Bratislava 6. januára (TASR/HSP – Foto:TASR)

Vedie politickú stranu, ktorá sa po parlamentných voľbách stala preferenčným lídrom pravice. Aj preto cíti zodpovednosť za jej vývoj. Za najdôležitejšiu vlastnosť lídra a líderstva považuje schopnosť inšpirovať a pridať k tomu aj silu a angažovanosť pre dobrú vec. Rok 2012 bol podľa neho ťažký a zlomový. Základný cieľ vlády konsolidovať síce zdieľa, no tvrdí, že Smer-SD nekonsoliduje, keď prijíma zákony, ktoré budú znamenať možno menší výber zvýšených daní. Predseda KDH Ján Figeľ v bilančnom rozhovore pre TASR zaželal Slovensku do roku 2013, aby medzi ľuďmi bolo viac pokoja a porozumenia.

– KDH sa stalo po marcových voľbách na základe preferencií lídrom pravice, čo ste aj sami chceli. Cítite zodpovednosť za jej vývoj?

Samozrejme, hlavne za Slovensko a v primeranom pomere aj za spoločnú Európu. V týchto rovinách cítim zodpovednosť za veci verejné. KDH považujem za nositeľa presvedčenia, ktoré nás spája od Novembra ’89 na hodnotách a cieľoch potrebných pre Slovensko. Marcové voľby zmenili pomery, priniesli nástup vlády jednej strany a na druhej strane sú výzvou pre stredopravé spektrum, aby ponúklo alternatívu. KDH túto výzvu prijíma.

– Pravdou je, že dohodu na čomkoľvek hľadá pravica príliš ťažkopádne. Po voľbách sa to začalo handrkovaním o predsednícke miesta v parlamentných výboroch. Čo ste vy ako líder pravice schopný urobiť pre dohodu?

Základom dohody je dôvera, ktorá sa rodí vo vnútri strany a medzi stranami tak, aby priniesla vonkajšie ovocie. Nemá to byť hľadanie straníckych záujmov, ale služba spoločnosti. Po marcových voľbách nebolo jednoduché hneď začať dôveryhodnú spoluprácu, ale akonáhle sa konsolidovali pomery v jednotlivých stranách, napríklad v máji voľbou nového predsedu SDKÚ-DS a v júni snemom KDH, priamo v Ružomberku na sneme som ponúkol formovanie Ľudovej platformy troch stredopravých strán, ktorá alternatívou môže byť. Opozícia sa netvorí na základe volebnej dohody, ale ako zvyšok po sformovaní vládnej koalície. Ja sa ani neusilujem o nejaké iluzórne, všeobjímajúce dohody.

– Urobilo KDH niečo konkrétne, čo posunie pravicu vpred?

Samotný návrh na vytvorenie Ľudovej platformy vyšiel odo mňa a z KDH. Za najdôležitejšiu vlastnosť lídra a líderstva považujem schopnosť inšpirovať a pridať k tomu aj silu a angažovanosť pre dobrú vec. Ale otočiť to do polohy, že líder je ten, ktorý určuje, diktuje a rozhoduje, je skôr vodcovské alebo autokratické, a to by som nemenil.

– Je dnes pravica aspoň v primeranej kondícii alebo v rozklade?

KDH na sneme obnovilo vedenie, pribudli noví, mladí ľudia na postoch podpredsedov, formujeme nový základný program, budeme pracovať na dobrom a potenciálne úspešnom návrhu na voľby do VÚC a hlavne ponúkame Slovensku praktické odpovede na problémy ľudí na parlamentnej pôde. To, že sme dokázali ako tri strany veľmi silno reagovať na témy ako dôchodkové sporenie, ochrana druhého piliera, rovná daň, Zákonník práce, štátny rozpočet, zvolali sme mimoriadnu schôdzu k justícii a k školstvu, dokázali sme zabrzdiť väčšinový valec v oblasti dotácií Paroplynového cyklu, potvrdzuje, že to z našej strany nie sú reči, ale reálne postoje, ktoré získavajú rastúcu podporu.

– Teda v akom ste stave?

Ja nenesiem zodpovednosť za celok. Keď som prichádzal pred tromi rokmi do KDH, bolo v opozícii a bolo posledné medzi šiestimi parlamentnými stranami. Dnes je na tom inak a som presvedčený, že tento trend sa dá posilňovať. Iné strany by som nerád hodnotil.

