Japonský budhistický chrám verí, že kňaz-robot osloví mladšiu generáciu

Tokio 14. augusta 2019 (TASR/HSP/Foto:Maxpixel)

Viac ako 400-ročný chrám v japonskom meste Kjóto chce pomocou robotického kňaza zmeniť podobu náboženstva a zvýšiť tak záujem o budhizmus. Hoci sa robotický kňaz dočkal prevažne pozitívnej odozvy u Japoncov, západní turisti ho väčšinou odmietajú ako monštruozitu. V stredu o tom informovala agentúra AFP

Android menom Kannon, ktoré je japonskou podobou mena budhistického bódhisattvu súcitu, slúži v Kjótskom chráme Kódaidži a jeho ľudský kolegovia predpovedajú, že vďaka svojej umelej inteligencii by jedného dňa mohol dosiahnuť stav bezhraničnej múdrosti.

“Tento robot nikdy neumrie, bude sa len aktualizovať a vyvíjať,” uviedol pre AFP Tenšó Gotó – jeden z miestnych kňazov – podľa ktorého “je krásne na robotovi práve to, že môže chrániť vedomosti navždy a bez ohraničení”. Gotó vyjadril nádej, že “pomocou umelej inteligencie zmúdrie (robot) tak, že bude ľuďom pomáhať prekonať aj tie najzložitejšie ťažkosti”. “Zmení to budhizmus,” verí.

Android, ktorý má rozmery ako dospelý človek, dokáže hýbať trupom, hlavou aj rukami, avšak len hlavu, ruky a plecia má pokryté silikónom pripomínajúcim ľudskú kožu.

Gotó dúfa, že kňaz-robot bude schopný osloviť mladšiu generáciu Japoncov v čase, keď sa vplyv náboženstva na každodenný život v krajine značne oslabil.

“Mladí ľudia si pravdepodobne myslia, že chrám je miestom určeným len na pohreby a svadby. Môže byť (pre mládež) ťažké stotožniť sa so suchopárnymi a staromilskými kňazmi, ako som ja, avšak robot môže byť veselým spôsobom, ako prekonať túto priepasť. Chceme, aby ľudia videli robota a uvažovali o podstate budhizmu,” povedal Gotó.

Z nedávneho výskumu, ktorý sa konal na Osackej univerzite, vyplynulo, že mnohým veriacim sa služba vedená kňazom-robotom pozdávala. “Cítil som teplo, ktoré nepocítite od bežného stroja,” uviedol jeden z respondentov.

Iní sa na tejto bohoslužbe podľa svojich slov cítili “nepohodlne”, pretože im robot prišiel “falošný” a mal “neprirodzený výraz tváre”.

Chrám Kódaidži sa stal v súvislosti s kňazom-robotom terčom kritiky smerovanej prevažne od západných návštevníkov.

“Západniarov robot väčšinou uráža,” uviedol Gotó, ktorý zároveň poukázal na prevažne pozitívnu odozvu Japoncov. “Môže to byť vplyvom Biblie, avšak západniari ho prirovnávajú k Frankensteinovmu monštru,” dodal kňaz.

“Stroj očividne nemá dušu,” pripustil Gotó, pričom však zdôraznil, že “budhizmus nie je o viere v boha, ale o nasledovaní Budhovej cesty. Preto nie je dôležité, či je reprezentovaný strojom, kusom železa, alebo stromom”.

“Umelá inteligencia sa už vyvinula na takú úroveň, že nám príde logické, že Budha sa transformuje do robota,” dodal kňaz.