“Bolo by lepšie dosiahnuť dohodu s Palestínčanmi, ale ak sa to nepodarí, treba pristúpiť k praktickým krokom, aby sa začalo sťahovanie,” dodal.
Malé bloky osád opustiť, o veľké bloky pre 350 tisíc ľudí bojovať
Izraelsko-palestínske mierové rokovania skolabovali v roku 2010 pre pokračujúcu výstavbu na Západnom brehu, ktorý Izrael obsadil v Sedemdňovej vojne v roku 1967 a na ktorom chcú Palestínčania spolu s pásmom Gazy vytvoriť svoj budúci štát.
Podľa Barakovho plánu by mal Izrael evakuovať jednostranne desiatky malých osád roztrúsených po Západnom brehu, ich obyvatelia by dostali finančné odškodnenie a nové domovy buď v ďalších osadách alebo niekde inde v Izraeli.
Veľké bloky osád, v ktorých býva väčšina z 350.000 židovských osadníkov na Západnom brehu, sú vybudované v blízkosti hraníc s Izraelom a zostali by pod jeho kontrolou. Navrhovali to už predchádzajúce izraelské vlády, ale Palestínčania to odmietli.
“Nadišiel čas prijať rozhodnutie, ktoré by nevychádzalo iba z ideológie, ale tiež z chladného rešpektovania reality,” dodal Barak.
Vicepremiér Dan Meridor to ihneď odmietol, zdôraznil, že Izrael sa nestiahne zo Západného brehu, na ktorom vybudoval 120 židovských osád, bez mierovej dohody s Palestínčanmi.
“Nemôžeme premeniť mesto Ramalláh na Gazu… znamenalo by to okamžite vojnu a krviprelievanie,” povedal Meridor.
Premiér Netanjahu návrat pred rok 1967 odmieta
Premiér Netanjahu povedal, že Izrael je ochotný urobiť “bolestivé kompromisy” pre mier, ktoré vyžadujú, aby sa vzdal “časti zdedenej židovskej vlasti”. Odmieta však návrat k hraniciam pred vojnou z roku 1967.
Barak vedie malú koaličnú stranu Atzmaut (Nezávislosť), ktorá má v 120-člennom Knesete päť kresiel. Objavili sa však úvahy, že by sa mohol pokúsiť získať pre stranu podporu centristických voličov.
Ďalšie parlamentné voľby v Izraeli by mali byť v októbri 2013, ale spory vládnej koalície pre rozpočet, ktorý musí byť schválený do marca, naznačili, že by sa mohli konať predčasne.