– Je pravda, že KDH bolo posledné, teraz ste druhí, ale nie tým, že by ste sa posilnili, ale ostatní stratili…

…oslabiť politický subjekt sa dá. KDH tu neprežíva kvôli počasiu, ale s nasadením v politickom zápase. Kampaň 2012 bola veľmi ťažká a nedôvera poškodila mnohých, ktorí boli súčasťou politického spektra. Z tohto pohľadu KDH svoj potenciál potvrdilo, dokonca mierne navýšilo, čo nepovažujem za definitívu, ale za uistenie, že napriek marazmu v politike je možné udržať základnú dôveryhodnosť a znovu rásť.

– Aký zmysel malo vytvorenie Ľudovej platformy?

Slovensko potrebuje štandardnú vnútornú a vonkajšiu politiku. EPP je najväčšou frakciou Európskeho parlamentu. My sme toho súčasťou od začiatku. Ponúknuť takúto alternatívu aj doma považujem za logické. Preto je táto ponuka prirodzená a keďže KDH skončilo vo voľbách ako druhé v poradí, cítil som ten moment, aby som už nečakal, že iní to ponúknu, ale naopak. Som presvedčený, že to je z pohľadu strán dobré pre jednotlivé subjekty, aj pre Slovensko.

– Je to tak, že memorandum v znení, v akom ste ho schválili, bolo tým maximom, na čom ste boli schopní sa dohodnúť? Zaznela kritika, že je príliš všeobecné a ničnehovoriace.

A kto to hovoril? Niektorí politici? Prečo to hovorili? Treba sa ich spýtať.

– Zaznela výčitka, prečo ste tam nedali spoločný postup v regionálnych a prezidentských voľbách.

To nebol cieľ memoranda. Tí, ktorí ho neprijímali, mali na to svoje vlastné dôvody a zámery. Niektorí politici, niektorí politológovia, niektorí novinári. Treba sa pýtať, kto to hovorí a prečo to hovorí. Ak spoločne podpísali traja predsedovia strán text, ktorý je východiskom, nie záverom nejakej cesty, tak je dôležité hovoriť o jej smerovaní. Po prvý raz takýto politický manifest bol schopný podpísať Slovák a Maďar, to tu doteraz nebolo. Formovanie spoločnej alternatívy voči Smeru-SD je ponuka pre Slovensko a zároveň prihlásenie sa k hodnotám, ktoré sú dôležité pre všetkých – ľudské práva, sociálne trhové hospodárstvo, vymožiteľnosť práva, vlastenectvo, odmietnutie extrémizmu, to sú dôležité východiská.

– Tieto veci sú ale vo volebnom programe každej strany.

Áno, ale až na takomto uistení a spoločnom prihlásení sa je možné formovať spoločné odpovede. Smer napríklad ochranu súkromného vlastníctva, rozvoj strednej vrstvy vo svojom programe nezdôrazňuje.

– Dôverujete svojim opozičným partnerom?

Dôverujem im, že tento záväzok robili nielen dobrovoľne, ale s vážnosťou, aby sa naša dôveryhodnosť posilňovala jednotlivo a zároveň spolu. Samozrejme, že ľudia neočakávajú deklarácie, ale riešenie problémov. A práve tam potrebujeme docieliť výsledky.

– SDKÚ-DS urobila nečakaný ťah, keď jej prezídium vyhlásilo, že najvhodnejším kandidátom na prezidenta je Iveta Radičová. Aký bol váš prvý pocit, keď ste sa to dozvedeli?

Bol som prekvapený. To, že bola Iveta Radičová vo verejnosti vnímaná ako zaujímavá osobnosť, platilo a platí aj pre tému prezidentskú. Prekvapený som bol preto, lebo strana, ktorá vychádza s týmto menom, by si mala byť vedomá, že ona opakovane, vážne a verejne túto kandidatúru odmietla.

– Čo tým podľa vás SDKÚ-DS sleduje?

Podľa mňa chceli potvrdiť, že Iveta Radičová by mohla byť zaujímavým kandidátom, ale keďže to s ňou nemali ani prerokované, nechcem ďalej ani špekulovať, ani polemizovať.

– Môže tento krok SDKÚ-DS skomplikovať vaše snahy nájsť spoločného prezidentského kandidáta?

