“Po stretnutí so šéfkou európskej diplomacie Federicou Mogheriniovou Lajčák povedal, že všetky námietky zo strany Európskej únie sú zahrnuté v texte,” uviedol Hrabko na margo vyjadrení ministra, ktorý aktuálne už hovorí o nových výhradách zo strany Slovenskej republiky. Tie by chcel v decembri predniesť na konferencii v tuniskom Marrákeši.

“Najväčšou výhradou by bolo, ak by s podporou paktu nesúhlasil parlament. Uznesenie má síce iba odporúčací charakter, ale ja si neviem predstaviť, že by vláda urobila niečo napriek vôli parlamentu,” poznamenal Hrabko. Ak parlament uznesením odporučí ministrovi Lajčákovi ostať doma a na podujatie necestovať, je dokonca ochotný podať demisiu.

Slovenská národná strana, ktorá proti migračnému dohovoru ostro protestuje, však presadzuje aj to, aby Slovensko prejavilo svoj nesúhlas s paktom aj neúčasťou na konferencii. “Otázkou je, ako s tým naloží minister Lajčák. Celá záležitosť vznikala aj pod jeho vedením a bolo by smiešne až tragické, ak by sa na konferencii v Marrákeši nemohol zúčastniť práve on,” pripomenul Hrabko s tým, že Lajčák ako predseda Valného zhromaždenia OSN spolupracoval na príprave dokumentu.

“Predpokladám, že sa to skončí kompromisom, jedna aj druhá strana ustúpi. Tým narážam najmä na účasť nášho ministra na konferencii v Marrákeši. SNS vyštartovala s tým, že by tam vôbec nemal ísť. Kompromis by mohol byť v tom, že tam pôjde, ale povie tam naše výhrady,” povedal Hrabko.

Samotný dokument je podľa neho akými pokusom o stanovenie vzorových postupov v prístupe k migrantom. “Zavádza aspoň nejaké pravidlá, OSN sa nemôže tváriť, že sa jej celosvetový pohyb netýka,” odhadol publicista.

Podľa Hrabka ide o politický dokument. “Nie je právne záväzný, ale je politicky závažný. Je to iba pravidlo, podľa ktorého by sa malo postupovať, ale z jeho porušenia nehrozia žiadne sankcie,” vysvetlil.

Na margo rozhodnutia USA, Austrálie, ale aj Rakúska, Maďarska, Poľska a ďalších krajín, ktoré sa rozhodli pakt nepodporiť, Hrabko povedal, že ide o dôležité štáty, ale ich postoj zrejme podpisu migračného paktu nezabráni. “Nepredpokladám, že by dvojročnú prácu len tak zmietli zo stola. Ten dokument je napísaný tak, že výhrady sa dajú vzniesť, ale, koniec-koncov, výhrady sa dajú vzniesť vždy,” povedal Hrabko.

“Inak každá strana si bude tento pakt vysvetľovať po svojom. A to, čo sa deje na Slovensku, je politický boj, pri ktorom vecné argumenty ležia úplne pod stolom. A na stole sú stranícke zápasy a záujmy. Preto vznikla v parlamente veľká koalícia všetkých strán okrem Mosta–Híd, ktorý ale podľa mňa zaujme skôr neutrálne stanovisko,” uzavrel Hrabko.

Mimoriadna schôdza

Na margo mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej chceli opoziční poslanci vysloviť nedôveru predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi, Hrabko povedal, že z uvedených dôvodov sa vôbec žiadna schôdza konať nemala. “Podľa mňa k tejto schôdzi ani nemalo dôjsť. Zhruba pred mesiacom bol návrh na mimoriadnu schôdzu parlamentu pre to, že Andrej Danko nezverejnil svoju prácu. Teraz sme mali druhý návrh pre to, že ju zverejnil. To je podľa mňa bizarné,” povedal Hrabko.

Výsledok hlasovania sa podľa neho vždy dá vykladať rôzne, ale podstatou je, že poslanci nedôveru Andrejovi Dankovi nevyslovili a ostáva predsedom NR SR. “Mal to ľahšie o to, že bolo treba vyzbierať 76 hlasov ZA odvolanie. Ak by sa napríklad najprv vzdal funkcie a potom by sa hlasovalo o tom, že sa do nej vráti, by to bolo naopak a 76 hlasov by potreboval on,” povedal Hrabko.

“Takže Richard Sulík sa môže naďalej hrdiť tým, že je jediným odvolaným predsedom parlamentu počas jeho existencie,” dodal.

