Rast miezd sa dostal do záporných čísiel pre špecifiká trhu práce v druhom štvrťroku, upozornila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. “Veľa ľudí bolo pre pandémiu PN alebo poberalo OČR z dôvodu starostlivosti o deti pre zatvorené školy,” tvrdí. Aj keď ekonomika v druhom štvrťroku 2020 zaznamenala náhly a rekordný prepad, negatívny dopad vyvolaný pandémiou bol nakoniec miernejší, ako sa pôvodne očakávalo. “Najmä trh práce vykazuje známky vyššej odolnosti,” dodala Muchová. Aj podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej medziročný pokles miezd spôsobila koronakríza. “Podpísal sa pod to hlavne fakt, že veľa ľudí bolo na PN-kách a OČR-kách pre zatvorené školy alebo poberali nižšiu mzdu pre zatvorené prevádzky a obchody,” uviedla pre agentúru SITA.

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka priemerná nominálna mzda klesla vo väčšine odvetví, relatívne najviac v ubytovacích a stravovacích službách (o 16,3 %), umení, zábave a rekreácii (o 8,4 %) a v administratívnych službách (o 7,6 %). Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (2 054 eur), informácie a komunikácia (1 918 eur) a dodávka elektriny, plynu a pary (1 864 eur). V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (550 eur), ostatných činnostiach (677 eur) a v stavebníctve (732 eur).

Vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda v druhom kvartáli tohto roka iba v Bratislavskom kraji (1 366 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 823 eur v Prešovskom kraji do 1 017 eur v Košickom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda nižšia ako v 2. štvrťroku 2019 s najvyšším relatívnym poklesom o 5,1 % v Žilinskom kraji.

V prvom polroku tohto roka dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hos­po­dárstve 1 087 eur. Medziročne sa zvýšila o 2,4 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o šesť percentuálnych bodov. Reálna mzda vzrástla o 0,1 %.

Počet nezamestnaných v druhom štvrťroku medziročne stúpol o 14,7 %, najvýraznejšie od roku 2010

Počet nezamestnaných na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka medziročne stúpol o 22,8-tisíca, teda takmer o 15 %, na 177,8-tisíca osôb, informoval o tom Štatistický úrad SR na základe výberového zisťovania pracovných síl. Ako upozornili štatistici, takýto prudký nárast zaznamenalo Slovensko naposledy pred desiatimi rokmi, keď v druhom štvrťroku 2010 vzrástol počet nezamestnaných medziročne o 28,5 %.

Dlhodobý pokles nezamestnanosti sa zastavil v prvom štvrťroku tohto roka, kedy nastala zmena trendu vo vývoji nezamestnanosti a počet nezamestnaných začal rásť. “Medziročný nárast počtu nezamestnaných trvajúci aspoň dva štvrťroky za sebou bol zistený naposledy v treťom štvrťroku 2013,” uviedol Štatistický úrad SR. Súčasne miera nezamestnanosti vzrástla medziročne o 0,9 percentuálneho bodu na 6,6 %, dostala sa tak na úroveň spred dvoch rokov. Sezónne očistená nezamestnanosť sa oproti prvému štvrť­­ro­ku tohto roka zvýšila o 14,3-tisíca na 178,4-tisíca osôb.

Niektoré osoby, ktoré už nie sú zamestnané, sa podľa štatistikov nepresunuli do kategórie nezamestnaných, ale dostali sa mimo trhu práce do kategórie ekonomicky neaktívnych osôb. Počet ekonomicky neaktívnych osôb v 2. štvrťroku medziročne vzrástol o 44,4-tisíca na 1,91 milióna ľudí.

Najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných tvorili osoby vo veku 35 až 49 rokov. Táto veková kategória je najsilnejšie zastúpená medzi novými nezamestnanými, ich počet vzrástol o 19,8-tisíca. Nezamestnaní pribudli aj v ďalších vekových skupinách s výnimkou 55 až 59 ročných, ktorí zaznamenali pokles o 3,6-tisíca osôb.

“Dopad koronakrízy sa prejavil najmä rýchlym zvýšením počtu aj podielu osôb, ktoré boli krátkodobo nezamestnané (mesiac, respektíve jeden až tri mesiace). V súhrne sa počet osôb v týchto dvoch skupinách v štruktúre nezamestnaných medziročne zdvojnásobil,” upozorňujú štatistici.

Nezamestnanosť sa medziročne zvýšila vo všetkých krajoch, najviac v Prešovskom kraji (o 10,1-tisíca osôb), ten zároveň dosiahol najvyššiu úroveň regionálnej miery neza­mest­nanosti (12 %) pri jej najrýchlejšom medziročnom raste o 2,6 percentuálneho bodu. Nad priemerom SR bola miera nezamestnanosti ešte v dvoch regiónoch, v Košickom (8,9 %) a v Banskobystrickom kraji (8,5 %), pričom v Košickom kraji došlo aj k vyššiemu nárastu (o 1,2 bodu). Najnižšia miera nezamestnanosti v rámci Slovenska bola v Bratislavskom kraji, a to 3,1 %, pred rokom to bolo 2,4 %.

