Obrad sa začal modlitbami, vložením rakvy do hrobu a jeho zasypaním zeminou. Za zosnulého sa potom modlitbu za mŕtvych – kaddiš – pomodlili obaja jeho synovia Omri a Gilad.

Nad hrobom potom prejav predniesol náčelník hlavného štábu izraelskej armády Benny Ganc. Uviedol v ňom okrem iného, že Šaronovo odhodlanie formovalo izraelské ozbrojené sily. “Arik, bol si jedinečným a výnimočným veliteľom,” vyhlásil Ganc a dodal, že izraelská armáda bude pokračovať vo formovaní vojakov podľa Šaronovho príkladu.

Prítomným sa následne prihovorili obaja Šaronovi synovia. Gilad Šaron spomenul, že jeho otec zostal silný aj po smrti syna Gura, ktorý sa ako 11-ročný smrteľne zranil výstrelom z otcovej zbrane. Pokiaľ ide o otcove vojenské úspechy, Gilad vyhlásil, že otec “čas od času menil nemožné na realitu”. Dodal, že v Izraeli nie je miesto, kde by Ariel Šaron nezanechal svoju stopu.

Omri Šaron sa otcovi prihováral: “Pozri, zišli sa tu ľudia, ktorí sa skláňajú pred Tvojou pamiatkou a budú ju ochraňovať. Otec, bol si obdivuhodný.”

Na záver predstavitelia izraelského politického a vojenského vedenia, zahraniční hostia, zástupcovia diplomatického zboru a rodiny položili k Šaronovmu hrobu vence.

Pochovaniu s vojenskými poctami predchádzal štátny rozlúčkový akt v Jeruzaleme, na ktorom všetci smútoční rečníci vyzdvihli Šaronov význam pre dejiny Izraela. Po ceste na farmu bola krátka zastávka na Latrune – strategicky významnom pahorku, kde sa nachádza vojenská pevnosť.

Latrun bol počas prvej arabsko-izraelskej vojny v roku 1948 miestom prudkých bojov, z ktorých Izraelčania vyšli ako porazení a lokalita pripadla Jordánsku. Počas šesťdňovej vojny v roku 1967 ho však izraelskí vojaci bez väčších problémov dobyli. Na mieste sa nachádza pamätník s tabuľami s menami izraelských vojakov padlých vo všetkých vojnách.

Ariel Šaron, predseda izraelskej vlády z rokov 2001-06 a veterán prakticky všetkých vojen, ktoré Izrael vo svojich novodobých dejinách viedol, zomrel v sobotu vo veku 85 rokov po ôsmich rokoch strávených v kóme, do ktorej upadol v dôsledku cievnej mozgovej príhody.

V súvislosti s pohrebom na farme, ktorá leží len desať kilometrov od hraníc s pásmom Gazy, velenia izraelskej armády a polície, prijali sériu opatrení ako prevenciu pred prípadným palestínskym raketovým útokom.

Peres uviedol, že Šaronov život je spätý s dejinami štátu

Na Šaronov pohreb pricestovali delegácie z 20 krajín sveta. Spojené štáty zastupuje viceprezident Joe Biden, Britániu niekdajší predseda vlády Tony Blair. Prítomný je aj český premiér Jiří Rusnok, nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier a predseda ruskej Štátnej dumy Sergej Naryškin. Slovensko zastupuje veľvyslanec v Izraeli Radovan Javorčík.

Izraelský prezident Šimon Peres vo svojej eulógii povedal, že “Arik bol priateľ, líder, generál. Bol plecom, o ktoré sa izraelský národ mohol oprieť”.

Peres uviedol, že Šaronov život je spätý s dejinami štátu, ktorému sa obetoval. Šaron bol podľa neho vždy schopný zahnať nebezpečenstvo, ale nikdy sa nevyhýbal prijímaniu rozhodnutí. “Prijal si rozhodnutie a prišiel ako víťaz,” uviedol Peres.

