Vojna sa začala násilným zvrhnutím ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vo februári 2014, štátnym prevratom, ktorý otvorene aj skryto podporovala vláda Spojených štátov. Od roku 2008 Spojené štáty presadzovali rozšírenie NATO o Ukrajinu a Gruzínsko.  Janukovyčov prevrat v roku 2014 bol v službách rozširovania NATO.

Túto neúnavnú snahu o rozširovanie NATO musíme mať na zreteli.  USA a Nemecko výslovne a opakovane sľúbili sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi, že NATO sa nerozšíri “ani o centimeter na východ” po tom, ako Gorbačov rozpustil sovietsku vojenskú alianciu známu ako Varšavská zmluva.  Celý predpoklad rozšírenia NATO bol porušením dohôd dosiahnutých so Sovietskym zväzom, a teda so štátom pokračovania Ruska.

Neokonzervatívci presadzovali rozšírenie NATO, pretože sa snažili obkľúčiť Rusko v oblasti Čierneho mora, čo sa podobá cieľom Veľkej Británie a Francúzska v krymskej vojne (1853 – 56).  Americký stratég Zbigniew Brzezinski označil Ukrajinu za “geografický pivot” Eurázie.  Ak by sa USA podarilo obkľúčiť Rusko v čiernomorskom regióne a začleniť Ukrajinu do vojenskej aliancie USA, schopnosť Ruska projektovať svoju moc vo východnom Stredomorí, na Blízkom východe a vo svete by zanikla, aspoň tak znie teória. 

Samozrejme, Rusko to nevnímalo len ako všeobecnú hrozbu, ale ako konkrétnu hrozbu umiestnenia moderných zbraní až k ruským hraniciam.  To bolo obzvlášť zlovestné po tom, ako USA v roku 2002 jednostranne odstúpili od Zmluvy o protiraketovej obrane, ktorá podľa Ruska predstavovala priamu hrozbu pre ruskú národnú bezpečnosť.

Janukovyč sa počas svojho prezidentovania (2010 – 2014) usiloval o vojenskú neutralitu práve preto, aby sa vyhol občianskej vojne alebo vojne v zastúpení na Ukrajine. Pre Ukrajinu to bolo veľmi múdre a rozumné rozhodnutie, ktoré však stálo v ceste americkej neokonzervatívnej posadnutosti rozširovaním NATO. Keď koncom roka 2013 vypukli protesty proti Janukovyčovi pri odklade podpisu prístupového plánu s EÚ, Spojené štáty využili príležitosť na eskaláciu protestov do prevratu, ktorý vyvrcholil Janukovyčovým zvrhnutím vo februári 2014.

Spojené štáty sa do protestov neúnavne a tajne miešali a podporovali ich, aj keď na scénu vstúpili pravicové ukrajinské nacionalistické polovojenské jednotky.  Americké mimovládne organizácie vynaložili obrovské sumy na financovanie protestov a prípadného zvrhnutia.  Toto financovanie mimovládnych organizácií nikdy nevyšlo najavo.

Do úsilia USA o zvrhnutie Janukovyča boli úzko zapojené tri osoby: Victoria Nulandová, vtedajšia námestníčka ministra zahraničných vecí, teraz námestníčka ministra zahraničných vecí; Jake Sullivan, vtedajší bezpečnostný poradca viceprezidenta Joea Bidena, teraz poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť; a viceprezident Biden, teraz prezident.  Nulandová bola slávne prichytená pri telefonáte s veľvyslancom USA na Ukrajine Geoffreym Pyattom, ako plánuje budúcu vládu na Ukrajine, a to bez toho, aby Európanom dovolila čokoľvek si rozmyslieť (“Fuck the EU,” podľa Nulandovej hrubej frázy zachytenej na nahrávke).

Zachytený rozhovor odhaľuje hĺbku plánovania Biden – Nulandová – Sullivan.  Nulandová hovorí: “Takže na tom kúsku, Geoffe, keď som napísala tú poznámku, Sullivan sa mi vrátil VFR [priamo ku mne], že potrebuješ Bidena a ja som povedala, že asi zajtra na ata-boy a aby som získala deets [detaily], aby som sa mohla prilepiť. Takže Biden je ochotný.”

Americký režisér Oliver Stone nám pomáha pochopiť účasť USA na prevrate vo svojom dokumentárnom filme Ukrajina v ohni z roku 2016.  Vyzývam všetkých ľudí, aby si ho pozreli a dozvedeli sa, ako vyzerá operácia na zmenu režimu, ktorú uskutočnili USA.  Takisto vyzývam všetkých ľudí, aby si prečítali silné akademické štúdie profesora Ivana Katchanovského z Ottawskej univerzity, ktorý pracne preskúmal všetky dôkazy o Majdane a zistil, že väčšina násilia a zabíjania nepochádzala od Janukovyčovej ochranky, ako sa tvrdí, ale od samotných vodcov prevratu, ktorí strieľali do davu a zabíjali policajtov aj demonštrantov.

