Už celé tisícročia ľudia vzhliadali k nočnej oblohe posiatej jasom hviezd, planét, Mesiaca, Slnka a lámali si hlavy nad otázkami: „Ako sa pohybujú? Ako sa pohybuje Slnko okolo Zeme (ešte netušili, že je to opačne)? Ako sa pohybuje Mesiac okolo Zeme?…atď.“

Od čias Kopernika potom: „Ako sa pohybuje Zem okolo Slnka? Ako sa pohybujú ostatné planéty okolo Slnka?“ A čo je príčinou ich pohybu?“

Tieto – možno povedať – existenčné otázky ľudstva riešili o.i. takí skvelí astronómovia ako v staroveku Hipparchos, Ptolemaios, Aristarchos, či v stredoveku Kopernik, Galilei, Kepler a mnohí ďalší, avšak bez úspechu.

Krátko po úmrtí Galilea Galileiho sa narodil muž, ktorý sa mal stať – podľa môjho názoru – najvynikajúcejšou postavou histórie.

Svetlo sveta uzrel v malej dedinke Woolsthorpe v stredoanglickom grófstve Lincolnshire. Keď sa narodil, tak už bol polosirotou. Jeho matka chcela, aby sa stal poľnohospodárom, ale nevlastný otec presadil, aby išiel študovať. Bol skvelým žiakom a už ako 18 ročný študoval v Cambridge a mal sa stať kňazom. Našťastie do jeho života zasiahla náhoda.

V roku 1663, keď už bol druhým rokom na univerzite, bola na nej otvorená prírodovedecká katedra a jej profesorom sa stal Isaac Barow, popredný anglický matematik. Newton sa zo zvedavosti na ňu prihlásil a čoskoro medzi oboma mužmi vznikli veľké sympatie. Mladý Isaac veľmi obdivoval neobyčajné vedomosti profesora a ten si zase veľmi zamiloval múdreho a nadaného študenta teológie, ktorý sa nadšene zaujímal o prírodné vedy.

Už po dvoch rokoch získal Newton obsiahle matematicko-fyzikálne poznatky a o jeho ďalšom osude bolo rozhodnuté. V roku 1669 už bol profesorom matematiky v Cambridge.

17. storočie bolo epochou revolučných prírodovedeckých zmien. Vedci sa prestali vo všetkom odvolávať na autoritu Aristotela a začali sami pozorovať a experimentovať. Mnohí z nich urobili významné objavy pre rodiace sa moderné prírodné vedy. Ale až Newton vypracoval komplexnú a uzavretú teóriu, v ktorej jasne postuloval, ako a čím sa riadi celý kozmos a všetky jeho objekty. Základom bola precízne formulovaná teória zákona všeobecnej gravitačnej teórie.

Podľa tohto zákona možno pochopiť a vypočítať chod všetkých mechanických makroskopických systémov – počínajúc kmitaním kyvadla, až po pohyby planét, hviezd a galaxií.

Už len samotné práce Newtona v oblasti optiky by mu boli zabezpečili popredné miesto medzi geniálnymi vedcami. Pritom nie sú ani zďaleka také dôležité, ako jeho práce v teoretickej mechanike a matematike, kde jeho najvýznamnejšou prácou je objavenie integrálneho počtu. Potreboval ho pre dokazovanie svojej gravitačnej teórie – a tak si ho jednoducho vytvoril.

Newton bol geniálnym experimentátorom so šošovkami, prizmami a zrkadlami. Svojimi experimentami dokázal, že slnečné svetlo nie je niečím jednoduchým, ale že sa skladá z rôznych spektrálnych farieb, ktoré majú odlišné koeficienty lomu.

V oblasti mechaniky, ktorá bola jeho absolútnou doménou, však Newton dokázal priam neuveriteľné. Bol tu priekopníkom mnohých fascinujúcich ideí. Napríklad ako prvý postuloval základné pohybové zákony kinematiky. Z týchto zákonov sa potom už rýchlo mohla vyvinúť celá moderná fyzika a astronómia a čoskoro i astrofyzika. A v podstate tieto zákony ovplyvnili všetky vedecké disciplíny, lebo ich základom sa stal mechanický model, založený na prísnej kauzalite medzi príčinou a následkom.

Newtonove pohybové zákony ovplyvnili rozhodujúcim spôsobom aj celý svet modernej techniky a tým zanechali aj hlboké stopy vo všetkých životných trendoch našej modernej spoločnosti.

Ešte počas Newtonovho života sa jeho zákony aplikovali veľmi účinne a úspešne v astronómii. V roku 1687 publikoval Newton svoju prevratnú, takpovediac svetobornú prácu Matematické princípy prírodovedeckej filozofie, ktorá bola vo vedeckom svete prijatá s veľkým obdivom a nadšením.

Dielo je znamenite matematicky fundované a obsahuje tri základné axiomy a síce pre jeho teoretickú mechaniku, pre jeho brilantný zákon gravitácie a pre jeho matematické teórie, podľa ktorých je možné presne vypočítať pohyby planét okolo Slnka, i pohyby mesiacov okolo planét, ako aj ich exaktné polohy  v časoch budúcich i minulých.

Bol to teda geniálny Isaac Newton, kto navždy vyriešil hlavný a mimoriadne zložitý problém astronómie a jej kinematiky a dynamiky.

Početní jeho súčasníci, ale aj vedci nasledovných storočí, ako napr. Mach, Laplace, Bohr, Heisenberg, Einstein a mnohí ďalší ho považovali a vyhlasovali za najväčšieho génia, aký kedy žil.

Jeho kolosálny prínos pre ľudstvo spočíva v tom, že spojil chaotickú a v mnohom protichodnú množinu neúplných teórií, nelogických špekulácií a dohadov polovedeckého a pseudovedeckého charakteru do jednoliateho, exaktného, perfektne logického a uzavretého, dokonale vedeckého systému.

Newtonov presne fungujúci zákon akcie a reakcie sa neskôr stal princípom pohybu všetkých raketových motorov a umožnil aj lety do medziplanetárneho priestoru. Newton ovplyvnil svojím geniálnym a neobyčajne rozsiahlym dielom či už priamo alebo nepriamo myslenie a konanie každého, kto sa na Zemi narodil.

Ovplyvnil nielen prírodné vedy a techniku, ale jeho myšlienkový model prenikol aj do politiky, umenia, náboženstva, psychológie, medicíny a fakticky do každej úrovne života ľudí.

Isaac Newton totálne naplnil prorockú výpoveď svojho veľkého krajana Francisa Bacona, žijúceho sto rokov pred ním, ktorý prvý predpovedal, že prírodné vedy a technika zmenia svet a ľudstvo na nepoznanie.

Newton je pochovaný vo Westminter Abbey a bol prvý vedcom, ktorý bol tak poctený.

Roman Bednár