Premiér Benjamin Netanjahu označil Šarona za “jedného z najväčších generálov, akých kedy izraelský národ a ozbrojené sily mali”. Pripomenul, že Šaron patril ku generácii zakladateľov štátu a ku generácii bojovníkov za jeho nezávislosť.

“Arik chápal, že v otázkach našej existencie a bezpečnosti musíme byť pevní. Týmto princípom zostaneme verní,” vyhlásil Netanjahu. Avizoval, že Izrael bude pokračovať v boji proti terorizmu a za mier, ale zároveň bude chrániť svoju bezpečnosť. Upozornil, že Izrael sa bude všetkými spôsobmi snažiť zabrániť Iránu, aby nadobudol schopnosť vyzbrojovať sa jadrovými zbraňami.

Okrem izraelských politikov Šaronovi vzdal hold aj americký viceprezident Joe Biden, ktorý zosnulého spoznal pred 30 rokmi ako mladý senátor a podľa vlastných slov veľmi rýchlo pochopil, prečo má Šaron prezývku “buldozér”.

“Bezpečnosť jeho národa bola vždy Arikovou neochvejnou misiou – neporušiteľným záväzkom pre budúcnosť Židov, či o 30 rokov alebo 300 rokov odteraz,” uviedol Biden.   Šaronovo konanie vyvolávalo vášnivé polemiky, ale on sa vždy držal svojich zásad: šiel “za svojou Severkou” a sa od nej neodchýlil. “Jeho hviezdou bolo prežitie štátu Izrael a židovského národa,” dodal Biden.

Na rozlúčkovom akte predniesol prejav aj britský expremiér Tony Blair, ako aj dvaja zástupcovia rodiny: Marit Danonová, ktorá bola Šaronovou osobnou sekretárkou, a Šimon Kahaner, ktorému Šaron kedysi velil v armáde.

Blair pripomenul, že Šaron prijímal rozhodnutia, ktorého by od neho nikto nečakal. Mal na mysli Šaronom v roku 2005 nariadený odsun izraelských osadníkov a vojakov z pásma Gazy i založenie novej centristickej strany Kadima – plány s ňou narušila práve jeho osudná cievna mozgová príhoda.

Britský expremiér uviedol, že o Šaronovi sa často hovorí, že sa zmenil z “muža vojny na muža mieru”. V skutočnosti sa nikdy nezmenil, zdôraznil Blair, ktorý je sprostredkovateľom pre Blízky východ.

Keď bolo treba bojovať, Šaron bojoval, ale s rovnakým “železným odhodlaním” vstupoval aj do rokovacích sál, aby hľadal spôsob, ako dosiahnuť mier. Šaronovým strategických cieľom podľa Blaira bol mier pre budúce generácie Izraela. “V tom nikdy nezaváhal,” zdôraznil Blair.

Táto časť rozlúčkového ceremoniálu sa skončila približne na poludnie miestneho času. Potom sa začal prevoz rakvy na farmu Chavat Šikmim na juhu Izraela.

V rámci presunu sa uskutoční ešte neverejná vojenská rozlúčka na Latrune – strategicky významnom pahorku, kde sa nachádza vojenská pevnosť.

Latrun bol počas prvej arabsko-izraelskej vojny v roku 1948 miestom prudkých bojov, z ktorých Izraelčania vyšli ako porazení a lokalita pripadla Jordánsku. Počas šesťdňovej vojny v roku 1967 ho však izraelskí vojaci bez väčších problémov dobyli. Na mieste sa nachádza pamätná tabuľa izraelským vojakom padlým vo všetkých vojnách.

Ariel Šaron, predseda izraelskej vlády z rokov 2001-06 a veterán prakticky všetkých vojen, ktoré Izrael vo svojich novodobých dejinách viedol, zomrel v sobotu vo veku 85 rokov po ôsmich rokoch strávených v kóme, do ktorej upadol v dôsledku cievnej mozgovej príhody.