„Verím, že doba sa zmenila a spoločnosť je tak vyspelá, že sa teraz bude naozaj pozerať na kvality jednotlivých kandidátov a nie na to, akej sú národnosti, vierovyznania alebo farby pleti,” komentoval rozhodnutie Bélu Bugára výzvu prijať a uchádzať sa o post hlavy štátu.

„Béla Bugár aj v kritických chvíľach dokázal, že vie komunikovať, že vie odrážať útoky kultivovaným spôsobom, nie spôsobom ‘oko za oko, zub za zub’. A tým, že má vysokú mieru popularity a je dlhodobo v politike, viac ako štvrťstoročie je vnímaný za veľmi rozumného politika, myslím si, že má veľkú šancu urobiť dobrý výsledok,” povedal Hrnčiar. Dodal, že v tejto chvíli je úlohou politikov Mosta–Híd urobiť všetko preto, aby ich kandidát postúpil do druhého volebného kola prezidentských volieb.

Dlhoročné politické skúsenosti podľa neho predseda Mosta-Híd využil tak pri rokovaniach o zostavení vlády po voľbách v roku 2016, ako aj počas poslednej politickej krízy, ktorá vypukla po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

„My sme prví mali požiadavku, aby z Úradu vlády odišla pani Trošková a pán Jasaň, prišli sme s tým, že minister vnútra by mal zvážiť zotrvanie vo funkcii a ak nezváži, budeme pripravení urobiť kroky. Nakoniec sa situácia vyvinula tak, že naozaj hrozili predčasné voľby a práve postoj Mosta–Híd zapríčinil to, že dnes je na čele vlády Peter Pellegrini (Smer-SD),” pripomenul Hrnčiar.

Po voľbách bol Most–Híd časťou opozičných politikov tvrdo kritizovaný za to, že sa rozhodol vstúpiť do koalície so Smerom-SD, SNS a Sieťou. Podľa Hrnčiara si však strany na to, aby mohli po voľbách vytvoriť stabilnú vládu, musia vopred vytvoriť koaličný potenciál. Napríklad líder OĹaNO Igor Matovič podľa neho po voľbách najhlasnejšie kritizoval postoje Mosta a Siete, pred voľbami však robil všetko preto, aby s ním ani jedna z týchto dvoch strán nechcela ísť do koalície.

„Každá strana si vytvára vlastný koaličný potenciál a práve ľudia, ktorí volajú po zmene vlády, ktorí volajú po novej spoločnosti, koaličný potenciál nemajú. Pretože každým jedným dňom si z neho uberajú,” povedal Hrnčiar. „Budem konkrétny, poviem Igora Matoviča, ktorý nahrával Radoslava Procházku, ktorý dva roky (proti Sieti, pozn. Teraz.sk) bojoval a ešte bol hrdý, ako Sieť padla a potom, keď my sme boli tí, na ktorých to stálo alebo padalo, tak nás nazýval zradcami,” pripomenul Hrnčiar.

„Nebol najmenší dôvod začať spolupracovať s Matovičom, minimálne preto, čo dva roky robil. S Mostom–Híd si vytváral koaličný potenciál tak, že posielal týždeň pred voľbami státisíce letákov do schránok, aby nevolili Bélu Bugára a Most,” dodal.

Samotný Hrnčiar začínal svoju parlamentnú politickú kariéru v minulom volebnom období ako nestranícky kandidát zvolený práve na listine Mosta–Híd. Keď Radoslav Procházka avizoval vznik Siete, Hrnčiar sa rozhodol do projektu zapojiť. Keď z tohto dôvodu vystúpil z poslaneckého klubu Mosta-Híd, urobil na slovenské pomery neobvyklú vec, vrátil strane aj poslanecký mandát a dobrovoľne opustil parlament.

„Minulé volebné obdobie som sa do parlamentu dostal ako nezávislý kandidát na kandidátnej listine strany Most – Híd, dokonca som sa ‘prekrúžkoval’ na popredné miesta. Potom prišla etapa života, kedy bola pre mňa výzva zakladať novú politickú stranu s Radom Procházkom, lákalo ma to ako politické dobrodružstvo. Ale čo bolo dôležité, keď som odišiel z poslaneckého klubu Mosta–Híd, vrátil som poslanecký mandát, odišiel z parlamentu a začal na zelenej lúke budovať novú politickú stranu,” spomína Hrnčiar. „Ale tým, že som sa zachoval slušne a mandát som vrátil, ostali pre mňa dvere do Mosta otvorené,” dodáva.

„Keď nastali vnútorné problémy v Sieti a fakticky sa rozpadla, tak sme si ako vládni poslanci uvedomovali zodpovednosť. Najbližšie hodnotovo aj programovo bola strana Most–Híd. A moji kolegovia, ktorí odišli zo Siete, sa rozhodli vstúpiť do poslaneckého klubu Mosta–Híd. Podľa mňa to dodnes neoľutovali,” dodal Hrnčiar.

Celý proces sa podľa neho zavŕšil, keď sa rozhodol vstúpiť aj do strany. Spolu s Hrnčiarom do Mosta – Híd vstúpil aj štátny tajomník MK SR Konrád Rigó, poslanec Peter Antal a podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Igor Éder. „Moje rozhodnutie vstúpiť do strany zrelo dlhšiu dobu, ale umocnili ho udalosti po vražde Jána Kuciaka,” povedal Hrnčiar.

