Niektoré ruské médiá zdôrazňujú, že americké ministerstvo financií nevysvetľuje status majiteľov obligácií, iba uvádza ich celkovú sumu pre každú krajinu, a naznačuje, že možno nie všetky predaje pripadali na podiel ruskej Centrálnej banky. Tu však môžeme predpokladať, že celý alebo takmer celý objem predaja pripadol práve na podiel ruskej CB a nie nejakých iných ruských majiteľov obligácií. Súdiac podľa štatistiky Federálnej rezervy USA, práve v apríli tohto roka došlo k poklesu počtu obligácií, ktoré zahraničné centrálne banky držia na účtoch Federálnych rezerv. To je možné považovať za nepriamy, ale podstatný dôkaz toho, že došlo práve k likvidácii polovice štátneho ruského balíka amerických obligácií.
Najzaujímavejšie na tom je to, že dolárové zhodnotenie ruských zlatých a výmenných menových rezerv sa za apríl zvýšilo o 1,3 miliardy. To znamená, že verzia o tom, že dlhopisy boli predané k akútnemu zaplátaniu nejakej diery, sú absolútne neopodstatnené. Americké bondy boli predané a získané prostriedky boli vložené do nejakých iných aktív.
Centrálna banka uverejňuje svoje hodnotiace správy o správe rezerv s veľkým časovým oneskorením a presná odpoveď na to, do akých aktív boli investované získané doláre, sa dozvieme približne o pol roka, ale už teraz je možné uvažovať o niekoľkých verziách.
Najkonzervatívnejší scenár: dumping amerických dlhopisov (možno dokonca úplný, pretože údaje za máj ešte nie sú) je vytvorený len preto, aby sa minimalizovalo riziko ich konfiškácie v rámci amerických sankcií. Samozrejme, pokus konfiškovať (alebo “zmraziť”) ruský balík amerických obligácií by značne poškodil americké finančné trhy a schopnosti Ministerstva financií USA požičiavať si peniaze na pokrytie zvyšujúceho sa rozpočtového deficitu. Ale Trumpova vláda už neraz predviedla opovrhnutie zdravým rozumom a dlhodobým manažmentom, takže z tohto hľadiska by bola likvidácia časti alebo celého balíka amerických obligácií oprávnená.
Ak je to len ochranné opatrenie, v súvahe centrálnej banky sa objavia ďalšie dolárové aktíva, ale budú pravdepodobne uložené mimo americkú jurisdikciu, možno budú spravované cez nejakú “vložku” typu európskeho zúčtovacieho systému Eurocleare. Alternatívny variant: CB investovala do dolárových finančných nástrojov vytvorených mimoamerickými eminentmi, ale nájsť tak značný objem “neamerických” dolárových nástrojov je dosť problematické.
Na sociálnych sieťach a v médiách bola posudzovaná verzia, v ktorej prípade by peniaze z predaja amerických dlhopisov išli na podporu Rusala, ktorý utrpel sankciami, a konkrétne – na vykúpenie jeho dolárových dlhov, ale tu je matematický problém. K vykúpeniu dokonca všetkých existujúcich dlhov Rusalu nebolo treba predávať americké obligácie vo výške 47 miliárd dolárov, pretože k tomu by bohato stačilo 8,5 miliardy. Mimochodom, ako o investícii alebo o forme “mierneho zoštátnenia” by bolo možné o takej schéme uvažovať, ale v tomto prípade je jasne vidieť niečo podstatne rozsiahlejšieho.
Najradikálnejší a najmenej pravdepodobný scenár: pomer mien v ruských zlatých a devízových rezervách bol podstatne prehodnotený a podiel dolárových aktív bol podstatne znížený vďaka predaju amerických obligácií a nákupu cenných papierov v inej mene – pravdepodobne v eurách. Práve takýto scenár znamená najväčší záujem z hľadiska západných analytikov, z ktorých niektorí vidia v týchto ruských finančných manévroch nácvik analogických akcií zo strany Číny.
Takéto perspektívy sú dvakrát zaujímavejšie v kontexte úplne jasného neúspechu americko-čínskeho rokovania o prevencii obchodnej vojny, v ktorej čínske portfólio amerických obligácií môže byť veľmi dobre použité ako finančný ekvivalent jadrových zbraní. Ak Moskva má podozrenie alebo si je istá, že sa Peking uchýli k tak radikálnemu opatreniu, rýchly predaj ruského balíka amerických obligácií je spôsobom, ako vrátiť svoje peniaze skôr, než Čína zaútočí na americký finančný trh.