Japonskí predstavitelia sa obávali, že Amerika berie hrozbu zo strany Číny príliš chladne. Dokonca aj po tom, ako sa pred desiatimi rokmi čínske a japonské lode zrazili o ostrovy Senkaku/Diaoyu, americkí predstavitelia pokračovali v angažovanosti. “Varovali sme nás,” uškrnul sa raz bývalý japonský veľvyslanec Banyanovi. V týchto dňoch však ortuť v Amerike prudko stúpla – jej politici súťažia o to, kto bude vo vzťahu k Číne znieť najviac jastrabo. To teraz robí Japonsku opačné starosti.

V rozhovore pre The Economist a ďalšie svetové médiá 20. apríla dostal japonský premiér Kišida Fumio otázku, čo jeho krajina robí vojensky, aby zadržala hegemonistické ambície Číny. Zdráhal sa do toho vstúpiť. Namiesto vymenovania mnohých opatrení, ktoré Japonsko prijíma na posilnenie svojej obrany, povedal: “Prioritou musí byť aktívna diplomacia”.

Takto to pokračovalo. V prejave pred samitom G7, ktorý bude Japonsko hostiť budúci mesiac v jeho rodnom meste Hirošima, sa pán Kišida často pozeral do informačných dokumentov a snažil sa, aby sa problémy vo vzťahoch Japonska s Čínou ešte viac nezhoršili. “Japonsko bude presadzovať to, čo je potrebné presadzovať, a naliehať na zodpovedné konanie, pričom bude udržiavať pevný dialóg o rôznych otázkach a spolupracovať na spoločných výzvach,” dodal. Zopakoval, že si želá vybudovať “konštruktívne a stabilné” vzťahy s Čínou. Rovnakú formuláciu použil aj v januárovom prejave vo Washingtone.

Podľa The Economist, existuje skutočne veľa náznakov, že Japonsko si myslí, že americko-čínske súperenie sa príliš vyhrotilo. Japonskí predstavitelia teraz neustále vyzývajú na lepšiu komunikáciu s Čínou. Čínsko-japonská diplomacia sa potichu obnovila od prvého samitu medzi pánom Kišidom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, ktorý sa konal v novembri v Indonézii. Koncom februára sa stretli predstavitelia ministerstiev zahraničných vecí a obrany oboch krajín. Koncom marca ich ozbrojené sily zriadili horúcu obrannú linku. Japonský minister zahraničných vecí Hajaši Jošimasa odcestoval 2. apríla do Pekingu, čo bola prvá takáto návšteva za posledné tri roky.

Japonskí poslanci tiež prejavujú zdržanlivosť. Parlament nemá nič, čo by pripomínalo bojovný Výbor pre Čínu v americkej Snemovni reprezentantov. Japonský parlament má dlhoročné Japonsko-čínske parlamentné združenie priateľstva, ktoré tento týždeň vymenovalo Nikaia Tošihira za svojho šéfa. Tento starnúci kráľovský predstaviteľ je známy predovšetkým svojimi blízkymi vzťahmi s Pekingom.

To však neznamená, že Japonsko je voči Číne menej opatrné, pokračuje The Economist. Kišida zopakoval výzvy na “mier a bezpečnosť v Taiwanskom prielive” a naznačil, že Japonsko nie je ochotné tolerovať “zmeny status quo prostredníctvom sily” – čo je kód pre nesúhlas s čínskou agresiou voči Taiwanu. Plány Japonska zdvojnásobiť výdavky na obranu počas nasledujúcich piatich rokov majú presvedčiť Čínu, že sa nedá zatlačiť. Nikoho v Tokiu netreba presviedčať, že Čína predstavuje hrozbu.

Naopak, Japonsko túto hrozbu berie veľmi vážne vzhľadom na jej blízkosť. V Amerike sú reči o vojne kvôli Taiwanu abstraktnou záležitosťou vzdialenou pol sveta, v Japonsku sa ľudia pýtajú, kde by mohol byť najbližší bombový kryt. Preto sa Japonsko, na rozdiel od horúcich hláv na Kapitole, tak usiluje kontrolovať teplotu. “Pre medzinárodné spoločenstvo je veľmi dôležité, aby vzťahy medzi USA a Čínou zostali stabilné,” zdôraznil Kišida.

Podľa The Economist, existujú náznaky, že toto posolstvo sa dostáva k ľuďom. Čiastočne na naliehanie Japonska sa v komuniké vydanom na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín G7 18. apríla v japonskej provincii Nagano vyzýva krajiny, aby s Čínou “úprimne” spolupracovali – čo je diplomatický ekvivalent podanej ruky. Katherine Tai, obchodná zástupkyňa Spojených štátov, 20. apríla v Tokiu ubezpečila publikum, že Amerika nemá v úmysle oddeliť sa od Číny. V ten istý deň Janet Yellenová, ministerka financií, uviedla, že Amerika sa usiluje o “konštruktívne a spravodlivé” vzťahy s Čínou.

Zmiernenie teploty však bude ešte ťažšie. V Amerike sa blíži volebné obdobie a Tokio sa stalo zastávkou na okruhu. (Ron DeSantis, ambiciózny republikánsky guvernér Floridy a súper Donalda Trumpa, navštívi Tokio 24. apríla). A Čína len ťažko prijíma ponúknutú ruku; minulý mesiac bol v Pekingu zatknutý zamestnanec japonskej farmaceutickej spoločnosti na základe obvinenia zo špionáže. Ochota Číny rokovať s Japonskom spočíva najmä v snahe vraziť klin medzi Ameriku a jej spojencov. Napriek tomu môže byť Kišidova snaha o kontrolu teploty v indo-pacifickom regióne jeho najdôležitejším geopolitickým príspevkom, uzatvára britský The Economist.