Autor knižného diela, pôsobí ako vedecký pracovník USTR a zároveň ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity J.E. Purkyně v Ústí nad Labem a venuje sa histórií Československa s osobitným zreteľom na odboj proti nacizmu a komunizmu a perzekúcií politických väzňov. Ide iste o najobšírnejšie dielo, ktoré sa venuje úteku samotnému, osobám, ktorým sa tento výnimočný krok podaril vďaka spolupráci s mnohými ďalšími väzňami a tími, ktorí im poskytli pomoc počas úteku a skrývania sa, ale aj pomerom v Leopoldovskej väznici v časoch, kedy v nej boli sústredení vo vysokých počtoch predovšetkým politickí väzni.

Po prológu a úvode, ktorý stručne uvádza čitateľa do situácie, ktorá v Československu nastala po skončení druhej svetovej vojny a do problematiky väzenstva v tomto období a stručne predstavuje dielo a ďakuje tým, ktorí mu pri jeho tvorbe diela pomáhali a poskytli mnohé informácie, nasleduje 35 kapitol. Prvá časť obsahuje 10 kapitol.

Čitateľ je informovaný o pomeroch v krajine po nástupe komunistickej moci, kedy každý, kto naznačil odpor či nesúhlas s nastupujúcim režimom bol tvrdo postihovaný. Tiež sú podrobne opísané dejiny leopoldovskej väznice a v jednotlivých kapitolách sú zmapované životné osudy aktérov úteku, dôvody a priebeh ich väzby pred ich útekom z väznice a pomery v nej pred útekom i jeho príprava.

Druhá časť začína XI. kapitolou popisom úteku, keď po skončení pracovnej smeny 2. januára 1952 sa cez dieru v stene podarilo väzňom Štepánovi Gavendovi, Pravomilovi Raichlovi, Josefovi Chalupovi, Josefovi Heřmanskému Jánovi Hvastovi, Jaroslavovi Burešovi nepozorovane uniknúť z veľmi dobre stráženej pevnosti a keďže ich nikto neprezradil sa im podarilo útek dokončiť a dlho sa ukrývať a niektorým aj opustiť republiku. Ďalšie kapitoly sa zaujímajú o osudy utekárov po ňom. Tretí diel obsahuje kapitoly XXVII až XXXV.

Začína sa popisom situácie vo väznici po úteku v roku 1952 aj v roku 1953, hodnotí situáciu z pohľadu vtedajších nositeľov moci, približuje osoby väzenských dozorcov a funkcionárov a venuje sa návratu Josefa Heřmanského do Leopoldova, poprave Štefana Gavendu, tiež popisuje vzburou väzňov v roku 1955, vyjadruje sa k národnostným pomerom medzi väzňami, útekom o ktoré sa väzni pokúšali a posledná kapitola s názvom do Leopoldova sa vchádza, z Leopoldova sa vynáša, je venovaná tým, ktorí vo väznici zomreli a boli na väzenskom cintoríne obyčajne v noci pochovaní.

V závere autor konštatuje, že stopa, ktorú zanechal komunizmus v českej i slovenskej spoločnosti je hlbšia, než sme si mysleli a boli ochotní si priznať. Politickí väzni zistili, že sa zmenila mentalita ľudí a boli rozhorčení smutní, že zločiny z 50. rokov zostali nepotrestané.

V knihe je sumár je v anglickom jazyku, široký výber prameňov z archívov, zoznam osobných svedectiev, ktoré autor získal, dobovej tlače, zákonov, internetových stránok, filmov, prózy a poézie a viac než 12 stranový zoznam použitej literatúry. Tiež je uvedený zoznam skratiek a pre ľahšie vyhľadávanie a orientáciu v knihe poslúži čitateľom menný register. Všetky tri zväzky vyšli v brožovanej forme, vo formáte 16 x 24 cm, na obálkach sú čiernobiele dobové fotografie, na vnútorných záložkách profesijný životopis autora a zoznam jeho vydaných knižných diel a na zadných stranách stručný popis jednotlivých zväzkov.

Autor sa zhostil obsahom i rozsahom veľkého, priamo encyklopedického diela, s dôslednou znalosťou problematiky o téme, ktorá prestala byť tabu až po roku 1989 a sám konštatuje, že záujem o ňu vo verejnosti slabne. I preto je potrebné byť mu vďačný, že ju približuje na vysokej odbornej úrovni. Je cenným prínosom k spoločnej histórií národov o nespravodlivej dobe, kedy elita národa bola vo väzniciach a pracovných táboroch a atmosféra v spoločnosti bola pod tlakom vládnou stranou vytváraného strachu a základné práva a slobody boli potláčané a obmedzované.

Kniha ponúka fundované informácie o pomeroch a živote v neľudských zariadeniach, osobitne vo väznici Leopoldov, kde neboli rešpektované ani najzákladnejšie ľudské práva, kde sa väzňom nedostalo často ani základnej zdravotnej starostlivosti, napriek vysokým pracovným nárokom, ani dostatočná strava, odpočinok, kontakty s rodinou boli obmedzené na minimum, boli šikanovaní, urážaní, nezmyselne trestaní…

Ale treba otvoriť knihu a čítať, o tom, čo museli podstúpiť naši otcovia, matky, starí a prastarí otcovia a matky, aby sme my mohli žiť v slobode, ktorú sme celkom ľahko získali a často správame sa k nej nezodpovedne a málo si ju vážime. Text je vhodne doplnený množstvom čiernobielych dobových fotografií väzňov, udalostí, či objektov, ktoré boli pred verejnosťou dlhé roky utajené a množstvom cenných nákresov, mapiek, rukopisov, listov a iných dokumentov. Vďaka a uznanie patrí všetkým, ktorí prispeli k tomu, že sa dostala do rúk verejnosti.

Ľudovít Košík