Nepredpokladám to a neželám si komplikácie, skôr naopak. Možno aj toto napomôže uisteniu, že potrebujeme hľadať spoločne, nie cez odkazy, ale serióznym, férovým rokovaním, aby sme ponúkli Slovensku zaujímavú osobnosť, ktorá bude reprezentovať skúsenosť, serióznosť a nezaťaženú minulosť.

– Aj KDH má svoje meno, Pavla Hrušovského. Prečo si myslíte, že si voliči vyberú človeka, ktorý je viac ako 20 rokov v politike a v prieskumoch sa pohybuje na nezvoliteľných priečkach?

Nesúhlasím s výrazom nezvoliteľná priečka pri mene, ktoré považujem za vážne z politického a spoločenského hľadiska. Viem, že Slovensko potrebuje skúseného, statočného a nekomunistického prezidenta. Veď v politike boli pred svojím zvolením aj doterajší prezidenti, či už Michal Kováč, Rudolf Schuster alebo Ivan Gašparovič. To nie je o tom, že ľudia nezvolia toho, kto už je v politike. To je skôr o tom, aby sme nehľadali návrhy, ktoré budú apolitické. Ten trend existuje, že chceme parlament bez strán, politiku bez politikov. Som presvedčený, že parlament potrebuje čitateľné a štandardné politické sily v záujme Slovenska. A Slovensko potrebuje hlavu štátu, ktorá ho bude dobre reprezentovať navonok a vnútroštátne prispievať k riešeniu kríz a k budovaniu dôvery.

– Prezidentského kandidáta hľadá Ľudová platforma a SaS. Sulíkovci Hrušovského odmietajú, lebo to nie je človek prijateľný pre ich voliča. Dokáže sa vôbec KDH a SaS zhodnúť na jednom mene?

My sme podpísali záväzok o alternatíve v rámci trojice a považujeme to za dôležité východisko pre potrebnú a možnú dohodu. Zatiaľ to nie je o menách, ale takáto dohoda, hneď ako vznikne, bude otvorená pre širšiu spoluprácu. Viem si predstaviť, že tri plus jedna môže byť štyri, prípadne to číslo môže rásť.

– Ján Čarnogurský oznámil, že vám posiela list, v ktorom vás požiada o podporu KDH. Ako na ten list reagujete?

Nepoznám demokratickejšiu a skúsenejšiu stranu na Slovensku, ako je KDH. Od Novembra ’89 sme súčasťou úsilia o demokraciu a slobodu. My sme presadili priamu voľbu prezidenta ako jednu z odpovedí na dianie v 90. rokoch, keď Vladimír Mečiar koncentroval a zneužíval právomoci. Aj budúce prezidentské voľby sú ovocím tohto úsilia a zároveň výzvou, aby priniesli statočného, skúseného a nekomunistického prezidenta. Ján Čarnogurský zatiaľ svoju kandidatúru oficiálne nepredložil. Zatiaľ je to o podpisoch a listoch. Potvrdzujem otvorenosť KDH na komunikáciu aj na písomnej báze.

– Skôr ako prezidentské budeme mať voľby do VÚC. Idea v platforme bola, aby ste spoločne postavili po jednom kandidátovi na župana v každom kraji. Dokážete sa dohodnúť?

Chceme sa dohodnúť. Či to dokážeme v plnej miere, nechcem vopred tvrdiť, ale nájsť zhodu troch strán plus ďalších vo väčšine regiónov považujeme za realistickú ambíciu.

– Je kraj, kde ste sa aspoň priblížili k dohode? Smer-SD už väčšinu kandidátov predstavil.

Oni to majú jednoduchšie. Smer-SD predstavil takmer všetkých kandidátov na županov, ale chce ešte rok čakať na prezidentského kandidáta. Čo je dôležitejšie? Hlava štátu alebo hlava regiónu? Áno, má to svoje dôvody, a to je Robert Fico. Ako rozhodne on, tak bude.

– V ktorom kraji máte teda k dohode najbližšie?

