Môj profil 
Predplatné
Upozornil, že už v čase, keď strana Za ľudí Blok zmeny ponúkala, nebol reálny, keďže na stole ležalo rozhodnutie KDH ísť do volieb samostatne. „Zo strany Za ľudí je to iba vyviňovanie sa, aby jej nezostal v rukách ‘Čierny Peter’,“ povedal Hrabko na margo možnosti vzniku spoločného zoskupenia šiestich strán, teda Za ľudí, PS, SPOLU, SaS, OĽaNO a KDH.
O deň neskôr (21. 11.) koalícia PS-Spolu informovala, že rokovania, vrátane rozhovorov o možnosti menšieho zoskupenia, päťkoalície či štvorkoalície, stroskotali. Jednotlivé opozičné subjekty teda budú kandidovať samostatne.
OĽaNO, ale najmä SaS v poslednom čase nové politické strany prebrali časť voličov a podľa preferencií im hrozí, že do parlamentu nepostúpia. „Strany nemajú nijako vyárendované, že im nevznikne konkurencia. Existuje tu pluralita strán. SaS a OĽaNO mali štyri roky na to, aby budovali a rozširovali svoju voličskú základňu. Nemali žiadnu zodpovednosť za vládnutie, mali priestor na robenie vlastnej politiky,“ povedal Hrabko.
Problém bezpečnostného experta OĽaNO Jaroslava N., ktorého Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila z ohrozenia utajovanej skutočnosti, môže podľa Hrabka paradoxne matovičovcom politicky pomôcť. „Igor Matovič tvrdí, že je to pomsta vysokého vojenského predstaviteľa. Namiesto nábojov, ktoré už vystrieľal, mu boli prisunuté ďalšie a nikto nepochybuje o tom, že s takýmito nábojmi on narábať vie,“ poznamenal Hrabko.
K dohode na vytvorení spoločného politického bloku nedošlo ani na rokovaní medzi predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom a volebným lídrom strany Vlasť Štefanom Harabinom. „Hodnotím to iba tak, že sa nedohodli a pôjdu samostatne. Tým myslím ĽSNS, ktorá nabrala aj pár ministrán, ale nepôjde spolu so stranou Vlasť Štefana Harabina,“ povedal Hrabko.
V prípade Harabina podľa Hrabka stále existuje možnosť, že nakoniec kandidovať nebude, aby neprišiel o sudcovský talár. Samotný Harabin však tvrdí, že zákon, na základe ktorého by sa tak malo stať, je protiústavný. „Rozumiem tomu, čo hovorí pán Harabin, že ten zákon nie je v poriadku a je v rozpore s ústavou. Ja si myslím v podstate to isté. To však na veci nič nemení, lebo takým sa stane, až keď o tom rozhodne Ústavný súd (ÚS) SR. Môžeme si o tom myslieť, čo len chceme, dôležité je, že nateraz platí domnienka, že je v súlade s ústavou. Zatiaľ, pokiaľ viem, nebol napadnutý na ÚS. A ak sa tak stane, treba počkať na rozhodnutie ÚS,“ povedal Hrabko.
Rozhodnutie SNS angažovať na svoju kandidátnu listinu iba členov strany považuje Hrabko za pozitívum. „Mne je to skôr sympatické. Už by sme si mohli zvyknúť na to, že politika je remeslo. Mali by ho robiť ľudia, ktorí chcú robiť politiku a chcú robiť stranícku politiku. A to znamená, že vstúpia do strany. Samozrejme, to neznamená, ak by sa Andrej Danko po voľbách opäť dostal do vládnej koalície, že by do niektorých kresiel vo vláde nemohol nominovať iných ľudí, nie straníkov,“ povedal Hrabko.
Naopak, za chybu považuje avizované rozhodnutie Mosta-Híd zaradiť Bélu Bugára až na druhé miesto kandidátnej listiny. „Bol by som opatrný a počkal by som na rozhodnutie republikovej rady, ktorá má definitívne uzatvoriť kandidátnu listinu. Či to naozaj skončí tak, že Béla Bugár bude dvojkou a pán minister Érsek jednotkou. Ak to tak bude, Most-Híd sa podľa mňa do parlamentu už neprebojuje, lebo ide o negatívny signál voličom,“ odhaduje Hrabko.
Varovanie predsedu SNS Andreja Danka, že politické ignorovanie požiadaviek jeho strany môže ohroziť prijatie rozpočtu, považuje Hrabko skôr za politický signál, než za reálne riziko rozpočtového provizória. „Ak by rozpočet nebol schválený a ideme na rozpočtové provizórium, nedá sa to hodnotiť inak, ako prehra vládnej koalície. Ktorú by jej ostatné strany nezabudli pripomínať. Koniec koncov, rozpočet nie je žiadna dogma, ide do parlamentu a je na poslancoch, čo si do neho ešte dokážu presadiť,“ povedal Hrabko.
.jpg)
.JPG)