„Som rád, že sa Most–Híd zachoval tak, ako sa zachoval a Béla Bugár ustál všetky tie neprimerané útoky a tlak, ktorý bol na neho vyvíjaný. Som presvedčený, že sme sa zachovali maximálne zodpovedne nielen voči strane, ale aj tejto krajine,” dodal. „Keby som videl nejakú alternatívu, určite ju nevidím na strane súčasnej opozície,” konštatoval Hrnčiar.

Perspektívu, aj pre slovenských politikov, vidí práve v Moste–Híd. „Cítim, že naša spoločnosť sa posunula ďaleko dopredu. Pred desiatimi – pätnástimi rokmi by bolo nemysliteľné, aby bola v jednej vláde SNS a Most–Híd, alebo aby primátor slovenského mesta, kde sa tvorili dejiny, kandidoval za stranu, kde je väčšina členov z maďarskej menšiny,” povedal. „Dokonca som tretie primátorské voľby v Martine vyhral napriek tomu, že mi lepili maďarské billboardy a vyzývali ľudí, aby ma nevolili, lebo som vraj zradca slovenského národa. Toto sú dôkazy, že naša spoločnosť sa vyvíja. A som rád, že práve strana Most–Híd prispela k tomu, že už tu neexistuje slovensko – maďarský problém,” tvrdí Hrnčiar. „Musíme riešiť problémy občianskej spoločnosti, samozrejme, s ohľadom na všetky národnostné menšiny na Slovensku. A myslím si, že strana Most–Híd bude zaujímavá aj pre Slovákov,” podčiarkuje.

Na poslednom sneme strana konštatovala alarmujúcu situáciu vo vnímaní právneho štátu občanmi. Most má pritom rezort spravodlivosti, ktorý hrá v tejto otázke kľúčovú úlohu. Podľa Hrnčiara však exministerka Lucia Žitňanská urobila v tejto oblasti viacero krokov vpred a nový minister Gábor Gál na jej snahu nadväzuje. „V rezorte spravodlivosti sa už prijali legislatívne návrhy, ktoré sú výrazným posunom dopredu. Riešia sa exekúcie, register konečných užívateľov výhod pri tendroch. To, čo začala pani ministerka Žitňanská, v tom pokračuje Gábor Gál,” povedal.

Ako podpredseda Národnej rady SR Hrnčiar vysoko oceňuje kontroverznú novelu rokovacieho poriadku, ktorú z iniciatívy predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) schválila vládna koalícia. Pripomenul, že umožnila vyriešiť aj nepríjemné faux pas počas prednesu poslednej správy prezidenta Andreja Kisku o stave krajiny, ktorú sa poslanci ĽS NS pokúsili dehonestovať nepovolenými vizuálmi v rokovacej sále.

„Spoločnosť je veľmi polarizovaná a do veľkej miery za to môžu politici. Lebo nálady v spoločnosti sa do veľkej miery odvíjajú od toho, čo sa deje v parlamente,” upozornil Hrnčiar. „Novela rokovacieho poriadku bola jedna z tých najlepších vecí, ktoré sme urobili. Inšpirovali sme sa rokovacími poriadkami, ktoré sú bežné vo vyspelých krajinách EÚ. Odvtedy sa zaviedol poriadok, aj urážok je menej,” povedal.

Samotná prezidentova správa bola podľa neho už ovplyvnená jeho rozhodnutím pôsobiť v budúcnosti v straníckej politike. „Osobne považujem minuloročnú správu za lepšiu, ako bola táto. V minuloročnej pomenoval pán prezident veľmi tvrdo isté oblasti, v ktorých sú problémy, ale patričnú časť minuloročnej správy venoval aj veciam, ktoré na Slovensku sú a na ktoré musíme byť hrdí. Keď hovoríme o negatívnej atmosfére v spoločnosti, tak sa vytvára aj negatívnymi vyjadreniami politikov,” uviedol Hrnčiar.

Podporuje aj novelu zákona o politických stranách, ktorá má zaviesť nové pravidlá pre tie strany, ktoré na základe parlamentných alebo európskych volieb poberajú peniaze z verejných zdrojov. „Práve ľudia, ktorí volajú po vyššej transparentnosti, si nevedia pozametať pred vlastným prahom. A maximálne netransparentne sa správajú vo svojich politických subjektoch,” povedal.

Ľudia si podľa neho často neuvedomujú, že štát vypláca stranám, čo dosiahnu vo voľbách viac ako tri percentá, sumy rádovo v miliónoch eur. „My sme neboli iniciátori zákona, ale podporíme ho, pretože my s tým nemáme absolútne žiadny problém. Most-Híd je transparentná strana, funguje na regionálnej úrovni, má svoje štruktúry, aj o finančných prostriedkoch rozhodujú členovia strany,” zdôraznil.

Napríklad OĽaNO malo podľa neho roky len štyroch členov, aktuálne by ich malo byť trinásť. „O financiách tam rozhoduje jeden človek a nikto nevie ako,” povedal. „Treba zaviesť poriadok. Len aplikujeme veci, ktoré sú bežné v Európe, a nie sú ani protiústavné ani protizákonné. Verím, že to bude znamenať zavedenie väčšej otvorenosti a transparentnosti politických subjektov. Pretože nie je normálne, že niekto čerpá naozaj ťažké milióny zo štátneho rozpočtu a potom nedovolí vstúpiť do strany novým členom a rozhoduje o miliónoch sám,” uzavrel Hrnčiar.