Vedci preštudovali štatistiku zvláštnej mobilnej aplikácie, pomocou ktorej používatelia vyhodnocovali mieru “pravdivosti” odoslaných správ. Na experimente sa zúčastnilo spolu 1703 osôb.
Zistilo sa, že rozoznať lož od pravdy v písanej reči muža prakticky nemožno. Dĺžka pravdivej správy zodpovedá dĺžke tej lživej, pričom charakteristických výrazov je veľmi málo. Vedci ale radia, aby sme sa mali na pozore, ak predstavitelia silného pohlavia začínajú hovoriť “asi” a “samozrejme”.
Zistiť, že žena klame, je však oveľa ľahšie. Výskumníci tvrdia, že neúprimná žena vedie dialóg vyhýbavú formou a často používa slovo “možno”, zámeno “ja” a sloveso “snažiť sa” v rôznych formách. Okrem toho “lživý” text ženy je väčšinou znateľne kratší ako ten pravdivý (9,2 slová proti 8).
“Bolo zistené, že ženy používajú slová, ktoré poukazujú na ich podvod oveľa častejšie ako muži. Svedčí to o tom, že muži nemajú porovnateľný arzenál jazykových prostriedkov pre oklamanie partnera pri rozhovore. Teda pri lingvistickej analýze nepravdivých výrokov je nutné venovať hlavnú pozornosť špecifickým výrazom v ženskej reči,” sumarizujú vedci.