Írska vláda už nemá dostatok ubytovacích zariadení určených pre žiadateľov o azyl. Preto sa uchýlila k umiestňovaniu novopríchodzích do hotelov – za cenu značných nákladov pre írskych daňových poplatníkov – a do stanov, keďže krajina sa snaží zvládnuť dopyt.

Írsko zaznamenalo v roku 2022 rekordný počet žiadostí o azyl, pričom ministerstvo spravodlivosti zverejnilo údaj, ktorý bol šesťkrát vyšší ako v predchádzajúcom roku. Imigrácia do krajiny dosiahla 15-ročné maximum.

Keďže vláda nezaviedla potrebnú infraštruktúru na zvládnutie takéhoto počtu, írski občania vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoje obavy a hnev nad tým, čo považujú za neudržateľnú mieru prisťahovalectva. Masívny prílev ľudí vytvára tlak na verejné služby a sociálne bývanie a okrem toho vyvoláva sociálne napätie spôsobené novými príchodcami, ktorí nepoznajú írsky spôsob života.

Integračný proces bol nepochybne sťažený tým, že vláda nezabezpečila potrebné opatrenia pred otvorením dverí krajiny pre nových prisťahovalcov, a tí, ktorí sú proti rekordnému počtu žiadateľov o azyl na celom svete, sa domnievajú, že ich umiestnenie v hoteloch vo vidieckych oblastiach má vážne bezpečnostné problémy. Tvrdia tiež, že napínanie sociálnych služieb na prijímanie nových príchodzích, keď je ponuka bytov a zoznamy čakateľov na sociálne byty preplnené, je jednoducho nespravodlivé.

Írsko už čelí kríze v oblasti bývania

Na to, aby sme si nedávne protesty proti miere príchodu novopríchodzích predstavili z inej perspektívy, sa stačí pozrieť na bytovú krízu, ktorá krajinu zachvátila. Bývanie je vo všeobecnosti v celom Írsku na hranici dostupnosti, pričom pokles počtu dostupných nájomných nehnuteľností vedie k závratne vysokým nájomným v zostávajúcich nehnuteľnostiach, najmä v Dubline.

Podľa Ronana Lyonsa, profesora na Trinity College v Dubline a odborníka na bývanie, bude musieť írska vláda takmer zdvojnásobiť svoj súčasný záväzok stavať 28 000 nových domov ročne na 42 000 – 62 000, aby sa prispôsobila rastúcemu počtu obyvateľov krajiny v priebehu nasledujúcich 30 rokov.

Podproblém sociálneho bývania tiež vyvoláva znepokojenie. Denník Irish Times v novembri minulého roka informoval o tom, že v období rokov 2017 až 2021 pribudne v štyroch radách írskeho hlavného mesta len 200 domov ročne do fondu sociálneho bývania, čím na zoznamoch čakateľov na sociálne bývanie zostanú tisíce ľudí, ktorí prakticky nemajú šancu.

K tomu sa pridávajú oficiálne správy o bezprecedentnom počte 11 397 ľudí v útulkoch pre bezdomovcov v celej krajine v októbri minulého roka. Potom je jasné, prečo už toho majú ľudia dosť a veria, že krajina je plná.

Podobne ako v prípade mnohých iných európskych krajín, ktorých vlády sa uchýlili k blokovaniu hotelov, aby uspokojili prílev nových návštevníkov, predstavuje nadchádzajúca turistická sezóna časovanú bombu. Hoteliéri buď odmietnu nové vládne zmluvy o ubytovaní žiadateľov o azyl, alebo využijú situáciu a vydierajú tých, ktorí platia účet – v konečnom dôsledku írskych daňových poplatníkov.

Výkonný riaditeľ Írskej rady pre cestovný ruch nedávno pre RTÉ uviedol, že 28 % všetkých lôžok v cestovnom ruchu v regionálnom Írsku je v súčasnosti obsadených ukrajinskými utečencami alebo žiadateľmi o azyl, a vyzval írsku vládu, aby urýchlene predložila komplexný plán na ochranu odvetvia cestovného ruchu, na ktorom je írska ekonomika do veľkej miery závislá.

Ako plánuje vláda riešiť azylový chaos?

Počúva vláda? Zdá sa, že nie, keď vezmeme do úvahy najnovšie vyjadrenia nedávno vymenovaného ministra pre integráciu Joea O’Briena, ktorý tento mesiac pre Irish Independent povedal, že v budúcom roku očakáva podobné počty novopríchodzích, a to napriek tomu, že minister pre integráciu Roderic O’Gorman varoval pred “veľmi reálnym rizikom”, že novopríchodzí budú musieť prespávať na ulici.

O’Gorman hovoril o tom, že prijímacie centrá pre azylantov sú naplnené do posledného miesta, a dodal, že vláda uprednostňuje rodiny s malými deťmi pri hľadaní vhodného bývania. Nevyhnutným dôsledkom toho však bude, že írska spoločnosť zostane so skupinami rozhnevaných dospelých mužov potulujúcich sa po uliciach, čoho sa írski demonštranti právom obávajú.

Ministerstvo pre deti, rovnosť, zdravotné postihnutie, integráciu a mládež tento týždeň oznámilo, aby “tí, ktorí uvažujú o hľadaní útočiska v Írsku a ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na bezpečných miestach, v súčasnosti do Írska necestovali”. Zdá sa, že ide o prázdne slová vlády, ktorá odmieta prijať radikálne opatrenia potrebné na to, aby zabránila ďalšiemu prehlbovaniu krízy.

Mnohí členovia írskeho establišmentu sa snažia odmietnuť masové protesty po celej krajine, ktoré sú proti plánom ponechať dvere otvorené, ako protesty pochádzajúce od krajne pravicových extrémistov a populistická Strana írskej slobody obvinila “politickú a mediálnu triedu” krajiny, že sa “zapája do kampane démonizácie obyčajných ľudí”. V skutočnosti sa však mnohí naprieč oboma stranami diskusie zhodujú, že azylový systém je nefunkčný a tento rok sa ho nepodarí napraviť prijatím rovnakého prístupu.

Začiatkom tohto mesiaca šéf Vysokého komisára OSN pre utečencov v Írsku Enda O’Neill priznal, že azylový systém v krajine sa “rýchlo rozpadá”, a varoval, že “ak to chceme zmeniť, je potrebný naliehavý zásah na najvyšších úrovniach vlády”.

Azylovú krízu si spôsobila liberálna írska vláda sama a je jasné, že na zastavenie prílevu utečencov je potrebná radikálna zmena prístupu. Ak sú však nedávne šumy vo vnútri vlády, ktoré naznačujú neochotu zmeniť taktiku, presné, vina za prekročenie bodu zlomu na trhu s bývaním, nevyhnutný ďalší nárast sociálneho napätia a vysoko pravdepodobný nárast protiimigračných nálad bude jednoznačne na strane vlády.