Ako frázovitý príhovor európskeho funkcionára, ktorý býva „povinnou jazdou,“ je to ešte dobré, ale ako realita, kde spomínaná bujnejúca a prísne religiózna komunita na nejaké predstavy štátu kašle, príliš nie. Rasmussen ešte povedal: „Keď som bol na strednej škole, v Dánsku bolo 50 tisíc ľudí nezápadného pôvodu. Dnes ich je vyše pol milióna. V priebehu jednej generácie sa naša krajina zmenila.“

Ako rozsiahly je tento problém odhalila nedávna anketa Integrations Barometer 2018, publikovaná samosprávou hlavného mesta Kodaň, merajúca stupeň integrácie medzi mladými ľuďmi „mimoeurópskeho“ (radšej sa zamlčuje, že zväčša moslimského) pôvodu. Ukázala, že takmer tretina osôb vo veku 18-29 rokov (31 %) je presvedčená, že „náboženské a kultúrne zákony musia byť dodržiavané, aj keď sú v rozpore so (štátnym) zákonom.“ Odpoveďou pre nich zjavne je islamské právo šaría, ktoré by dostalo zelenú. Štatistika predstavuje nárast od roku 2016, keď rovnaký prieskum zistil 24 % takýchto odpovedí.
„Veľmi ma znepokojuje, že čoraz viac mladých Kondančanov nepodporuje našu demokraciu,“ uviedla pre televíziu TV2 kodanská primátorka pre integráciu a zamestnanosť Cecilia Lonning-Skovgaardová, ktorá v rámci svojej systémovej indoktrinácie doposiaľ nezistila, že „bezbrehá liberálnosť“ najmä voči mimovládkami a médiami chráneným cudzorodým prisťahovalcom v konečnom dôsledku znamená genocídu a vyhnanstvo domáceho obyvateľstva na vlastnom území.
Nedávno sa napríklad ukázalo, že výbor pod vládnym ministerstvom pre cirkevné záležitosti, ktorý je formálne zodpovedný za schvaľovanie stavby mešít v Dánsku, vydával schválenia bez toho, aby zisťoval, či „mešity sú ovládané zo zahraničia“ alebo sú v nich dodržiavané základné ľudské práva a podmienky.
Schválenie znamená, že mešita sa stáva oprávnenou pre daňové výhody a je povolené doviezť do európskeho štátu zahraničných kazateľov na základe špeciálnych víz. V centre pozornosti bola najmä mešita imáma Aliho (Imam Ali Mosque), otvorená v roku 2015 ako najväčšia v Dánsku, ktorá má dva 32-metrové minarety, hodnotu 80 miliónov dánskych korún (11 miliónov eur) a dokáže prijať 1500 ľudí.
Noviny Jyllands-Posten odhalili, že v roku 2002, keď združenie Ahlul Bait, stojace za touto mešitou, požiadalo o schválenie ako náboženské spoločenstvo, malo vo svojich zásadách ustanovenie, podľa ktorého funguje pod dohľadom iránskeho najvyššieho vodcu, ajatolláha Aliho Chomejního.
Spočiatku dánske ministerstvo otáľalo, ale stačilo, aby Ahlul Bair prepísal stanovy a štátny orgán žiadosť opečiatkoval. Jeden z bývalých členov výboru, profesor práva Jens Elo Rytter, z výboru na protest odišiel: „Sedel som tam s jasným dojmom, že tieto asociácie si dobre odviedli papierovú robotu. Ale čo sa v nich skutočne dialo, nikto nemohol vedieť.“
„Často sme videli, že pasáže boli mazané a mali sme pocit, že niektoré organizácie len zmenili stanovy, aby vyhovovali našim požiadavkám,“ povedal dlhoročný predseda výboru Armin W. Geertz. Nedávno sa vyššie spomenutá mešita odmietla dištancovať od iránskeho imáma Mansoura Leghaeia, ktorý v nej často kázal, ale v roku 2018 dostal zákaz vstupu do Dánska na dva roky, keď napísal na webstránku o oprávnenosti násilia na ženách a manželkách.
V roku 2016 boli zavedené rôzne iniciatívy proti náboženským kazateľom, ktorí sa snažili „podkopávať dánske zákony a hodnoty“ na základe premisy, že len jednotliví kazatelia sú tzv. radikáli alebo extrémisti.
Očividne naivní vládni predstavitelia nezohľadnili skutočnosť, že „miestni moslimovia“ možno nebudú súhlasiť práve s miernymi náboženskými vodcami a boli by oveľa spokojnejší, keby sa pred nich postavili imámovia, ktorí kážu zásady v rozpore s európskymi zákonmi a tradíciami v danom štáte.
Igor Kratochvíľ



