Jedného zo županov reprezentuje aj Pavol Frešo. Situácia v Bratislave potvrdzuje, že ak sme sa dokázali zhodnúť na dobrej nominácii a kampani, tak sme aj uspeli. Tento odkaz je o to dôležitejší, že ďalších sedem regiónov by mohlo mať symbolicky inú než červenú farbu. Rokovania boli začaté s rozmanitou intenzitou v jednotlivých krajoch. KDH v decembri sformovalo svoje rokovacie tímy a volebné štáby na krajskej úrovni a bude usilovať o dohody tak, aby preferovali zhodu strán Ľudovej platformy.

– Dostane Pavol Frešo vašu podporu?

Ak bude oficiálnym kandidátom…

– …on tvrdí, že ním bude, ak dostane podporu pravice.

Našu podporu má.

– Po tom, ako ste v roku 2011 museli vysvetľovať kauzu s vaším bytom, ktorého ste sa neskôr vzdali, prišli v roku 2012 ďalšie dve, a to zlaté padáky nominantov KDH v štátnych podnikoch a váš titul. Začnem tým druhým. Má človek ako vy, s minulosťou v európskych štruktúrach, kde zastával vysoký post, potrebu získať titul PhD. spôsobom, ako ste ho získali vy?

Tie dva roky boli okrem náročnej zodpovednosti a práce aj časom mediálneho očierňovania a útokov. Akreditačná komisia rozhodla a ja som presvedčený, že to je oprávnený orgán, aby odpovedal na otázky podobného typu.

– V kauze vedie polícia trestné stíhanie pre trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi zatiaľ proti neznámemu páchateľovi. Vy ste nepochybne články o vašom titule čítali. Aký máte na to názor?

Považujem to za tému a záležitosť medzi školou a zatiaľ neznámymi osobami.

– Nepovažujete to za zvláštny krok školy, lebo na sprístupnenie vašej dizertačnej práce redaktorke Sme ste vraj dali ústny súhlas?

Áno, ja som dal súhlas, ale tých podaní je niekoľko. Škola zrejme cítila potrebu sa vyjadriť k viacerým udalostiam tohto obdobia, kedy bola atakovaná rozmanitým spôsobom.

– Keď ste tie články čítali, videli ste tam trestný čin?

Ja nie som ani vyšetrovateľ, ani strana sporu.

– S pánom rektorom Krčmérym ste priatelia, nechcete ho požiadať, aby trestné oznámenie stiahol?

Prečo by som ja mal vstupovať do sporov iných, nad ktorými nemám ani právomoci a nechcem ani uberať právo na prešetrenie záležitosti?

– Po prepuknutí kauzy zlatých padákov pre nominantov KDH ste ich vyzvali, aby odmeny vrátili. Máte prehľad, ktorí tak urobili?

Manažéri neboli nominantmi KDH, prešli riadnym výberom a firmy dosiahli pozitívne hospodárske výsledky. Ja som sa výrazne, verejne a kriticky vyjadril k týmto záležitostiam, ktoré mohol a mal riešiť môj nástupca. Urobil však z toho obyčajnú kampaň namiesto toho, aby riešil záležitosti v konkrétnych spoločnostiach. Na základe mojej výzvy niektorí reagovali, niektorí nie. Ja som žiadnu sumu financií nepodpisoval, neodobril. Urobil som opakované a verejné výzvy a také som nikdy nezachytil od Roberta Fica alebo Ľubomíra Vážneho. Ani neviem, či sa agentúry pýtali pánov Fica a Vážneho na padáky v bankrotujúcich firmách, ktoré išli do krachu s obrovskými stratami.

– Po voľbách opustili KDH Daniel Lipšic aj s Janou Žitňanskou. Odchody výrazných osobností stranu vždy zabolia, nedalo sa inak?

Nechcete sa spýtať tých, čo odišli?

– Vy ste predseda.

Áno, my sme slobodná, demokratická strana, z ktorej už niekoľko skupín aj odišlo, no zároveň prichádzajú mladí, vzdelaní ľudia, a to ma veľmi teší. Čo sa týka odchodu dvoch podpredsedov, KDH bolo sklamané a cítilo sa oklamané, pretože tesne po voľbách s parlamentným mandátom, s vyhláseniami pred voľbami o tom, že neodídu, to tak pôsobí na členov, na vedenie a na mňa. Rešpektujem však túto novú realitu a opakujem, že KDH ide ďalej potvrdzujúc svoju identitu a otvorenosť. Zároveň chcem povedať, že SR potrebuje kresťanskodemokratický politický prúd.

