Všetko začala Lucia Žitňanská, ktorá podpísala ID ako ministerka rezortu spravodlivosti za tzv. pravicovej vlády Radičovej podpísala za Slovensko dohovor Rady Európy, ktorý má bojovať proti násiliu na ženách. To že problému násilia na ženách je venovaných v ID pár riadkov skoro nikoho z politikov vtedy netrápilo, podobne ako skutočnosť, že právny systém tieto veci riešil. Podpis dohovoru, vraj však nič neznamenal. Nasledovať malo jeho prerokovanie vládou a potom ratifikácia v národnom parlamente.

Pilátovské uznesenie NR SR z 29. marca 2019 o tom, že SR sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách  a domácemu násiliu a o boji proti nemu, poveruje predsedu NR SR a aby informoval vládu SR o tomto uznesení. Text tohto uznesenia, ktoré v skutočnosti nič nerieši ale tvári sa, že rieši je k dispozícii:

Hlasovanie poslancov jednotlivých politických strán či nezaradených poslancov voči voličom nie je celkom signifikantné, okrem tých poslancov politických strán, ktoré boli ideologicky proti tomuto uzneseniu a jasne chcú jeho ratifikáciu. Niektorí sa na hlasovaní nezúčastnili, niektorí nehlasovali a niektorí sa zdržali. Z ich strany rafinované, ba dokonca veľmi rafinované najmä pre budúcnosť v politike. Ľudovo povedané ani ryba ani rak. Pred voľbami je pre hodnotovo orientovaných voličov dobré aby si prezreli obe hlasovania poslancov, najmä tých, ktorí sa pasujú za kresťanov a konzervatívcov.

Politická tragikomédia pokračovala 28. 11.2019 prijal na návrh poslancov SNS uznesenie o Istanbulskom dohovore. Išlo o návrh poslancov SNS, v ktorom sa nesúhlasí s tým, aby SR bola prostredníctvom rozhodnutí a opatrení EÚ viazaná Istanbulským dohovorom. Text unesenia, ktoré má opäť pilátovský charakter a je v skutočnosti právne bezvýznamný (podobne ako ten predošlý) je tu.

Hlasovanie poslancov jednotlivých politických strán je tiež k dispozícii tu.

O čo vlastne vtedy išlo? Európsky parlament (EP) totiž opäť vyzval členské štáty Európskej únie (EÚ) na jeho urýchlenú ratifikáciu, čom pokračoval vo vytváraní nátlaku na tie štáty EU, ktoré ho neratifikovali. Za uznesenie hlasovalo 500 poslancov, 91 bolo proti a 50 sa zdržalo hlasovania. A tak sa téma vrátila na stôl slovenskej parlamentnej politiky. Vláda SR zobrala na rokovaní na vedomie uznesenie NR SR k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Čo to v praxi znamená pre SR? Opäť nič lebo nič sa nerieši. Prečo?

NR SR síce nesúhlasí s tým, aby SR bola viazaná ID, ale neodmieta ho jednoznačne napríklad tým, že prebehne jasné a konečné hlasovanie o ratifikácii, v ktorom by ho NR SR odmietla. Politicky momentálne NR SR vytvára zdanie, že nesúhlasí tiež s tým, aby EÚ pristúpila k tomuto dohovoru bez akýchkoľvek obmedzení. NR SR tiež žiada vládu, aby postupovala voči inštitúciám EÚ a Rady Európy v súlade s týmto uznesením „s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dosahom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku“ a vyplývajú z ID na právny poriadok SR.

Poslanci niektorých politických strán (Smer ale nie všetci, SNS, niektorí jednotlivci z Mostu a OĽNO, Sme rodina alebo niektorí nezaradení poslanci)  hrajú politické divadlo pre potencionálnych voličov, v ktorom sa chcú ukázať ako konzervatívni a kresťanskí alebo chrániaci rodinu. V uznesení NR SR totiž žiada vládu SR, aby bezodkladne podala písomné vyjadrenie Slovenskej republiky v konaní Stanovisko 1/19 prebiehajúcom pred Súdnym dvorom Európskej únie v súlade s týmto uznesením a aby bezodkladne informovala príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy o tomto uznesení. To však reálne nič právne neznamená okrem prezentácie politických postojov, ktoré majú vyzerať tradične, hodnotovo a konzervatívne.

