Ilúzia západnej protičínskej jednoty je krehká

Bratislava 27. novembra 2022 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP/dpa-Christophe Gateau)

Časopis Foreign Policy nedávno uverejnil článok s názvom “Olaf Scholz podkopáva západnú jednotu v otázke Číny”. V článku sa tvrdilo, že Scholzov prístup “Nemecko v prvom rade” zmiatol vývoj politiky jeho koaličnej vlády voči Číne a odcudzil partnerov v Európe i mimo nej. Ďalej sa v ňom uvádza, že demokratické mocnosti musia zosúladiť svoju rétoriku a politiku v otázke Číny, aby k rokovaciemu stolu pristupovali z pozície sily

V tomto článku sa opakuje klišé so sebapresadzovaním a hegemonistickým myslením. Toto myslenie zdôrazňuje, že západných spojencov treba odsúdiť, ak nie sú dôsledne pripútaní k USA, a postaviť ich do pozície, byť kritizovaní, ak to, čo robia, nie je v súlade s potrebami USA.

Nemecko chce ukázať, že má určitú mieru autonómie vo svojej politike voči Číne, pričom tento článok je zjavne proti tomu. Autori pracujú pre Austrálsky inštitút pre strategickú politiku (ASPI), organizáciu so sídlom v Canberre. Táto organizácia zastáva protičínsku líniu. Autori akoby naznačovali, že konečné slovo má len Washington, zatiaľ čo ostatné krajiny nemôžu sami rokovať s Čínou. Takáto hegemonistická logika netoleruje nezávislosť spojencov. To znamená, že USA nemôžu stratiť žiadne páky na potlačenie Číny a európske krajiny sa nemôžu spoliehať na nikoho iného okrem Washingtonu.

Z pohľadu Nemecka majú všetky krajiny svoje vlastné národné záujmy. Žiadna krajina na svete vrátane USA nemá právo používať svoje vlastné záujmy na určovanie záujmov iných krajín. Cieľom článku je zjavne znevážiť Nemecko, významného hráča v medzinárodnom spoločenstve, ako nasledovníka a vazala USA.

Z pohľadu Číny má Nemecko obrovský trh a rôznorodú politiku v oblasti hospodárstva, bezpečnosti a diplomacie. Čína bude priateľom a partnerom väčšiny krajín sveta. Autori tohto článku Nemecko nehorázne očierňujú, čo svedčí o ich hlboko zakorenených predsudkoch voči Číne. Odráža to aj iracionálny postoj síl, ktoré za nimi stoja a ktoré sú v medzinárodnom spoločenstve deštruktívne.

Čína nikdy nebola nepriateľom Západu. Hoci niektoré západné krajiny môžu prejavovať tendenciu k obchodnému protekcionizmu, nesledujú hegemonistické ideológie ako USA, takže v ich vzťahoch s Čínou nedôjde k zásadným konfliktom. Tento článok Foreign Policy však v ľuďoch vyvolal ilúziu, že Západ je jeden celok a Čína je na opačnej strane, povedal pre Global Times Lü Xiang, výskumný pracovník Čínskej akadémie spoločenských vied.

Autori sú starí harcovníci v slovných hračkách očierňovania Číny. Nezabudli zdôrazniť, že “diplomatická spolupráca s Čínou je rozhodujúca, najmä keď sa západné vlády pohybujú v čoraz napätejších vzťahoch s touto krajinou. Otázkou je, ako to urobiť.”

Pekinský expert na medzinárodné vzťahy poznamenal, že angažovanosť, o ktorej autori hovoria, nie je snahou dosiahnuť s Čínou vzor rovnosti a reciprocity, ale skôr spôsobom, ako spojencom ukázať, že USA nie sú také zlomyseľné. Cieľom je využiť angažovanosť ako zásterku.

Scholzova návšteva v Číne vyvolala v západných krajinách efekt, ktorý povzbudí viac spojencov USA, aby robili nezávislé rozhodnutia na základe vlastných záujmov, a nie podľa pozície a noriem Washingtonu. Keďže čoraz viac európskych krajín a dokonca aj niektorí spojenci USA v Ázii majú užšie hospodárske väzby a kultúrnu výmenu s Čínou, určite sa budú cítiť znechutení tým, že USA ťahajú do tábora proti Číne ďalšie krajiny, uviedol expert z Pekingu.

Bez ohľadu na to, ako niektoré sily kritizujú Berlín, je ťažké zastaviť čoraz viac krajín pred spoluprácou s Čínou. To nielenže ukazuje, že údajná protičínska jednota vytvorená USA je neuveriteľne krehká, ale odráža aj obavy USA.

USA sa stretli s neúspechmi pri získavaní spojencov proti Číne. Preto sa opäť objavili sily ako ASPI, ktoré podporujú nepriateľské nálady voči Číne. Logika hegemónie však nie je v medzinárodnom spoločenstve predajná.