Horšie potraviny pre “horších” obyvateľov

Bratislava 6. mája 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Ivan Sekretarev)

Diskusia o dvojitej kvalite potravín v EÚ sa vedie už roky. Aj keď sa EÚ pokúsila o nápravu, pre spotrebiteľa sa v podstate nič nezmení. Celej tejto téme sa vo svojom blogu venuje aj česká ekonómka Markéta Šichtařová

Aj keď to už vyzeralo, že bude dvojaká kvalita potravín zakázaná ako klamanie zákazníka, potravinová lobby bola nakoniec silnejšia než východoeurópski politici.

“Legislatíva v Európskom parlamente síce vznikla, ale vlk sa nažral a koza zostala celá. Rakúske a nemecké koncerny si vydupali, že ak existujú “odôvodnené a objektívne” dôvody, môžu výrobcovia aj naďalej prispôsobovať výrobky miestnym chutiam a cenovej preferencie,” približuje ekonómka.

“To podľa všetkého znamená, že ako na potvoru budú východní spotrebitelia prekvapivo často preferovať horšiu kvalitu za vyššiu cenu,” vysvetľuje.

Ako sa už častokrát ukázalo, nemecké výrobky vyzerajúce totožne s výrobkami predávanými napríklad v ČR, sú dokonca lacnejšie. “Asi by ste čakali, že na bohatšom trhu budú ceny vyššie. Realita je ale opačná,” upozorňuje Šichtařová.

Dôkazov, že vo Východnej Európe majú ľudia horšie potraviny, je mnoho. V mnohých prípadoch je bežné, že výrobok obsahuje horšie mäso, u sladkostí zas škodlivejšie, ale o to lacnejšie náhrady cukru.

Podľa prieskumu Agentúry Focus pre Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu z novembra 2015 vadí dvojaká kvalita potravín 88 percentám českých spotrebiteľov. “Väčšina chápe, že výrobcom nejde o chute, ale o snahu ušetriť a draho predať. Je teda logické, že teraz pred voľbami do Európskeho parlamentu je o probléme veľa počuť.”

Ale keď nie starostlivosť o rôzne chute, čo za tým skutočne stojí? Dôvody sú rôzne, jedným z najhlavnejších dôvodov je však to, že v ČR a SR máme vyššiu DPH na potraviny (v Nemecku je táto DPH iba 7%). “Takže aj keď výrobca nechce využiť svoju prevahu nad spotrebiteľom, jeho tovar musí byť kvôli dani drahší.”

Druhým dôvodom, je podľa ekonómky fakt, že jednotný európsky trh je fikciou. “Neexistuje. Ten jednotný trh, ktorý bol jedným z argumentov pre náš vstup do EÚ. V skutočnosti aj po pätnástich rokoch nášho vstupu do EÚ vedľa seba stále existuje množstvo národných trhov. Tie majú svoje vlastné jazyky, svoje vlastné distribútorov.”

Predávať čokoládu v Nemecku znamená mať pod sebou celý obrovský nemecký trh plus možno aj rakúsky. “Jeden distribútor, jedna reklama. Keď sa čokoláda nepredáva, nevadí, na sklade môže ležať rok, však ona sa časom na tak veľkom trhu predá.”

Ale predávať rovnakú čokoládu v Česku znamená mať pod sebou napríklad už len pár predajní jedného reťazca v najväčších českých mestách. “Robiť reklamu, distribúciu, miesto na sklade pre pár obchodov sa sakra predraží. A keď sa čokoláda nepredáva, pretože sú Česi chudobnejší, smola. Riziko na malom trhu je oveľa väčšia ako na veľkom. Za väčšie riziko chce predajcu aj distribútor viac peňazí. Logicky.”

Ako píše Šichtařová dvojaká kvalita potravín je pre Česko veľkým sklamaním. “Že by sa teraz ale už blýskalo na lepšie časy? Eurokomisárka Věra Jourová oznámila údajnú skvelú správu a vyhlásila: “Teraz máme jasné pravidlá pre riešenie otázky dvojaký kvality.”

Je síce pravda, že  Česi a Slováci majú nové pravidlá, ale ekonómka si nemyslí, že by nám to zabezpečilo lepšiu kvalitu potravín.

O čo aktuálne v Česku ide? “Ministerstvo pôdohospodárstva chce v novele zákona o potravinách zakázať dvojakú kvalitu potravín pod pokutou až 50 miliónov korún. Výrobky s rovnakým obalom budú musieť mať rovnaké vlastnosti a zloženie v ČŘ ako v iných európskych štátoch. ČR tak ide nad rámec európskej legislatívy. Údajne tak nebude možné rôzne zloženie výrobkov ospravedlňovať údajnými rôznymi preferenciami spotrebiteľov,” vysvetlila.

Lenže okrem rôznej dane máme v EÚ tiež rôzne národné trhy s rôzne veľkými rizikami. “Jednotný trh je len proklamácia a nefunguje. Keď výrobcovi nakážeme, že musí na všetkých národných trhoch predávať to isté za rovnakú cenu, riziko tým nevygumujeme. My ho tým pre výrobcov naopak zväčšíme. Totiž o hrozbu pokuty.”

Takže ak bude rozdiel v cene a kvalite zanedbateľný, najskôr zákon výrobcovia počúvnu, ale ak bude rozdiel veľký, jednoducho prebalia svoj výrobok do iného obalu aby nevyzeral ako v Nemecku. “Aj s novým obalom ale odpad zostane odpadom.”

“Zákazník nebude klamaný, bude vedieť, že si nekupuje to, čo predávajú o dom ďalej za hranicami. Bude na férovku vedieť, že je “podradným” občan EÚ s podradným produktom. Ako “podradný” občan EÚ teda tiež bude vedieť, ako nabudúce voliť, aby ho europoslanci a eurokomisári znova nevyšachovali,” upozornila Šichtařová.

Toto zákonom podľa ekonómky neoklameme. “Jednotný trh v celej EÚ nemožno českým zákonom nadiktovať. Jednotný trh tu nie je.”