NR SR ďalej poveruje predsedu Národnej rady SR, aby informoval vládu Slovenskej republiky o tomto uznesení a súčasne žiada predsedu vlády Slovenskej republiky Pellegriniho, aby do 15. decembra 2019 písomne informoval Národnú radu Slovenskej republiky o všetkých úkonoch vlády Slovenskej republiky vykonaných v súvislosti s Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 z 29. marca 2019 a aby do 15. januára 2020 písomne informoval Národnú radu Slovenskej republiky o všetkých úkonoch vlády SR vykonaných v súvislosti s týmto uznesením. O čom však Pellegrini bude informovať? Asi o tom, o čom informoval doteraz.

A teda, o čom doteraz písomne informoval Pellegrini NR SR? Ako všetci vedia o ničom. Podľa poslanca Pašku „Lehota na odpočet Vlády SR o úkonoch vlády Slovenskej republiky, ktoré vykonala v súvislosti s prijatím platného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 uplynula 15. decembra a podľa dostupných informácií do NR SR doposiaľ nebol doručený žiaden dokument s požadovaným obsahom a uvedená problematika nie je zaradená ani na najbližšie rokovanie vlády“. Opäť je tu pozícia predsedu vlády, ktorý sa zachoval podľa biblického „nie si ani studený ani horúci“.

Čo však medzi tým urobila vláda SR? Zobrala na vedomie uznesenie z 28.11.2019 a opäť nekonala podľa tohto uznesenia. Čiže presne tak ako v minulosti. Pozícia mŕtveho chrobáka je pre slovenských politikov asi najcharakteristickejšia. Avšak v tragikomédii okolo ID začala vystupovať nová herečka. Totiž vláda SR vyrobila uznesenie, v ktorom sa objavilo meno Z. Čaputovej, na ktorú vláda SR prehodila problém ID, hoci jediným kompetentným orgánom ohľadne ratifikácie ID je NR SR. Aspoň podľa momentálneho právneho stavu. Premiér Peter Pellegrini (Smer) mal na základe uznesenia vlády požiadať prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby Radu Európy informovala o tom, že sa SR nestane zmluvnou stranou dokumentu, známeho ako Istanbulský dohovor. Čo to znamená pre zastavenie ratifikácie  ID na Slovensku? Žiaľ opäť nič.

Do rodových politických hier ale opäť vstúpila Žitňanská, ktorá asi neovláda právo lebo každý súdny človek vie, že ak podlieha nejaká zmluva ratifikácii v parlamente, tak nemôže stačiť podpis prezidenta. Jej vyjadrenie, že „parlament v uznesení požiadal vládu, aby urobila opatrenia k ukončeniu ratifikačného procesu, konkrétne aby Slovensko oznámilo Rade Európy, že sa nehodlá stať zmluvnou stranou tohto dohovoru. Keď to celé zjednoduším, tak parlament dal len politický príkaz, aby vláda niečo urobila, ale vláda sama to urobiť nemôže, pretože Istanbulský dohovor je prezidentskou zmluvou. Vláda ho dojednala z poverenia prezidenta a člen vlády ho podpísal tiež z poverenia prezidenta. Ak teda dnes parlament žiada vládu urobiť vyhlásenie voči Rade Európy aj s právnymi účinkami, môže len rovnako ako pri podpise odporučiť prezidentovi, aby poveril člena vlády na takýto krok,“

Dodala, že dohovor tak bude ešte žiť ďalej, téma politicky nepochybne tiež. SR totiž ratifikáciu v parlamentnom hlasovaní doteraz právne neodmietla len vydala dve uznesenia, ktoré právne nič neriešia. V tomto má Žitňanská žiaľ pravdu.

A Čaputová už začala robiť to isté, čo robia politici a poslanci v NR SR, ktorí v skutočnosti nie sú proti ID, len o sebe vypočítavo vytvárajú ilúziu konzervativizmu a kresťanstva. Jej vyhlásenie ohľadne kompetencií, že „budeme veľmi prísne zvažovať, do akej miery je to naozaj kompetencia prezidenta, pretože už tam doteraz boli nejaké kroky zo strany vlády urobené,“ naznačuje, že ak bude môcť sama rozhodnúť (návrat kompetencií do z rúk vlády do jej „prezidentských“ rúk, tak to ona sama presadí. Pôjde o právnu interpretáciu slovenskej legislatívy ohľadne kompetencií, do ktorej môžu byť zatiahnuté ďalšie inštitúcie napr. ÚS SR. Politické rodové divadlo okolo ID sa natiahne najmä vtedy, ak extrémistickí liberáli nezískajú väčšinu v parlamente. Ak ju získajú tak ID jednoducho ratifikujú. Málokto si spomenie na Figeľove a KDH-cke ideologické prázdne sľuby o kultúrnej a etickej suverenite pred vstupom do EU.

