú štyri základné otázky, o ktorých treba rokovať: Suverenita a bezpečnosť Ukrajiny, zložitá otázka rozšírenia NATO, osud Krymu a budúcnosť Donbasu.

Ukrajina požaduje predovšetkým to, aby bola suverénnou krajinou bez nadvlády Ruska a s bezpečnými hranicami.  Niektorí v Rusku, možno vrátane samotného Putina, sú presvedčení, že Ukrajina je skutočne súčasťou Ruska.  Bez toho, aby Rusko uznalo zvrchovanosť a národnú bezpečnosť Ukrajiny podporenú výslovnými medzinárodnými zárukami Bezpečnostnej rady OSN a štátov vrátane Nemecka, Indie a Türkije, nebude možné dosiahnuť mier na základe rokovaní.

Rusko predovšetkým požaduje, aby sa NATO vzdalo svojho zámeru rozšíriť sa na Ukrajinu a Gruzínsko, čo by úplne obklopilo Rusko v Čiernom mori (pridaním Ukrajiny a Gruzínska k existujúcim čiernomorským členom NATO Bulharsku, Rumunsku a Turecku).  NATO sa označuje za obrannú alianciu, Rusko je však presvedčené o opaku, keďže dobre vie o záľube USA v operáciách na zmenu režimu proti vládam, ktoré sú proti nim (vrátane Ukrajiny v roku 2014, kde USA zohrali úlohu pri zvrhnutí vtedajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča).

Rusko si tiež nárokuje Krym ako domov ruskej Čiernomorskej flotily od roku 1783.  Putin v roku 2008 varoval Georgea Busha mladšieho, že ak USA zatlačia NATO na Ukrajinu, Rusko si znovu vezme Krym, ktorý sovietsky vodca Nikita Chruščov v roku 1954 previedol z Ruska na Ukrajinu.  Až do zvrhnutia Janukovyča sa otázka Krymu riešila obozretne na základe rusko-ukrajinských dohôd, ktoré Rusku poskytli dlhodobý prenájom jeho námorných zariadení v Sevastopole na Kryme.

Ukrajina a Rusko sa ostro rozchádzajú v otázke Donbasu s prevažne ruským etnickým obyvateľstvom.  Zatiaľ čo na väčšine územia Ukrajiny prevláda ukrajinský jazyk a kultúrna identita, v Donbase prevláda ruská kultúrna identita a jazyk.  Po zvrhnutí Janukovyča sa Donbas stal bojiskom medzi proruskými a proukrajinskými polovojenskými jednotkami, pričom proruské sily vyhlásili nezávislosť Donbasu.

Dohoda Minsk II z roku 2015 bola diplomatickou dohodou o ukončení bojov, ktorá bola založená na autonómii (samospráve) regiónu Donbas v rámci ukrajinských hraníc a rešpektovaní ruského jazyka a kultúry.  Po jej podpísaní dali ukrajinskí predstavitelia jasne najavo, že sa im dohoda nepáči a nebudú ju dodržiavať.  Hoci Francúzsko a Nemecko boli garantmi dohody, netlačili na Ukrajinu, aby ju dodržiavala.  Z pohľadu Ruska tým Ukrajina a Západ odmietli diplomatické riešenie konfliktu.

Koncom roka 2021 Putin zopakoval požiadavku Ruska, aby sa NATO ďalej nerozširovalo, najmä o Ukrajinu.  USA odmietli rokovať o rozšírení NATO.  Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vtedy provokatívne vyhlásil, že Rusko nebude mať v tejto veci žiadne slovo a že o obkľúčení Ruska v Čiernom mori budú rozhodovať len členovia NATO.

V marci 2022, mesiac po ruskej invázii, Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dosiahli podstatný pokrok v pragmatickom vyjednávaní o ukončení vojny na základe nerozširovania NATO, medzinárodných záruk suverenity a bezpečnosti Ukrajiny a otázky Krymu a Donbasu, ktoré sa mali vyriešiť mierovou cestou neskôr.  Veľmi kvalifikovanými sprostredkovateľmi boli tureckí diplomati.

Ukrajina však potom odišla od rokovacieho stola, možno na popud Spojeného kráľovstva a USA, a prijala politiku odmietania rokovaní, kým Rusko nebude z Ukrajiny vyhnané vojenskou akciou.  Konflikt sa potom vystupňoval a Rusko anektovalo nielen dve oblasti Donbasu (Luganskú a Doneckú), ale aj Chersonskú a Záporožskú oblasť.  Nedávno Zelenskyj rozdúchal situáciu požiadavkou na prerušenie ukrajinských väzieb s ruskými pravoslávnymi inštitúciami, čím prerušil náboženské väzby etnických Rusov a mnohých etnických Ukrajincov, ktoré sa datujú tisícročie dozadu.

Vzhľadom na to, že USA aj Rusko teraz opatrne pristupujú k rokovaciemu stolu, nastal čas na sprostredkovanie.  Medzi možných sprostredkovateľov patrí Organizácia Spojených národov, Turecko, pápež František, Čína a možno aj ďalšie krajiny v určitej kombinácii.  Obrysy úspešnej mediácie sú vlastne jasné, rovnako ako základ mierového riešenia.

Hlavným bodom pre mediáciu je, že všetky strany majú legitímne záujmy a oprávnené sťažnosti.  Rusko neoprávnene a násilne napadlo Ukrajinu.  USA sa neprávom spolčili pri zvrhnutí Janukovyča v roku 2014 a potom silno vyzbrojovali Ukrajinu, pričom presadzovali rozšírenie NATO s cieľom obkľúčiť Rusko v Čiernom mori.  Po Janukovyčovi ukrajinskí prezidenti Petro Porošenko a Volodymyr Zelenskyj odmietli vykonávať dohodu Minsk II.

Mier nastane, keď USA ustúpia od ďalšieho rozširovania NATO smerom k hraniciam Ruska; Rusko stiahne svoje vojenské sily z Ukrajiny a ustúpi od jednostrannej anexie ukrajinského územia; Ukrajina ustúpi od svojich pokusov o znovuzískanie Krymu a od odmietnutia rámca Minsk II; a všetky strany sa dohodnú na zabezpečení suverénnych hraníc Ukrajiny podľa Charty OSN a s podporou záruk Bezpečnostnej rady OSN a ďalších krajín.

Vojna na Ukrajine je mimoriadne nebezpečnou vojnou medzi jadrovými veľmocami vo svete, ktorý zúfalo potrebuje mier a spoluprácu.  Je načase, aby USA a Rusko, dve veľmoci minulosti aj budúcnosti, ukázali svoju veľkosť prostredníctvom vzájomného rešpektu, diplomacie a spoločného úsilia o zabezpečenie udržateľného rozvoja pre všetkých – vrátane obyvateľov Ukrajiny, ktorí naliehavo potrebujú mier a obnovu.