– Lipšic so Žitňanskou založili vlastnú politickú stranu. Čo to znamená pre pravicu?

Ďalšie trieštenie, akoby ďalšiu stoličku pri stole, pri ktorom – ako väčšina verejnosti a médií očakáva – sa má opozícia dohodnúť. Zrelý záujem by mal na prvé miesto dávať spoločné dobro. Je pre dobro Slovenska mať viac strán alebo skôr mať štandardné, stabilné strany? Je pre dobro Slovenska viac personifikovať vzťahy v politike alebo ich ukotviť na hodnotovej a programovej báze? Ja hovorím o kresťanskej demokracii ako tretí predseda, ktorého má KDH. Ja nemám svoju stranu, nedávam meno do názvu, nepovažujem personifikáciu politiky za perspektívnu pre krajinu.

– Otvorene kritický postoj k vedeniu KDH má aj Radoslav Procházka. Vytvoril názorovú platformu Alfa. Čítali ste jeho dokument?

Áno. Je ľahké byť kritický voči vedeniu, dôležitejšie je ponúknuť niečo lepšie…

– …pokúša sa o to založením Alfy a čaká, čo na to povie v januári Rada KDH.

Ja som v lete potvrdil ambíciu formovať základný program hnutia na ďalšie desaťročie. Žiadna iná strana na Slovensku to nerobí, pretože žije buď vlastnými problémami, alebo praktickými otázkami. Takáto ambícia je náročná a veľmi dôležitá. Alfu považujem za jeden z príspevkov pri tvorbe základného programu hnutia. Obsahuje veci prijateľné, aj veci, ktoré sú mimo dnešného rámca politiky hnutia. A potom tam niektoré veci chýbajú.

– Má Radoslav Procházka v KDH budúcnosť?

Budúcnosť má vo svojich rukách, ale miesto v KDH má.

– Aký bol rok 2012 z hľadiska slovenskej politiky?

Ťažký a zlomový. Skončila vláda, ktorá usilovala o podstatné a dôležité ozdravné zmeny a nastúpila vláda jednej strany. Dlho to tu nebolo, má to výhody aj nevýhody. Výhoda rýchlych razantných rozhodnutí môže byť oslabovaná koncentráciou, ba aroganciou moci. Obávam sa, že to druhé prevláda a že Smer nemá konkrétne, udržateľné, rozumné riešenia. Ani pre finančnú konsolidáciu, ani pre ekonomiku a zamestnanosť, ani pre regióny a sociálnu sféru.

– Základnou otázkou, ktorej pri kritike vlády čelí pravica, je, ako by ste to robili vy?

Ten základný cieľ konsolidovať, zdieľame. Ale Smer nekonsoliduje, keď prijíma zákony, ktoré budú znamenať možno menší výber zvýšených daní. Žije v očakávaní, že cez vyššie odvody zlepší situáciu v Sociálnej poisťovni. Rekordne začala stúpať nezamestnanosť. Keď nie je schopný obnoviť a potvrdiť potravinovú pomoc chudobným, ale navrhuje legislatívu na dotácie pre energetické firmy, tak to je budovanie istôt pre niektorých a niekoľkých a budovanie neistoty pre všetkých bežných ľudí. To nie sú prázdne slová. Všetkým sa priťaží, možno okrem tých, pre ktorých sú vytvorené isté nové mechanizmy. Napríklad rozhodnutie Smeru o vyvlastnení súkromných zdravotných poisťovní môže byť také drahé, že sa bude rátať na stovky miliónov. Smer naháňajú problémy, ktoré sám v minulosti spôsobil. A nie je to len zákaz zisku a prehratá arbitráž. Seriózny investor sem radšej nepríde, lebo si nemôže byť istý v základných otázkach, teda či bude platiť právny stav, ktorý by slobodná a trhová ekonomika mala garantovať, alebo sa tu budú robiť protiústavné a protieurópske rozhodnutia.

– Ako by ste konsolidovali vy?