Čaputovej druhé vyjadrenie, že „druhá rovina ale je, že ja si myslím, že táto téma by mala byť riešená naozaj s odstupom, vecne a s chladnou hlavou a možno nie dva mesiace pred voľbami“ je ničím iným ako skrytou nádejou, že rozloženie politických síl bude hodnotovo iné. Vtedy ID bude bezproblémovo ratifikovaný extrémistickými liberálmi v dojemnom súzvuku so socialistami či tzv. neutrálnymi poslancami, ktorí sa dnes tvária ako konzervatívci alebo kresťansky orientovaní.

Ako to bude po voľbách do NR SR naznačuje činnosť slovenských europoslancov v EU parlamente. Totiž na Slovensku niektorí poslanci SMERu (ale i iných strán) síce niekedy rozprávajú o ochrane slovenských a tradičných hodnôt, o sociálnom štáte a o tom, ako sa starajú o rodinu (zvýšenie istej sociálnej dávky pre rodičov o 61 centov). V EU parlamente (Bruseli) však hlasujú za ideologické návrhy zvýšenia rodovej LGBT propagandy v právnom systéme členských štátov, čiže za propagandu rodovej ideológie na školách a za oficiálne legislatívne uznanie LGBT párov v slovenskej legislatíve. Text uznesenia tu.

Kto teda zo slovenských poslancov hlasoval proti LGBTI a rodovej propagande a proti indoktrinácií detí na Slovensku? Paradoxne tí, ktorí boli nazvaní hlavným mediálnym prúdom hodnotiacim adjektívom „fašisti“. Čiže takzvaní „fašisti“ Uhrík a Radačovský hlasovali proti šíreniu tejto zvrátenej ideológii, ktorú ale reálne fašistickým, čiže totalitným spôsobom, nedemokraticky nanucuje europarlament. Čo to znamená? Voľba politických strán SMERu, PS/Spolu, Za ľudí, KDH, SAS a iných pseudokonzervatívnych kandidátov jednoducho znamená voliť definitívny príchod rodovej ideológie do právneho systému SR. Hlasovanie tu.

Z toho možno vidieť, aké principiálne postoje majú v KDH a OĽNO či niektorí zo Smeru. Tu sa ukazuje kresťanská a hodnotová politika tých, ktorí sú vraj prorodinní a prosociálni, ako aj tých ktorí chcú zmenu.

Aká je sľubovaná zmena? Presne takéto: zabezpečenie voľného pohybu (ako keby už teraz nebol) a plného legislatívneho uznania tzv. práv LGBT párov (i rovnakého pohlavia, teoretických možností je viac, v závislosti od počtu “pohlaví“) vo všetkých štátoch EÚ v zmysle rozsudku v prípade Coman; rozpočtové a eurofondové pridelenie vyššej sumy finančných prostriedkov pre mimovládne a vládne či štátne ideologické organizácie a aktivity podporujúce rodovú ideológiu a LGBT agendu; aby vzdelávanie na školách v členských štátoch EU zahŕňalo vyučovanie o LGBT a o ideológii rodovej rovnosti a vzdelávaním bojovalo proti tzv. rodovým stereotypom a tzv. homofóbii či tzv.  LGBTI + TRANS + X fóbii.

ktoré sa môžu tešiť na vyššie dotácie z ministerstva školstva);  prijatie tvrdých legislatívnych a sankčných opatrení proti politikom a občanom kritizujúcim šíriacim tzv. nenávistné prejavy; začatie zbierania tzv. dát o rovnosti na umožnenie merania diskriminácie a boju proti diskriminácii LGBT osôb v spoločnosti.

Vitajte vo svete, ktorí nám voličom vytvárajú politici. V novom ideologickom svete nového človeka, ktorý už nevie aké mal pohlavie, keď sa narodil, ale v mysli je presvedčený, že vie, kým je dnes, ale paradoxne už nevie, kým bude zajtra. Nevadí, že geneticky, fyziologicky, biofyzicky, biologicky a biochemicky je stále tým istým človekom. Avšak iste vie, aké sú jeho tzv. „práva“, ktoré mu chcú niektorí politici priznať. Sviatky narodenia Krista sú pred nami. Nech mi Boh odpustí tieto otázky, ale čo urobí v tomto zmenenom antropologickom svete táto totalitne nanucovaná ideológia s „rodovo stereotypnými“ jasličkami z Betlehema? Budú Jozef a Mária s dieťaťom Ježišom vo forme politických odporúčaní najprv spochybňovaní, ako znepokojujúci náboženský a antropologický symbol pre určité etnické a sexuálne menšiny? Budú neskôr odstránení alebo dokonca legislatívne zakázaní, či nahradení modelom novej „rodiny“? Spomeňte si ako to bolo pred rokom 1989?

René Balák