Vzhľadom na vážnosť podozrenia, ktoré vzniesol jeden z denníkov a opoziční poslanci ho akceptovali, však mal podľa Hrabka Andrej Danko sám prenechať svoju funkciu inému členovi SNS. “Andrej Danko možno nie je jediný, ktorý to urobil, možno je to hriech mladosti, ale nemal ostať na čele Národnej rady. Dovolím si predpokladať, že toto sa s ním povlečie až do konca jeho politického života a nepomôže mu žiadne rozhodnutie komisie na tej vysokej škole,” povedal Hrabko.

Dokument o Nicholsonovej

Naopak, na obvinenia nezávislého poslanca Petra Marčeka voči podpredsedníčke parlamentu Lucii Ďuriš Nicholsonovej (SaS), ktoré vzniesol na základe pochybných informácií zverejnených na internete, sa podľa Hrabka zabudne rýchlo.

“Dokument, ktorý koluje, bol vytvorený ešte z čias, keď som žila v Kanade a obviňuje ma z prostitúcie a podobných záležitostí. Podala som v tejto súvislosti trestné oznámenie,” reagovala Ďuriš Nicholsonová. Kanadská polícia podľa nej už potvrdila, že dokument z internetu, na ktorý zrejme reagoval Marček, je podvrh. “O charaktere osobnosti pána Marčeka vypovedá, že vynesie na svetlo sveta veci, ktoré sú oficiálnymi orgánmi okamžite popreté,” povedal Hrabko.

Prieskumy

Rovno tri agentúry zverejnili prieskumy verejnej mienky 16. novembra, AKO zbierala údaje krátko po komunálnych voľbách, Focus a Median SK krátko pred nimi, všetky tri prieskumy však už boli voľbami a predvolebnou kampaňou ovplyvnené.

Podľa AKO by vo voľbách so ziskom 23,9 percenta hlasov zvíťazila strana Smer-SD. Na druhej priečke by skončila SaS (16,1 percenta) a na tretej Sme rodina (10,4 percenta). Do NR SR by sa dostali aj SNS (9,2 percenta), OĽaNO (8,1 percenta), ĽSNS (7,8 percenta), Most-Híd (6,1 percenta), KDH (5,9 percenta) a Progresívne Slovensko (päť percent).

Podľa Focusu by vyhral Smer-SD, ktorému by hlas odovzdalo 20,9 percenta opýtaných, pred SaS so ziskom 12 percent a ĽSNS s 9,8 percenta. Do parlamentu by sa dostalo aj OĽaNO s 9,5 percenta, Sme rodina s podporou 8,1 percenta opýtaných, SNS by hlas odovzdalo 8 percent respondentov. Brány parlamentu by prekročilo aj KDH so 7,7 percenta, Most-Híd s 5,9 percenta,

Progresívne Slovensko s 5,3 percenta respondentov a Spolu-občiansku demokraciu by volilo 5 percent respondentov prieskumu.

Podľa agentúry Median SK by voľby vyhral Smer-SD so ziskom 26 percent. Druhá by skončila SaS, ktorú by volilo 14,7 percenta opýtaných a tretie OĽaNO s 9,9 percenta hlasov. Štvrtá by skončila

SNS, ktorej by hlas odovzdalo 8,8 percenta opýtaných, piate hnutie Sme rodina so ziskom 8,1 percenta, šieste KDH (7,3 percenta). Poslednou stranou, ktorá by sa dostala do parlamentu, by podľa prieskumu bola ĽSNS (7,2 percenta).

“Je vidieť roztrieštenosť politickej scény. Strán je príliš veľa. A druhá vec, čo sa dá vyčítať, je dominancia strany Smer-SD. Vedie vo všetkých troch prieskumoch. Sila strany Smer vychádza zo slabosti ostatných strán. Ľavá časť ostáva pokrytá stále iba jedným subjektom, ale pravá časť je veľmi roztrieštená,” komentoval prieskumy Hrabko.

Na margo strán Progresívne Slovensko a Spolu, ktoré sa v prieskume agentúry Focus a PS aj v prieskume AKO objavili už na päťpercentnej hranici zvoliteľnosti, Hrabko povedal, že okolo nej budú oscilovať aj ďalej.

“Myslím si, že budú oscilovať okolo piatich percent, raz budú hore, raz dole, možno v časovom rozpätí niekoľkých mesiacov viac hore ako dole. Nech to stojí, čo to stojí. Ale vnímam aj budovanie straníckych štruktúr u týchto dvoch strán. Do roka a do dňa budeme múdrejší,” uzavrel Hrabko.