Nie tým, že sa budú primárne zvyšovať dane, poplatky a odvody, ale hlavný ťah musí byť na zdravšie, čitateľnejšie a spravodlivejšie daňové prostredie, teda na boj s daňovými únikmi. Vláda má vo svojom štátnom rozpočte zakotvené znižovanie výberu DPH pri rastúcej ekonomike a rastúcej spotrebe. Toto sa musí otočiť. Ak tí, ktorí majú platiť dane a neplatia, a my uvalíme nové dane na ďalšie skupiny, tak to je nespravodlivé. Po druhé, na čo je a komu cez tisíc príspevkových organizácií v republike? Musí sociálne dávky dostávať každý alebo len ten, kto ich potrebuje? Dá sa tiež verejne obstarávať oveľa lacnejšie. My sme toto Smeru ponúkli v celkovom odhade, ktorý považujem za konzervatívny, vo výške 1,7 miliardy eur ako prínos pre verejné financie.

– Prečo potom premiér tvrdil, že tie vaše opozičné návrhy nedosahujú potrebnú sumu?

Vy mu veríte? Kto verí rečiam Smeru, tak na to veľmi skoro doplatí. Keď sa rozdávala múka ľuďom, Fico kritizoval vládu Ivety Radičovej, že z ľudí robíme žobrákov, že nie sme v Afrike. Tak týmto ľuďom už žiadna múka zdarma nepríde, ani cestoviny, ale prídu im faktúry, ktoré v sebe obsahujú aj položky na dotácie pre energetické firmy a majiteľov, ktorí ich nieže nepotrebujú, ale čakajú na ne práve preto, že im to sľúbil Robert Fico. Pozrite, koľko ľudí sa ozýva ako nespokojných. Rok 2013 bude veľmi ťažký, my ho potrebujeme zvládnuť, potrebujeme konsolidovať a ozdraviť, ale nie otráviť ekonomiku a spoločnosť.

– Čo sú teda kľúčové výzvy pre Slovensko v roku 2013?

Treba viac tvoriť a menej troviť. Tvorivá a inovatívna spoločnosť je odpoveďou na problémy doby, lebo ak nebudeme lepšie a viac pracovať, teda podporovať zamestnanosť a produktivitu práce, tú káru neutiahneme. Tých, ktorí robia, je menej, a tých, z ktorých sa stávajú závislí od štátu, pribúda. To nie je dobré. Prenášať záťaž na zamestnancov, živnostníkov, dohodárov, malých a stredných podnikateľov nie je dobré. Oni už teraz išli skôr na doraz ako s nejakými veľkými rezervami. Mám obavy, že mnohí položia svoje živnosti, že mnohé firmy odídu za hranice. Potrebujeme tiež vyrábať lacnejšie a efektívnejšie, aby sme vyšli z dlhovej krízy. Agendou, ktorá je napríklad úplne zanedbaná vo vláde, je cestovných ruch. Slovensko je na rozdiel od Česka, Maďarska a Poľska na polovičnom výkone cestovného ruchu, ktorý je najväčšou fabrikou na Slovensku, lebo z neho žije 100.000 ľudí. Mohol by to byť dvojnásobok.

– Váš klub stratil dvoch poslancov, teraz sa k vám hlási nezávislý Alojz Hlina. Imponuje vám jeho postoj?

Alojz Hlina je nezávislá osobnosť, jeho postoj mi je sympatický. Naše memorandum nebolo personifikované, ale je pozvaním pre podobne zmýšľajúcich. Ja vítam každý hlas, názor a subjekt, ktorý sa k takejto spolupráci pridá. Mnohí tvrdia, že v memorande sú staré a známe veci. Ale aj staré a známe veci nie vždy platia a sú oslabované mocou. Veď vlastnícke práva a zákonnosť Robert Fico v prvej vláde nemal problém narúšať.

– Vylučujete, že sa Alojz Hlina stane členom vášho klubu?

Tak ďaleko dnes otázka nestojí. Dohodli sme sa na základnej spolupráci s poslaneckým klubom, čo považujem za obojstranne užitočné, ale nepovažujem to za maximum, ktoré je pred nami.

– Aké je vaše novoročné želanie pre Slovensko?

Aby medzi ľuďmi bolo viac pokoja a porozumenia, ktoré môže vychádzať z toho, čo sa nazýva vnútorný pokoj založený na dobrej vôli. Ak to bude nielen v úvodných týždňoch roka, že sme prajnejší, otvorenejší, viac myslíme na druhých, tak som presvedčený, že budeme nachádzať nielen pokoj a porozumenie, ale aj odpovede na potreby doby. Prajem, aby rok 2013 bol ľudskejší, spravodlivejší a solidárnejší pre všetkých.