V prvom polroku tohto roka nezamestnanosť medziročne vzrástla o 7,8 % (pred rokom bol pokles o 16,2 %) a dosiahla 169,7-tisíca osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu na 6,3 %.

Pokles zamestnanosti sa prehĺbil na 2,5 %, ide o najväčší pokles za posledných desať rokov

Medziročný pokles zamestnanosti podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS), ktorý sa prejavil na začiatku roka, sa v druhom štvrťroku tohto roka prehĺbil na 2,5 %. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, ide o najväčší pokles zamestnanosti od roku 2010. Počet pracujúcich sa v absolútnom vyjadrení medziročne znížil o 65,4-tisíca na 2,5 milióna osôb. Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov pri medziročnom znížení o 1,3 percentuálneho bodu na 71,7 % klesla na najnižšiu úroveň od roku 2017. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí sa zamestnanosť na území Slovenska znížila o 2,4 % na 2,38 milióna ľudí.

“Trh práce nezostal ušetrený dopadu pandémie, avšak negatívny dopad COVID-19 sa na ňom prejavil pomerne mierne, k čomu prispeli štátne opatrenia zamerané na ochranu pracovných miest,” uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Najviac bol podľa nej zasiahnutý sektor služieb. “Miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6,6 %, čím dosiahla hodnotu naposledy videnú v júni 2018,” upozornila. Nezamestnanosť bola napriek tomu podľa Muchovej lepšia, ako sa očakávalo, čo je pozitívnym rizikom pre celoročný odhad trhu práce.

“Recesia sa, samozrejme, nevyhla ani nášmu trhu práce,” povedala pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová. Pokles zamestnanosti v druhom kvartáli bol podľa nej síce výrazný, ale aj tak o niečo miernejší, ako hovorili prvotné očakávania. “Vývoj na trhu práce tak môžeme hodnotiť čiastočne pozitívne. Isto k tomu dopomohli aj opatrenia na podporu trhu práce, ktoré zabránili výraznejšiemu prepúšťaniu,” tvrdí. Okrem toho, po uvoľnení karanténnych opatrení sa podľa Glasovej pomerne rýchlo začal oživovať ekonomika, priemysel aj export, čo taktiež zmiernilo nárast nezamestnanosti.

Zamestnanosť v druhom kvartáli najviac klesla v službách, medziročne sa znížila o 43,4-tisíca osôb. V rámci služieb bol najväčší úbytok pracujúcich v doprave a skladovaní o 11,6-tisíca, v ubytovaní a stravovaní o 11,1-tisíca vo vzdelávaní o 9,1-tisíca. Výrazne sa znížil počet pracujúcich v stavebníctve, a to o 15,4-tisíca. Pokles zamestnanosti bol aj v priemyselnej výrobe, o 7-tisíc osôb a v poľnohospodárstve o 4-tisíc osôb.

Pokles zamestnanosti v druhom štvrťroku tohto roka najviac ovplyvnilo výrazné zníženie počtu zamestnancov, medziročne o 46,5-tisíca na 2,13 milióna osôb. Počet podnikateľov klesol o 17,7-tisíca na 376,1-tisíca. Pokles bol v obidvoch kategóriách, u podnikateľov bez zamestnancov o 10,7-tisíca a u podnikateľov so zamestnancami o 7-tisíc. Zamestnanosť sa najviac znížila v najmladších vekových skupinách, u pracujúcich vo veku 25 – 34 rokov o 26,3-tisíca osôb a u 15 – 24 ročných o 18,7-tisíca osôb.

Počet pracujúcich sa medziročne znížil vo všetkých krajoch, najviac v Nitrianskom, Košickom a Prešovskom kraji, v ktorých bol pokles o viac ako 10-tisíc pracujúcich. V Košickom kraji bola najnižšia dosiahnutá miera zamestnanosti (66,3 %), Nitriansky a Prešovský kraj zaznamenali jej najvýraznejší pokles (Nitriansky o 2,1 percentuálneho bodu a Prešovský o 2 percentuálne body). V priemere za prvý polrok tohto roka klesla celková zamestnanosť o 2 % na 2,53 milióna osôb.

Pokles počtu pracujúcich v zahraničí pokračoval, oproti druhému štvrťroku 2019 sa ich počet znížil o 7,9-tisíca na 119,8-tisíca osôb. V rámci európskych krajín najviac Slovákov pracovalo v Rakúsku (37,5-tisíca), najvyšší úbytok bol u pracujúcich Slovákov v Čes­kej republike (o 4,8-tisíca ľudí). Najviac zamestnaných v zahraničí bolo z Prešovského (29,1-tisíca osôb) a Nitrianskeho kraja (21-tisíc ľudí).