Hroziaca finančná katastrofa vedie Západ k hystérii

…A potom sa zrúti celý americký finančný systém. Áno, v roku 2024. A potom sa v tej či onej miere zrúti celý svetový systém. Čo sa stane potom? Ruský autor Dmitrij Kosyrev si práve tieto otázky kladie na stránkach Ria Novosti

14. 03. 2024 | Ekonomika | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto / Foto: TASR/AP-Mark Lennihan

Bratislava 13. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Mark Lennihan)

▶ ❚❚ ↻

Je tu samozrejme veľa výhrad. Ide len možný o scenár, nie o varovanie, čo sa určite stane. Finančníci sú vo všeobecnosti na takéto strašidelné príbehy zvyknutí, neustále ich majú v hlave a vo svojom kruhu diskutujú o takýchto scenároch totálneho kolapsu, pravdepodobne preto, že príliš dobre vedia, čo sú peniaze. A peniaze – to je v podstate prísľub, že človeku dajú niečo, čo potrebuje, po predložení nejakého papiera alebo čísla na obrazovke. Je to desivá vec. Pretože jedného dňa vám zrazu nemusia nič dať.

A teraz sa hongkonský časopis Asia Times pustil do zaujímavého projektu: anonymný “americký diplomat” v článku za článkom opisuje veľmi pravdepodobný kolaps finančného systému svojej krajiny. Je dôležité pochopiť, čo s tým má spoločné Ázia a jedno z jej finančných centier, Hongkong, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Zatiaľ – o užitočných číslach a faktoch, ktoré uvádza anonym o tom, ako zle sa veci majú.

A nejde o štátny dlh USA, ktorý rastie doslova zo sekundy na sekundu (v čase písania týchto riadkov – vyše 34 biliónov dolárov). Ide o to, či banky skrachujú tak, ako skrachovali v roku 2008, vystrašiac celý svet.

Čísla sa mihajú: straty amerických bánk v treťom štvrťroku minulého roka v dôsledku neemitovaných cenných papierov vzrástli o 22,5 % na 683,9 miliardy dolárov. Nie je to 34 biliónov dolárov, však? Ale presne taká je dynamika, hovorí náš anonym, a bola pozorovaná aj pred rokom 2008. To znamená, že niektoré cenné papiere, ktoré boli uvedené v aktívach bánk, sa ukázali ako vysoko nadhodnotené. Konkrétne: išlo o nehnuteľnosti, ktoré mali pripadnúť bankám, ak za ne nemohli dlžníci napríklad splácať hypotéku. A tieto nehnuteľnosti sa ukázali ako nepredajné a nepotrebné.

A ešte jedno číslo: jeden a pol bilióna – odhad strát všetkých amerických bánk za necelý rok, od septembra 2023. Opakujeme: len odhad, pretože presné čísla sa napodiv oficiálne neoznamujú.

Denník Asia Times prináša pomerne zaujímavé hodnotenie príčin súčasnej krízy. Bolo potrebné udržať Donalda Trumpa mimo moci (na druhé funkčné obdobie) – a potom horúčkovito vytvárali ani nie samotnú pandémiu, ale extrémne opatrenia akoby na boj proti nej (čím znehodnotili Trumpove ekonomické úspechy). Tým najextrémnejším opatrením bol masový presun ľudí na prácu na diaľku. A nastala revolúcia životného štýlu. Ľudia, ktorí odišli pracovať na diaľku sa nie všetci vrátili.

Nemusí to teda byť zlá revolúcia – koniec (alebo nalomenie) kancelárskej planktónovej kultúry, o ktorej škaredosti sa veľa hovorilo. Ale tak či onak, kancelárií je menej, menej kancelárskych budov je potrebných, nikto ich nepotrebuje a visia ako mŕtva váha na súvahách bánk, t. j. banky schudobneli.

Náš americký anonym uvažuje o tom, že v záujme riešenia krízy sa bude treba obrátiť na republikánsku väčšinu v Kongrese, a tá ukáže súčasnej vláde kuzkinovu matku. Hovorili sme však o tom, že miesto zverejnenia strašiaka – Ázia – je dôležité. Okrem iného aj preto, že túto zimu americkí finančníci zorganizovali útok na akcie čínskych spoločností, čo spôsobilo silný prílev peňazí do USA (zrejme to na chvíľu pomohlo). A ázijské finančné kruhy to veľmi zaujímalo: načo to bolo, išlo len o boj proti Pekingu?

V každom prípade pre Áziu má význam uvažovať o tom, čo sa stane, ak sa Amerika zrúti. Napríklad Briti na tom budú veľmi zle – to už publikuje londýnsky The Guardian. Premiér Rishi Sunak (veľký obdivovateľ Ameriky, poznamenáva denník) zatiaľ napodobňuje všetko, čo robia americkí finančníci. A tak sa mu hromadia presne tie isté problémy vrátane nehnuteľností v bilanciách bánk. Ak však dôjde ku kolapsu, krajina sa bude musieť viac spoliehať na investície a tovar z “autokratickejších” krajín – z Číny, nehovoriac o ďalších členoch BRICS (áno, aj Rusko by sa mohlo hodiť).

Inými slovami, finančné kruhy v Ázii uvažujú o tom istom – o scenároch možnej katastrofy a možnostiach, ako na nej zarobiť. Samostatná téma – zúčtovanie v iných, lepšie zabezpečených menách (napríklad v jüanoch) a všetky ostatné nám známe témy.

Máme pred sebou veľmi užitočný rozhovor, ktorý osvetľuje zmysel hystérie, ktorá prebieha v západnom zoskupení štátov. Nejde len o to, že sú dotknuté a urazené, pretože Rusko už nebaví tolerovať postup NATO na východ a Čína predbehla USA z hľadiska ekonomiky. Ide aj o finančnú katastrofu, ktorá im visí nad hlavami a ktorú ešte znásobuje možná radikálna zmena moci v Amerike. Kedysi takéto situácie vznikali pravidelne a riešili sa veľmi veľkými vojnami, ale teraz, ako vidíme, aj s tým sú problémy. A pokúsiť sa zažehnať krízu v roku 2024 nie je tak jednoduché, ako to bolo v roku 2008. Vtedy vznikla skupina G20, ktorá kolektívne zaliala požiar peniazmi. Teraz je však rozdelená zhruba na polovicu a nachádza sa v ostrom konflikte. Kto a o čom nakoniec rozhodne – táto otázka je mimoriadne zložitá.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Srbský tenista Novak Djokovič sa v piatok na Wimbledone postaví pred ďalšiu veľkú výzvu, keď v semifinále narazí na svetovú jednotku Taliana Jannika Sinnera. Sedemnásobný wimbledonský šampión verí, že práve na trávnatých dvorcoch londýnskeho All England Clubu má najväčšiu šancu získať rekordný 25. grandslamový titul.

Djokovič_1 — Na snímke srbský tenista Novak Djokovič prichádza na tréningové kurty počas dvanásteho dňa tenisového turnaja vo Wimbledone v Londýne v piatok 11. júla 2025 / Foto: SITA/AP-Joanna Chan

Čítať viac | 13:58

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v piatok uviedol, že zaznamenal najmenej 798 prípadov zabití na miestach poskytovania pomoci Humanitárnej nadácie pre Gazu (GHF) a v blízkosti humanitárnych konvojov iných organizácií vrátane OSN. Informuje o tom správa agentúry Reuters.