Brusel 20. apríla 2015 (HSP/RT/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
V súčasnej dobe Európska únia uznáva 24 úradných jazykov. Angličtina, nemčina a francúzština sú považované za pracovné jazyky Európskej únie. Avšak, aj napriek deklarovanej rovnosti v poslednej dobe v rámci Európskej únie, Európania poukazujú na dominanciu angličtiny. Je v nej zverejnených až 90 percent dokumentov Európskeho parlamentu. Novinár Jean Katrmer sa domnieva, že tento trend ohrozuje národnú svojráznosť Európy
V niekoľkých posledných storočiach Angličania a Francúzi neboli blízkymi priateľmi. A teraz sa ich rozpory rozšírili aj do oblasti lingvistiky. Vo Francúzsku bijú na poplach: angličtina nahradí francúzštinu.
Úzkosť im spôsobuje aj to, že vo vzdelávacom systéme sa v rade afrických krajín hlavným cudzím jazykom miesto francúzštiny stáva angličtina. V poslednej dobe vyšlo v angličtine sedemkrát viac vedeckých prác.
Okrem toho, francúzsky jazyk rýchlo stráca pôdu pod nohami aj v Európskom parlamente, kde je viac ako 90 percent dokumentácie publikovanej v angličtine. Niektorí sa domnievajú, že Európska únia kvôli tomu slabne.
“K dnešnému dňu Európska únia uznáva 24 úradných jazykoch. Tri z nich sú pracovné: anglicky, francúzsky a nemecky. Ale za posledných 10 rokov došlo posunu smerom k angličtine a to aj napriek tomu, že pre väčšinu európskych krajín nie je domácim ani úradným jazykom. To je vážny problém, pretože Európska únia sa líši od medzinárodných organizácií: reguluje život v rámci únie,” hovorí novinár denníka Libération Jean Katrmer.
“Máme ústavy, kde angličtina nie je rodným jazykom ani jedného človeka, ale všetci komunikujú lámanou angličtinou. Právne termíny sú často chápané rôzne, v závislosti na úrovni jazykových znalostí. Texty sú veľmi zjednodušené, pretože ich píšu ľudia, ktorí nevedia, ako vyjadriť právne pojmy,” sťažuje sa Jean Katrmer.
Jedinečnosť Európy spočíva v jej rozmanitosti v regionálnych zvláštnostiach, národných kultúrach, hovorí novinár. “Musíme rešpektovať identitu každého národa. Nechcel by som, aby Európska únia bola vnímaná ako organizácia absorbujúca národné záujmy členských krajín. Ale práve toto nebezpečenstvo nám hrozí v blízkej budúcnosti ” zhŕňa Katrmer.
jf