Môj profil 
Predplatné
Boltonova funkcia umožňuje, že máme možnosť takmer každodenne sledovať vyjadrenia amerického politika, trpiaceho podobne ako svojho času John McCain prehnanými pocitmi velikášstva. John Bolton sa na adresu Irána nechal počuť, že “USA budú na Irán tlačiť ako na citrón, pokiaľ z neho nevyletia všetky kôstky”.
Podobné politické vyjadrenia vychádzali svojho času z dielne nacistického Nemecka a Európa má z veľkohubými vyhláseniami amerických politikov už dostatok skúseností. Čo však dráždi Boltona na Iráne? Irán okupuje okolité štáty, financuje farebné revolúcie, rozmiestňuje svoje vojenské základne okolo USA, ktoré ohrozujú americkú nezávislosť, teroristicky bombarduje Izrael, alebo na medzinárodnej scéne porušuje medzinárodné zákony?
Samozrejme že nie. Irán sa na rozdiel od USA a Izraela správa v súlade s medzinárodným právom a korektne dodržiava všetky zákony. Americkí lídri však neustále voči Iránu útočia, jednostranne odstúpili od jadrovej dohody s Iránom z roku 2015, plnia predstavy protiiránsky zameranej izraelskej lobby v USA, odstavujú Irán od systému SWIFT, zvyšujú neustále protiiránske sankcie.
Americká paranoja dostihuje obludné rozmery a dúfajme, že čoskoro pod vplyvom rozvinutej paranoje spácha sebevraždu ďalší americký politik, podobne ako svojho času spáchal sebevraždu James Forrestal, ktorý bol v roku 1949 krátko aj ministrom obrany USA. Forrestal sa dostal kvôli svojím psychickým problémom do psychiatrickej nemocnice, ani tam však nebol pred Rusmi v bezpečí a s výkrikom “The Russian are coming” vyskočil von oknom zo 16 poschodia. Dnes by sa samozrejme prípadná sebevražda správne mala niesť v duchu, že prichádzajú Iránci.
K americkým agresívnym útokom voči Iránu sa zdržanlivo stavajú aj americkí partneri na Západe. Francúzsko a Nemecko s kyslým úsmevom sledujú americké aktivity, proti odmietnutiu jadrovej dohody s Iránom a sankciám sa vyslovili opatrne dokonca aj Briti. Samozrejme Rusi a Číňania americkú politiku voči Iránu otvorene odmietajú. John Bolton však potrebuje, aby americké sankcie postihli všetkých, ktorí budú s Iránom obchodovať, konkrétne aby postihli všetkých kto chce obchodovať s iránskou ropou. Je to pochopiteľné, americké spoločnosti Exxon Mobil, Amoco, Chevron. Occidental Petroleum a i. podporili Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách a požadujú, aby im Trump ich pomoc splatil.
Američania už zaviedli sankcie voči 700 iránskym spoločnostiam, ktorých činnosť úzko súvisí s iránskym ropným priemyslom. Pod sankciami sa ocitli aj iránske transportné spoločnosti, ktoré riadia činnosť iránskych tankerov či iránska Centrálna banka. Samozrejme americké sankcie robia Iránu problémy a zčasti sa negatívne odrazia aj na životnej úrovni Iráncov.
Irán už však má s podlosťami Západu priamu a dlhodobú skúsenosť. Po prevrate v roku 1979 Američania a Briti ukradli napríklad všetko iránske zlato, ktoré sa nachádzalo v západných bankách a odmietajú toto zlato Iránu vrátiť. (Rovnako Američania ukradli zlato nielen Iraku či Lýbii, ale aj Nemecku). Sankcie z roku 1979 voči Iránu boli podstatne tvrdšie ako sankcie dnes. Ani v roku 1979 však americké sankcie nefungovali tak, ako si Američania predstavovali, Irán vtedy podržali Rusi a Číňania. To isté sa deje aj dnes, Rusko a Čina sa americkými sankciami nedajú rušiť, ďalej odkupujú iránsku ropu a distribuujú ju vo svete, samozrejme Iránci Rusom a Číňanom predávajú ropu za nižšie ceny, takže americké sankcie pomáhajú nepriamo aj Rusku a Čine. Strach z amerických sankcií však odstavil od iránskej ropy európske spoločnosti, tie nemajú možnosti dostať sa k iránskej rope priamo Pokiaľ však budú európske spoločnosti kupovať ropu od Ruska alebo Číny, budú kupovať aj iránsku ropu, ktorú Rusi vo veľkom odkupujú (objavujú sa dokonca aj názory, že od Rusov a Číňanov iránsku ropu odkupujú aj Američania a tí ju potom predávaju niekoľkonásobne drahšie napríklad Poliakom, alebo prípadne iným hlupákom, ktorí prejavia svoj záujem)
Irán odpovedá Američanom aj politicky. Iránsky prezident Hasan Ruháni doslovne uviedol: “Američania dúfajú, že zabránia exportu iránskej ropy pomocou sankcii. Nie je to ani praktické a ani možné. Irán má dostatok možností predávať svoju ropu, efektivita amerických sankcií nebude nikdy vysoká. Američania utrpia neúspech a nepodarí sa im Irán zraziť na kolená”. Podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammada Javida Zarifa, ktorý na svojom účte v Twitteri napísal: “Šikanovanie USA sa Američanom vráti ako bumerang. Nakoniec nebude izolovaný Irán, ale izolované budú USA, ktoré nemajú priateľov vo svete. Nezákonné a nespravodlivé americké sankcie budú ešte menej účinné ako sankcie OSN pred jadrovou dohodou z roku 2015”.
