“Jediné riešenie (pozn. Iránskeho problému) je nová a lepšia dohoda, ktorá by sa týkala všetkých aspektov hrozby zo strany Iránu. Tieto hrozby sú vyložené v 12 požiadavkách, o ktorých, ako povedal prezident Donald Trump a minister zahraničia Mike Pompeo, sme pripravení diskutovať. Iránski lídri vedia, ako sa s nami spojiť,” oznámila oficiálna hovorkyňa ministerstva Morgan Ortagus na tlačovej konferencii.
Zároveň zopakovala, že Irán musí byť zodpovedný za svoje početné hrozby, jeho sľuby o vystúpení zo Spoločného komplexného akčného plánu (Joint Comprehensive Plan of Action, JCPOA) sú krokom zlým smerom.
Pri prvom výročí amerického vystúpení z jadrovej dohody (8. mája) Irán ohlásil ukončenie plnenia mnohých dobrovoľne prijatých záväzkov, ktoré vyplývali zo spoločného komplexného akčného plánu. Týkali sa časti zásob obohateného uránu a ťažkej vody.
V Iráne vysvetlili, že opatrenia boli prijaté kvôli americkému porušeniu jadrovej dohody a zavedenie sankcií proti Teheránu. Podľa Teheránu za tým väzia tiež vzniknuté problémy s tým, že ostatní členovia JCPOA (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Čína a Rusko) nie sú schopní situáciu vyriešiť. V tejto súvislosti Irán dal spomenutým štátom 60 dní na zabezpečenie záujmov Teheránu a sľúbil, že sa v takom prípade vráti k plneniu záväzkov.
Ak štáty nezabezpečia záujmy Iránu, Teherán oznámil, že zastaví modernizáciu reaktora v Araku, čo tiež bolo súčasťou dohody, a vzdá sa obmedzenia úrovne obohateného uránu.
Snaha zachrániť dohodu
Presne rok po tom, čo Washington odstúpil od jadrovej dohody, podľa ktorej Teherán obmedzuje svoj jadrový program výmenou za zrušenie ekonomických sankcií, dal Irán 9. mája ďalším signatárom 60-dňové ultimátum. Pokiaľ do 7. júla neprijmú opatrenia, ktoré ochránia Irán pred sankciami, tak začne obohacovať urán viac ako na 3,67%.
V Teheráne sa bude Maas snažiť presvedčiť svojich iránskych náprotivkov, aby dali Európskej únii viac času na spustenie mechanizmu pre obchodné transakcie INSTEX, ktorý má obísť americké sankcie. Avšak aj v prípade, že by mechanizmus fungoval, nemôžu európske vlády nútiť európske spoločnosti, aby obchodovali s Iránom. Tie zatiaľ dávajú od Islamskej republiky ruky preč v obave pred americkými sekundárnymi sankciami.
Medzitým americké sankcie spôsobili Iránu znateľné straty. Export ropy sa prepadol, rovnako ako aj iránska mena riál. Zem sužuje inflácia a objavil sa dokonca deficit liekov a potravín.
V máji iránsky prezident Rúhání uznal, že súčasné americké sankcie drví ekonomiku krajiny viac ako vojna s Irakom v 80. rokoch.
“Čelíme nebývalému tlaku našich nepriateľov v dejinách našej islamskej revolúcie,” uviedol.
Napätie eskaluje
Situácia okolo Iránu sa začala vyhrocovať po tom, čo USA poslali do Perzského zálivu lietadlovú loď Abraham Lincoln a bombardéry B-52. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton: “Týmto spôsobom Washington vysiela jasný a nezameniteľný signál iránskemu režimu, že akýkoľvek útok na záujmy Spojených štátov alebo ich spojencov bude prijatý bez ľútosti.” Aké presne záujmy alebo spojenca mal na mysli, však nespresnil.
V máji došlo k bombovému útoku na tankery Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie. Bolton 29. mája vyhlásil, že pri útoku boli použité námorné míny, ktoré “takmer určite pochádzali z Iránu”.
Bolton už mnoho rokov presadzuje zmenu režimu v Teheráne. V jednom sa svojich posledných vyhláseniach však americký prezident Donald Trump uviedol, že chce iba Iránu zabrániť v získaní jadrových zbraní a dodal, že je pripravený na dialóg s prezidentom Rúháním.
Americký minister zahraničia Mike Pompeo tiež uviedol, že USA sú pripravené rokovať s Iránom bez predbežných podmienok. Avšak dodal, že sa Irán musí začať správať ako “normálne krajiny”.
Po Maasovej návšteve sa do Theránu vydá aj Šinzó Abe. Ten sa pokúsi zohrať úlohu sprostredkovateľa. USA síce boli znepokojené obyčajnou návštevou politického riaditeľa nemeckého ministerstva zahraničia Jensa Plötnera v Iráne, ktorý mal pripraviť návštevu svojho šéfa, ale Abeovu diplomatickú iniciatívu Washington uvítal.