Svet 30. júna 2016 (HSP/Foto:freeimages.com)
Ani tie najbezpečnejšie počítate nie sú odolné voči krádeži dát. Ani izolácia od internetu totiž izraelským výskumníkom nezabránila v nenápadnom prenose informácií. Zvládli to s ventilátorom v počítači a telefónom vo vzdialenosti osem metrov, píše Dávid Voženílek na serveri Technet.
Počítače, ktoré majú veľmi dôležité zabezpečenie, sú často odpojené od internetu i nebezpečných lokálnych sietí. Takémuto postupu sa hovorí „air gap“. Jeho cieľom je zamedziť útoku na prístroj a krádeží dát. Air gap sa využíva napríklad vo vojenskej počítačovej infraštruktúre či v riadiacich systémoch v jadrových elektrárňach.
Izolácia od internetu však počítaču nezaistí dokonalú bezpečnosť. Autor pripomína, že sa o tom mohli v roku 2009 presvedčiť Iránci. Vírus Stuxnet z infikovaného USB disku im totiž údajne zničil približne pätinu všetkých zariadení pre obohacovanie uránu.
Avšak ani air gap nemusí zabrániť krádeži citlivých informácií. Pri prenášaní informácií sa dajú využiť aj reproduktory počítača, kedy sú dáta v nepočuteľnej podobe prenášané do druhého počítača mikrofónom. Preto sa dnes odporúča, aby počítač nebol vybavený reproduktormi – „audio gap“.
V hlavnej úlohe ventilátor a mobil
Nová štúdia izraelských výskumníkov ale objavila ďalší spôsob, ako sa nenápadne dostať k informáciám, ak je počítač off-line a nemá reproduktory. Izraelčania nepotrebovali žiadne špeciálne zariadenie, stačil im len mobil. Ich spôsob totiž využíva bežnú súčasť stolného počítača, a tým je ventilátor na procesore alebo v skrinke.
Na testovanie bol využitý obyčajný hardvér, počítač Dell a telefón Samsung Galaxy S4. Do počítača bol nahratý softvér, ktorý reguloval rýchlosť otáčok ventilátora a menil aj jeho zvuk. Princíp prenosu dát bol potom veľmi jednoduchý – jedna rýchlosť a jej zodpovedajúca úroveň “hluku” bola 0 a druhá 1. Softvér na počítači prenášané dáta takto zakódoval a prijímajúci telefón ich zase prevádzal späť, uvádza Voženílek.
Metóda obstála v testovaní aj v prípade hluku v okolí, ako napríklad ďalšie zapnuté počítače či klimatizácia. Testovanie prebehlo pri vzdialenosti jeden, štyri a osem metrov. Všetky tri testy dopadli úspešne. Aj pri najväčšej vzdialenosti dosiahol prenos dát 600 bitov za hodinu. Pri narastajúcej vzdialenosti bolo ale potrebné zabezpečiť väčšiu hlasitosť, a teda aj vyššie otáčky ventilátora. Pri jednom metri stačilo 1000 až 1600 otáčok za minútu, ale pri ôsmich metroch už bolo potrebných 4100 až 4500 otáčok za minútu.
Autori nazvali metódu „Fansmitter“. Vysvetľujú tiež, že by sa dala použiť pre krádež hesiel alebo šifrovacích kľúčov aj z extrémne zabezpečených počítačov. Ale stále platí: aby počítače mohli vysielať, musia byť najprv nakazené príslušným softwarom, ktorý vysielanie umožní. Mnoho príkladov však dokazuje, že dokonale zabezpečený počítač neexistuje.