Tieto skutočnosti zostávajú zahmlené kvôli utajovaniu zo strany USA a európskej poslušnosti voči americkej moci.  V srdci Európy došlo k prevratu, ktorý zorganizovali USA, a žiadny európsky líder sa neodvážil povedať pravdu.  Nasledovali brutálne dôsledky, ale žiadny európsky líder stále poctivo nehovorí fakty.

Prevrat bol začiatkom vojny pred deviatimi rokmi. V Kyjeve sa dostala k moci neústavná, pravicová, protiruská a ultranacionalistická vláda. Po prevrate Rusko po rýchlom referende rýchlo znovu obsadilo Krym a v Donbase vypukla vojna, pretože Rusi v ukrajinskej armáde prešli na stranu odporcov vlády v Kyjeve po prevrate.

NATO takmer okamžite začalo dodávať Ukrajine zbrane za miliardy dolárov.  A vojna sa stupňovala. Mierové dohody z Minska 1 a Minska 2, ktorých spolugarantmi mali byť Francúzsko a Nemecko, nefungovali jednak preto, že nacionalistická ukrajinská vláda v Kyjeve ich odmietla plniť, a jednak preto, že Nemecko a Francúzsko netlačili na ich plnenie, ako nedávno priznala bývalá kancelárka Angela Merkelová.

Na konci roka 2021 prezident Putin veľmi jasne uviedol, že tri červené línie pre Rusko sú: (1) rozšírenie NATO na Ukrajinu ako neprijateľné; (2) Rusko si udrží kontrolu nad Krymom; a (3) vojnu v Donbase je potrebné vyriešiť implementáciou Minska 2.  Bidenov Biely dom odmietol rokovať o otázke rozšírenia NATO.

Ruská invázia sa tragicky a nesprávne uskutočnila vo februári 2022, osem rokov po Janukovyčovom prevrate. Spojené štáty odvtedy naliali desiatky miliárd dolárov na zbrojenie a rozpočtovú podporu, čím zdvojnásobili snahu USA rozšíriť svoju vojenskú alianciu na Ukrajinu a Gruzínsko.  Úmrtia a ničenie na tomto stupňujúcom sa bojisku sú hrozné.

V marci 2022 Ukrajina vyhlásila, že bude rokovať na základe neutrality.  Zdalo sa, že vojna sa skutočne blíži ku koncu.  Pozitívne vyhlásenia vydali ukrajinskí aj ruskí predstavitelia, ako aj tureckí sprostredkovatelia.  Od bývalého izraelského premiéra Naftaliho Bennetta teraz vieme, že Spojené štáty tieto rokovania zablokovali a namiesto toho uprednostnili eskaláciu vojny s cieľom “oslabiť Rusko”. 

V septembri 2022 boli vyhodené do vzduchu plynovody Nord Stream. K tomuto dátumu existujú presvedčivé dôkazy o tom, že Spojené štáty viedli toto zničenie plynovodov Nord Stream.  Správa Seymoura Hersha je veľmi dôveryhodná a nebola vyvrátená v jedinom dôležitom bode (hoci ju vláda USA horlivo popiera).  Poukazuje na tím Biden – Nulandová – Sullivan, ktorý viedol zničenie plynovodu Nord Stream.

Sme na ceste hrozivej eskalácie a lží alebo mlčania vo väčšine hlavných amerických a európskych médií. Celý príbeh o tom, že ide o prvé výročie vojny, je klamstvo, ktoré zakrýva dôvody tejto vojny a spôsob jej ukončenia.  Je to vojna, ktorá sa začala kvôli bezohľadnému neokonzervatívnemu tlaku USA na rozšírenie NATO, po ktorom nasledovala neokonzervatívna účasť USA na operácii na zmenu režimu v roku 2014.  Odvtedy došlo k masívnej eskalácii zbrojenia, smrti a ničenia.

Túto vojnu treba zastaviť skôr, ako nás všetkých pohltí jadrový Armagedon. Chválim mierové hnutie za jeho statočné úsilie, najmä tvárou v tvár bezostyšným klamstvám a propagande vlády USA a zbabelému mlčaniu európskych vlád, ktoré sa správajú úplne podriadene americkým neokonzervatívcom. 

Musíme hovoriť pravdu. Obe strany klamali, podvádzali a páchali násilie. Obe strany sa musia stiahnuť. NATO musí zastaviť pokus o rozšírenie na Ukrajinu a do Gruzínska. Rusko sa musí stiahnuť z Ukrajiny. Musíme počúvať červené línie oboch strán, aby svet prežil.