Američania sa teda všemožne snažia sankciami zabrániť Európe dostať sa k iránskej rope a snažia sa sankciami vyhrotiť ekonomickú i politickú situáciu v krajine natoľko, aby sa v Iráne rozhoreli vnútorné nepokoje. Dva pokusy o “farebnú revolúciu” však už Američanom v Iráne v poslednej dobe nevyšli, následne iránska tajná polícia a armáda značne preriedila rady izraelských a amerických agentov v Iráne. A americký denník Iran Daily otvorene hovorí: “Máme veľké množstvo alternatív ako obísť americké sankcie, pretože existuje čoraz viac krajín, pre ktoré začína byť veľmi nevýhodné plniť americké predstavy a nechcú si nechať diktovať nevýhodné podmienky.
Okrem Ruska ostentatívne na americké sankcie “kašlú” aj Číňania. Čínska ekonomika potrebuje obrovské množstvá ropy, plynu, elektriny a Irán dodáva Číne až 1/3 ropy, ktorú Čína potrebuje. Pre Číňanov rovnako ako pre Rusov je výhodné, že Iránci museli čiastočne znížiť ceny a Rusko, Čína a Irán sú čoraz bližšie k momentu, kedy začnú obchodovať s ropou v národných menách a odstavia USD.
Irán v režime protiiránskych sankcií fungoval aj v období enormného tlaku Západu (2008 – 2015), pričom veľmi ťažké pre Irán bolo obdobie 2008 – 2012, kedy nebol ruským prezidentom Putin a Čína sa obávala otvorene proti silnému Západu vystupovať. Od roku 2012 sa tlak na Irán zo strany Západu začal postupne znižovať a od vstupu Ruska do sýrskej kampane v roku 2015 sa možnosti Američanov diktovať svetu svoje predstavy značne zmenšili. Irán si vydýchol a dokonca zintenzívnil svoj vplyv na Blízkom východe, kde podporuje Bašára Ašada a šiítov, ktorí sú terčami amerických a izraelských útokov.
Svojho času sa na margo kapitalistického sveta cynicky a tvrdo vyjadril Karol Marx. Ten povedal že pri možnosti 300% zisku neexistuje taký zločin, ktorého by sa kapitál nedopustil a to aj napriek tieňu šibenice. Marxove slová dnes platia rovnako ako pred takmer 150 rokmi a žiadne americké sankcie nezabránia európskym a ázijským spoločnostiam obchodovať s iránskou ropou, keď im z toho plynie možnosť obrovského zisku. A Američania sami nemajú dostatok možností kontrolovať a prinútiť svojích partnerov, aby americké sankcie neobchádzali. Lacná iránska ropa a plyn sú priveľkým lákadlom, iránsku ropu budú predávať jednoducho iní prostredníci.
Snahy Američanov odstaviť Irán od Swift sú teda namierené proti Európanom, aby Európania nemohli priamo s Iránom obchodovať. Európa však už americké sankcie obchádza a najmä nemecké spoločnosti veselo obchodujú s iránskou ropou cez Číňanov. Číňania tak predávajú Západu ropu z Ruska a Iránu, ktorú sa snažia Američania vytlačiť z trhov a sami pokojne odkupujú v obrovských rozmeroch ruskú a iránsku ropu. Jediným hlupákom v tomto vzorci, ktorý ostáva mimo hru sú teda Američania a tým sa darí rýchlo píliť aj ďalší konár pod sebou, tentoraz v podobe petrodolára. Plnohodnotný predaj ropy a plynu mimo USD je už pred dverami, Rusi, Číňania a Irán su pripravení obchodovať v národných menách s ropou a plynom v plnom objeme od budúceho roku 2019.
Iránsky prezident Hasan Ruháni vo svojom prejave namierenom proti primitívnemu presadzovaniu amerických sankcií na záver uviedol. “Americké sankcie nemajú žiaden veľký vplyv na iránsku ekonomiku. Sú však elementom psychologickej vojny, ktorým sa USA snažia zatlačiť na svojích spojencov aby s Iránom neobchodovali”. Podľa viacerých expertov majú navyše americké sankcie bežných amerických voličov presvedčiť, že USA sú stále dôležitou veľmocou.
Ako hovorí známe príslovie. Psy štekajú, no karavána ide ďalej. Iránska ekonomika je s ruskou čí , čínskou pomocou a so záujmom Európy obchodovať s Iránom (napriek americkým zákazom) schopná americkým útokom odolať.
.jpg)
